V. Baláž o európskom trhu práce

10. 07. 2019

Práce v Európe pribúda. Eurozóna hlási najmenej nezamestnaných za uplynulých jedenásť rokov. Ani na Slovensku nie je o robotu núdza, treba však dodať, že v mnohých krajinách únie je nezamestnanosť ešte nižšia. Rozhovor na túto tému s prognostikom SAV Vladimírom Balážom.

logo Televíznej stanice TA 3(02. 07. 2019; TV TA3; Ekonomika; 12:30; R/Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „Práce v Európe pribúda. Eurozóna hlási najmenej nezamestnaných za uplynulých jedenásť rokov. Ani na Slovensku nie je o robotu núdza, treba však dodať, že v mnohých krajinách únie je nezamestnanosť ešte nižšia. To všetko ukázali aktuálne čísla Európskeho štatistického úradu. 5,5 percenta  – taká bola v máji miera nezamestnanosti na Slovensku. Je to menej ako priemer únie či eurozóny, štrnásť krajín je však na tom ešte lepšie, vrátane susedného Česka, ktoré má najnižšiu nezamestnanosť v Európe. Predbehli nás však aj ostatní kolegovia v regióne V4, teda aj Maďari a Poliaci. Na opačnom konci rebríčka je Grécko, ktoré má po kríze dlhodobý problém s nezamestnanosťou. Bez práce je takmer každý piaty Grék, čo je najviac v celej Európe. Zlá situácia je na trhu práce aj v Španielsku či Taliansku.

Na európsky trh práce sa pozriem teraz podrobnejšie s Vladimírom Balážom, prognostikom Slovenskej akadémie vied, ktorého vítam u nás v štúdiu. Prajem príjemný dobrý deň."

Vladimír Baláž, prognostik, SAV, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň prajem.”

Marek Mašura: „Začnime najprv na Slovensku, to bude našich divákov zaujímať asi najviac. V príspevku sme mohli vidieť, že nezamestnanosť podľa Európskeho štatistického úradu dosiahla v máji 5,5 percenta. Je to dobrý výsledok, alebo tu vidíte aj určité rezervy?”

Vladimír Baláž: „No, určite to je najlepší výsledok, aký sme kedy mali, a môžeme sa z neho tešiť, pretože je pravdepodobné, že tá nezamestnanosť ešte bude klesať, ale už nie tak prudko ako doteraz.”

Marek Mašura: „Čísla ukazujú, tak ako ste hovorili, že nezamestnanosť za posledné roky klesala, a my sme opakovane v našom spravodajstve hovorili o tom, že je na rekordnom minime, alebo blízko rekordných miním. Čomu za to vďačíme?”

Vladimír Baláž: „No, vďačíme tomu tým istým trendom, kvôli ktorým klesá nezamestnanosť prakticky nielen v Európe, ale napríklad aj v Japonsku a v USA, prakticky v celom vyspelom svete. Tie trendy sú dva. Ten prvý trend je priaznivá ekonomická situácia, čo je vlastne tá ekonomická konjunktúra, trvá už jedenásty rok, čiže keď je konjunktúra, je aj práca. No a ten druhý trend, ten hovorí vlastne o nejakej demografickej zmene, pretože všade odchádzajú do dôchodku tí baby boomers, to znamená, ľudia narodení v 50-tych rokoch, po vojne, to boli také veľmi silné populačné ročníky, ktoré pochádzali z takých mnohodetných rodín, a na ich miesto teraz prichádzajú také tie slabšie ročníky, narodené niekedy po roku 1995, kedy vlastne už sa rodili jedináčikovia. Čiže tá výmena generácií na trhu práce nám spôsobuje, a to najmä vo východnej Európe, že ten trh práce sa nám ako keby vyprázdňuje, to znamená, že čoraz menej ľudí naň nastupuje a čoraz viac ľudí z neho odchádza.”

Marek Mašura: „Kto dnes má na Slovensku ešte problém zohnať robotu, alebo zamestnať sa?”

Vladimír Baláž: "Tak určite sú to dve skupiny ľudí, ktorí sa do veľkej časti prekrývajú, sú to jednak ľudia, ktorí žijú na východnom a južnom Slovensku, a sú to ľudia často z takých marginalizovaných skupín obyvateľstva, najmä Rómovia, ktorí majú, povedzme, nízku kvalifikáciu, alebo žiadnu, a často čelia napríklad aj diskriminácii na trhu práce.”

Marek Mašura: „Teraz mám krátku otázku pripravenú, na ktorú je však ťažká odpoveď. Čo s tým?”

Vladimír Baláž: „No, zázraky čakať nemôžeme, ale vidíme, že ten trh istým spôsobom predsa len funguje, ešte napríklad nejakých päť rokov dozadu by zamestnávatelia neboli ochotní zamestnávať ľudí s veľmi nízkou, alebo žiadnou kvalifikáciou, teraz už áno, mnoho zamestnávateľov zistilo, že lepšie sa pokúsiť zamestnať Rómov, ako napríklad doviezť robotníkov zo Srbska, alebo z Ukrajiny, ktorí po troch mesiacoch zaškolenia odídu do Nemecka za vyššími platmi. Určite nie je jednoduché zamestnávať tieto marginalizované skupiny, ale zase tie tu zostanú, a koniec koncov, je to podľa mňa dobré aj pre tie skupiny, aj pre tých zamestnávateľov.”

Marek Mašura: „Pán Baláž, vy ste povedali, že to aktuálne číslo, tých približne 5,5 percenta je pomerne slušný výsledok, ale keď sa pozrieme na iné krajiny Európskej únie, napríklad k susedom, Česko, Maďarsko, Poľsko, tam je nezamestnanosť nižšia. Tak zaujíma ma, čo robia naši susedia inak, a čo by sme sa prípadne mohli od nich naučiť?”

Vladimír Baláž: „Česi určite nemajú také veľké regionálne rozdiely, ako máme na Slovensku, oni napríklad nemajú to naše južné, alebo východné Slovensko, takisto majú menší podiel rómskej populácie na svojej populácii, takže tam jasno vidieť, že tá populačná skladba je dôležitá pre trh práce. Na druhej strane, keď sa pozriete napríklad do Španielska, alebo Portugalska, tak je tam pomerne veľa imigrantov, ktorí si predsa len to zamestnanie a tú prácu hľadajú ťažšie, a preto aj tá nezamestnanosť je vyššia, aj z tohto dôvodu.”

Marek Mašura: „Povedzme si viacej o tom vývoji v celej Európe. Nezamestnanosť v eurozóne je najnižšia za posledných jedenásť rokov. V celej únii je dokonca najnižšia od roku 2000, keď začali odborníci každý mesiac zverejňovať údaje z trhu práce. Čomu za to Európa vďačí, čo sa pod to podpísalo?”

Vladimír Baláž: „No, to sme už povedali, že podstate sú tie dva trendy, tým je ekonomická konjunktúra, a potom samozrejme generačná výmena na trhu práce. A nie je to typické len pre Európu, ale presne tieto isté zmeny sa dejú aj v Japonsku, alebo v Spojených štátoch amerických, čiže je to typické pre celý vyspelý svet.”

Marek Mašura: „Ja som sa však pýtal aj preto, či náhodou nie je rozdiel medzi trhom práce vo východnej Európe a v západnej. Alebo sú tieto dva trhy práce identické?”

Vladimír Baláž: „Tie rozdiely samozrejme nájdete aj vo vnútri krajiny, však vidíme, že úplne inak to funguje v Bratislave a inak to funguje v Rožňave. Ale samozrejme, ak teda sa pýtate na tú východnú Európu, alebo teda tie štáty, ktoré pristúpili do EÚ po roku 2004, tak sú tam určité osobitosti, a tá osobitosť spočíva najmä v tom, že my máme predsa len odlišnú demografickú situáciu. Po prvé, u nás je veľmi málo imigrantov, pracovných imigrantov. Čiže ten trh sa u nás vyprázdnil tak akosi rýchlejšie, pretože nemá ako keby kto prísť. Na Slovensku síce máme 70-tisíc ľudí, najmä teda z Ukrajiny, Srbska, ale v porovnaní s tými vyspelými krajinami je to ešte stále veľmi malé percento pracovnej sily, je to asi 3 percentá, kdežto vo Veľkej Británii tí imigranti tvoria 10 až 12 percent pracovnej sily. No, a potom samozrejme u nás ten demografický zvrat je taký silnejší, tie generácie, ktoré odchádzajú do dôchodku, sú u nás také pomerne silné, čiže to, čo platí na Slovensku, potom platí aj v Poľsku, Maďarsku a v tých iných krajinách východnej Európe, že áno, ten pracovný trh, alebo tak poviem, tie zdroje pracovných síl sa tu scvrkávajú omnoho rýchlejšie ako, povedzme, je to v Nemecku, alebo Francúzsku.”

Marek Mašura: „Keď hovoríme o tom, že nezamestnanosť v Európskej únii je na dlhodobom minime, zaujíma ma, či majú všetci zamestnanci aj kvalitnú prácu.”

Vladimír Baláž: „No, to je úplne iná otázka, pretože vy ste zamestnaný, aj keď máte veľmi, povedal by som, nepravidelnú, alebo nekvalitnú prácu. Napríklad, vo Veľkej Británii poznáme takú formu práce, ktorú prekladáme, ako práca na zavolanie, to znamená, že máte normálne uzavretý kontrakt s nejakou firmou, napríklad, že budete predávať v obchode, je to normálne ako na plný pracovný čas, ale fígeľ je v tom, že pracujete len vtedy, keď vás zavolajú, keď potrebujú momentálne pomôcť, a samozrejme za ten obmedzený počet hodín potom dostanete zaplatené. Si uvedomte, že takíto ľudia napríklad nikdy nerobia kariéru, pretože pracujú vlastne príležitostne, vždy budú pracovať za minimálnu mzdu, nikdy im banka, alebo nejaká úverová spoločnosť nedá ani hypotéku, ani spotrebný úver, čiže to je práca, ktorá je paradoxne zdrojom chudoby, nie zdrojom príjmu, čiže áno, v Európe takýchto pracovných miest, ktoré teda formálne spĺňajú podmienku zamestnanosti, ale sú zdrojom chudoby, tak takýchto pracovných miest je v Európe ešte stále dosť.”

Marek Mašura: „Poďme sa ešte pozrieť na opačný koniec toho rebríčka, ktorý sme pred chvíľou videli aj v príspevku. Tam sú krajiny ako Grécko, Španielsko, Taliansko, tri krajiny s najvyššou nezamestnanosťou v celej únii. Kde sú ich problémy?”

Vladimír Baláž: „Chápeme, že Grécko je trošku osobitný taký prípad, tam tá kríza po roku 2008 postihla Grécko veľmi tvrdo, tam tá ekonomika sa doteraz z toho nespamätala, je vlastne pod úrovňou roku 2008, čiže tam tá príčina je z veľkej časti ekonomická. V tých krajinách, ako je Španielsko, Taliansko, tak tam sú také dve veci, tá prvá vec je, že tam majú pomerne veľa imigrantov, najmä z Afriky, ktorí sú ochotní zobrať akúkoľvek prácu, ktorú však miestni nie sú ochotní zobrať, radšej budú nezamestnaní. Čiže, keď ste napríklad absolventom nejakej španielskej univerzity, si poviete, že vy nebudete robiť v skleníku a oberať paradajky, to prenecháte migrantom z Maroka, a radšej budete nezamestnaný. Druhým problémom je tzv. duálny trh práce, ktorý v podstate hovorí o tom, že keď chcete pracovať vo verejnej správe, a dostať trvalý pracovný úväzok, tak to bude veľmi, veľmi ťažké. Čiže mnohí tí Španieli, alebo, povedzme, Portugalci, Taliani, pracujú na nejaké príležitostné zmluvy, a povedzme, majú 40, 50 rokov, stále žijú u mamy, pretože nemajú nejaký trvalý zdroj práce s dobrým príjmom a so zaručenou kariérou. To je špecifický problém tých južných krajín Európy.”

Marek Mašura: „Na záver nášho rozhovoru ma zaujíma ešte pohľad do budúcnosti. Niektorí odborníci hovoria, že skôr, alebo neskôr prídu ťažšie ekonomické časy, opakovane to počúvam aj tu u nás v štúdiu. Minulý týždeň na vašom mieste sedel Peter Bálint, odborník zo spoločnosti Infinity Capital, ktorý povedal, že možno už na budúci rok vraj zažijeme recesiu, čiže pokles hospodárstva. Ale na tých číslach to zatiaľ nevidno. Alebo sa mýlim?”

Vladimír Baláž: „My recesiu očakávame už minimálne päť rokov, zatiaľ stále neprišla, čo samozrejme neznamená, že nepríde o tri, štyri mesiace, to sa naozaj dopredu ako nedá predpovedať. Čo však vieme s pomerne veľkou spoľahlivosťou povedať, že síce dôjde k nárastu nezamestnanosti, čo je normálne, ale už zďaleka nie takému, ako to bolo po roku 2008, a to je dané najmä tými demografickými príčinami, to znamená, že do dôchodku bude odchádzať stále viac a viac ľudí, a na ich miesto bude prichádzať málo ľudí, čiže to znamená, aj keď tá nezamestnanosť narastie, už to nebude tak ako v roku 2008.”

Marek Mašura: „Pán Baláž, v tejto chvíli sme čas na náš rozhovor vyčerpali. Ďakujem veľmi pekne za to, že ste si našli čas na moje otázky.”

Vladimír Baláž: „Pekný zvyšok dňa.”

 

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
sociálne vedy , rozhovor, ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač