Vedci z NASA vypustili slnečnú sondu

13. 11. 2018

Jediné pracovisko v strednej Európe, ktoré sa venuje výskumu slnečnej atmosféry, je na Lomnickom štíte. Astronóm Ján Svoreň, z Astronomického ústavu SAV, hovoril o Parkerovej slnečnej sonde, ktorú americkí vedci z NASA vypustili pred necelými troma mesiacmi.

RTVS Jednotka - logo(12. 11. 2018; RTVS Jednotka; Ranné správy; 07:30; Iveta Ratkovská, Iveta Gombošová)

Iveta Gombošová, moderátorka: „Parkerová slnečná sonda, ktorú americkí vedci z NASA vypustili pred necelými troma mesiacmi, sa teraz dostala k Slnku najbližšie, ako ktorákoľvek iná sonda v histórii. Pohybuje sa 900-krát rýchlejšie ako formula a slnečnú atmosféru má skúmať najbližšie roky. Jediné pracovisko v strednej Európe, ktoré sa venuje výskumu slnečnej atmosféry, je na Lomnickom štíte. O sonde aj význame experimentu, sa preto Ivana Ratkovská rozprávala s tatranským astronómom Jánom Svoreňom.“

Ján Svoreň, Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied: „Je to tzv. Parkerova slnečná sonda. Bola vypustená v auguste tohto roku, priblížila sa teraz k Slnku na 24 miliónov kilometrov, to je už vlastne v tej vonkajšej koróne s tým, že ona bude ešte tam dlhšie obiehať, tá jej dráha je taká, že ona v tom najvzdialenejšom bode ide až za Venušu a vlastne gravitáciu tejto planéty využije na to, aby sa mohla postupne približovať k Slnku, kde v roku 2024 príde na vzdialenosť len 6 miliónov kilometrov.“

Ivana Ratkovská: „Keby sme to mohli pre laika vysvetliť, čím je to pre ľudstvo dôležité, vyslať sondu takto blízko k Slnku.“

Ján Svoreň: „Je to dôležité preto, že čím sme bližšie, tým teda môžeme skúmať väčšie detaily a vlastne táto sonda sa bude zaoberať tými najvrchnejšími vrstvami slniečka, z ktorých potom uniká hmota vo forme slnečného vetra aj k našej Zemi a ovplyvňuje vlastne našu magnetosféru, potom cez atmosféru vlastne aj nás.“

Ivana Ratkovská: „Aké informácie hypoteticky môže tá sonda poskytnúť, ktoré sú pre ľudstvo, alebo mohli by byť pre ľudstvo prevratné?“

Ján Svoreň: „Dodnes nie je jasné, prečo vlastne tá slnečná koróna je taká teplá ako teplá, pretože samotný slnečný povrch má okolo 6-tisíc stupňov a slnečná koróna má 2 milióny. Takže tie mechanizmy ako sa vlastne toto ohrieva, dodnes nie sú celkom jasné. Je tam vážne podozrenie, že hrá veľkú úlohu magnetické pole, ktoré vlastne ovláda celú slnečnú činnosť, ale toto bude tiež dôležité a tá sonda môže k tomu hodne pomôcť.“

Ivana Ratkovská: „Bavili sme sa o tom teda, koľko stupňov Celzia musí tá sonda nejakým spôsobom absorbovať, aby dokázala fungovať a naozaj takéto zariadenie môže vydržať tie teploty?“

Ján Svoreň: „Ona sa pri tej vzdialenosti 6 miliónov kilometrov, tá teplota je odhadnutá na 1 360 stupňov, pri tejto teplote sa už väčšina ľahších kovov taví, tá sonda je vďaka tomu vlastne vybavená tepelným štítom hrúbky viac ako 11 centimetrov, ktorý vlastne musí vydržať a musí tú sondu ochladiť tak, aby tie citlivé prístroje, tam je elektronika samozrejme citlivá, aby boli schopné fungovať.“

Ivana Ratkovská: „Keď si to predstaví laik, čo všetko môže prísť na Zem? Nejaké fotografie, alebo čo všetko môže tá sonda poslať k nám?“

Ján Svoreň: „Môže poslať obrázky, môže poslať merania, tá sonda je vybavená viacerými prístrojmi, kde bude merať hustotu častíc, rýchlosť častíc, zloženie. Tých obehov bude nejakých 17 a v roku 2024 bude teda najbližšie. Otázne je potom, že či sa ďalej bude využívať, alebo či už bude niečo modernejšie, pretože mnohé sondy sú na tom tak, že ešte by boli schopné získavať dáta a sú vypnuté, pretože už je to neefektívne, že už sú iné, lepšie.“

Ivana Ratkovská: „Stane sa z nej ten odpad vesmírny alebo sa vráti na Zem?“

Ján Svoreň: „Ona je tak blízko pri slniečku, že pravdepodobne skončí na slniečku.“

Ivana Ratkovská: „Povedzme ešte, pán Svoreň, keď už sa bavíme o tom vesmíre, čo všetko možno také pre tých bežných ľudí bude v blízkej budúcnosti, čo sa možno bude dať vidieť na oblohe?“

Ján Svoreň: „No máme teraz, už začína vlastne činnosť meteorického roja, hovoríme mu Leonidy. Je to roj, sú to meteory, ktoré budú vylietať zo súhvezdia Leva, preto Leonidy. Teraz budeme mať pozorovanie máličko rušené Mesiacom, ktorý bude po poslednej štvrti, ale v noci zo 17. na 18. novembra pokiaľ bude jasno, tak po polnoci by malo byť vidno okolo 20 meteorov za hodinu. Sú pomerne rýchle, čo je výhoda, lebo tým pádom budú veľmi jasné.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, astronómia, výskum, rozhovor

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač