V. Páleník o problémoch európskych oceliarov

25. 07. 2019

Rozhovor o problémoch košického U.S. Steelu, ale aj iných európskych oceliarov s Viliamom Páleníkom, analytikom Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

logo Televíznej stanice TA 3(22. 07. 2019; TV TA3; Ekonomika; 12:30; R/Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „Košický U.S. Steel drví kríza v oceliarskom priemysle. Firma preto ohlásila veľké prepúšťanie. V jej hlavnej fabrike, ale aj dcérskych firmách príde o prácu celkovo 2 500 ľudí. To je približne pätina všetkých zamestnancov. U.S. Steel ich plánuje prepustiť dokonca roku 2021. Najprv skrátenie pracovného týždňa, potom odstavenie jednej z vysokých pecí, a teraz prepúšťanie. Aj týmito krokmi sa snaží U.S. Steel bojovať s problémami, ktorým čelia európski oceliari. Firmám spôsobuje ťažkosti drahšia železná ruda, vyššie ceny emisných povoleniek, ale aj lacná oceľ z Číny. V posledných týždňoch už zaznelo viacero oznamov o zatváraní fabrík. Európskej združenie výrobcov ocele upozornilo, že kríza môže pripraviť o prácu 2,5 milióna zamestnancov naprieč celým kontinentom, a to nielen u samotných oceliarov, ale aj v iných odvetviach, ktoré sú na nich naviazané.

O problémoch košického U.S. Steelu, ale aj iných európskych oceliarov sa budem teraz rozprávať s Viliamom Páleníkom, analytikom Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý prišiel k nám do štúdia. Prajem príjemný dobrý deň, vitajte u nás v štúdiu."

Viliam Páleník, analytik Ekonomického ústavu SAV, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň.”

Marek Mašura: „Poďme rovno na vec. Významný slovenský zamestnávateľ košický U.S. Steel ohlásil veľké prepúšťanie, to samozrejme nie je dobrá správa. Aj prezident spoločnosti povedal, že to bude mať dosah na tisíce rodín v regióne. Ako vnímate jeho slová?”

Viliam Páleník: „Tak, chcem spresniť, že to je určite najväčší zamestnávateľ východného Slovenska, myslím, že druhý najväčší celoslovenský zamestnávateľ, čiže jeden z najväčších zamestnávateľov Slovenska, a teda najvýznamnejší v tom regióne ohlásil znižovanie, čiže pre ten región je to veľmi závažná a nepriaznivá správa. Na pohľad to nie je veľký problém, lebo ekonomike sa darí, je v konjunktúre, nedostatok pracovníkov, čiže keď budú teraz pracovníci prepustení, nájdu si prácu, áno, z tohto pohľadu je to pomerne málo bolestivé, ale netreba zabúdať, že oceľ je typicky komodita závislá od ekonomickej konjunktúry, a keď oceľ má problémy v čase dobrého hospodárskeho vývoja, tak čo bude, keď príde kríza, čo bude s tou oceľou vtedy? To je závažná otázka.”

Marek Mašura: „Mňa zaujíma ten aktuálny stav. Vy ste povedali, že tých 2 500 ľudí by nemalo mať veľké problémy nájsť si prácu. Rozumel som tomu správne?”

Viliam Páleník: „Áno, v súčasnosti nie, ale je to veľmi zlý signál do budúcna, keď začne mať oceliarstvo naozaj problémy, v čase poklesu HDP, alebo poklesu produkcie, alebo krízy, ak to tak poviem.”

Marek Mašura: „K tomu sa dostanem o chvíľu. Ešte jedna otázka k tomu slovenskému rozmeru. Kde si môžu nájsť títo ľudia prácu, týchto 2 500 ľudí, ktorých plánuje košický U.S. Steel do konca roku 2021 prepustiť?”

Viliam Páleník: „Tak aj v samotnom regióne, Košice sú silné mesto, aj tam sú neobsadené pracovné miesta, samozrejme, to je úloha aj pre úrady práce, aby našli prácu, lebo sú to predsa špecializovaní ľudia, nie sú to bežné profesie, bude ich treba rekvalifikovať, atď., je tu naozaj rozsiahle prepúšťanie, kde bude treba aj veľmi aktívny prístup úradov práce, aj keď je to rozdelené na pomerne dlhé obdobie niekoľkých rokov.”

Marek Mašura: „Ja len k tomu ešte dodám, že U.S Steel sa už rôznym spôsobom snažil nájsť riešenie na svoje problémy, spomínali sme to aj v príspevku. Najprv skrátil zamestnancom pracovný týždeň, potom odstavil jednu z vysokých pecí, a až teraz ohlásil veľké prepúšťanie. Myslíte si, že to už bolo posledné z opatrení?”

Viliam Páleník: „No, treba pripomenúť, že tam bola štrajková pohotovosť, nevedeli sa dohodnúť na kolektívnej zmluve a medziročnom raste miezd, čiže aj to bola veľmi taká napätá situácia. Čiže viac je tých signálov, že majú vážne problémy. Nezabudnime, že pred rokom, dvoma U.S. Steel aj uvažoval predaj tohto košického závodu, potom od toho upustilo, je to, v súčasnosti je to svetový výrobca ocele, s jadrom tej výroby v Spojených štátoch amerických, ale aj na iných miestach majú, a toto je ich jediná výrobňa v Európskej únii. Mali, myslím, v Chorvátsku, ale to predalo, čiže je to ich jediná výrobňa ocele v Európskej únii, a pritom je to aj pre nich veľmi strategické, aby mali priamo kontakt na európsky trh, a zrejme tieto problémy už naozaj presahujú ich bežné možnosti.”

Marek Mašura: „Od čoho budú závisieť, aby toto prepúšťanie bolo posledný zo škrtov, ktoré košická fabrika urobila.”

Viliam Páleník: „Tak má to ešte súvislosti, predovšetkým ten posledný vývoj, myslím, že je to tak, ako oni uvádzajú, že vzrástli, výrazne, radikálne, niekoľkonásobne, päť- až šesťnásobne vzrástli ceny povoleniek emisií CO2, čiže to im ide priamo do výrobných nákladov.”

Marek Mašura: „Skúsme aj konkretizovať, čo to vlastne znamená konkrétne pre košickú fabriku.”

Viliam Páleník: „Tak, je to priamo rast ich nákladov, ale je to spôsobené tým, že každý, kto vyrába, robí emisie CO2, tak musí akosi zaplatiť za to, že, takpovediac, dymí, ale zaplatí, nie je jasné, akú cenu má zaplatiť, tá cena sa odvíja od akéhosi trhu s emisnými povolenkami, a v dôsledku akéhosi rastu dopytu na svetových trhoch, dobrej konjunktúry, vyleteli tie ceny povoleniek päť-, šesťnásobne nahor, a to im spôsobilo veľký rast nákladov, ale spôsobilo to rast nákladov vo všetkých odvetviach, ktoré sú energeticky náročné, to nie je len oceľ, ale, ja neviem, aj výroba hliníka, alebo, ja neviem, porcelán, cement, alebo iné výroby, sklo, ktoré sú energeticky náročné, toto je u nás vypuklé práve u oceli.”

Marek Mašura: „Ako ďalší dôvod sme v príspevku spomínali aj lacnú oceľ z Číny. Povedzme si o tom viac.”

Viliam Páleník: „Samozrejme, ten druhý aspekt je, že USA obmedzilo dovoz ocele do USA veľkými clami, tým vlastne naštartovali akúsi obchodnú vojnu, a tá oceľ, ktorá sa nedarí vyvážať do USA, sa nasmerovala inam, to znamená, tá spomínaná čínska oceľ, ale aj indická, alebo ruská, alebo ukrajinská, sa z USA sčasti presmerovala do Európskej únie, a tým v Európskej únii nastal pretlak, ale aj tá európska oceľ, ktorá sa vyvážala do USA, zrazu hľadala odbytište v Európe, čiže to spôsobovalo tiež pretlak ponuky ocele na európskom trhu, čo prekvapivo bolo sprevádzané tým, že Európska komisia zvýšila kvóty dovozu práve vtedy, keď bolo jasné, že nastane ten pretlak ponuky, to je prekvapivé, možno aj nesprávne, ale to už je otázka na Európska komisiu, prečo to práve teraz spravili.”

Marek Mašura: „Pozrime sa aj na to, aké vážne sú problémy európskych oceliarov. Niektorí odborníci hovoria o tom, že 2,5 milióna pracovných miest naprieč kontinentom môže zaniknúť. Súhlasíte s týmito číslami? Je to naozaj tak vážne?”

Viliam Páleník: „Tak, tie problémy týchto energeticky náročných odvetví už sú minimálne päť rokov, obmedzuje sa európska výroba, delokujú sa produkcie, napríklad výroba skla, už sa začína viac vyrábať mimo Európskej únie, ako je Maroko, arabské krajiny, tá oceľ je typická, že sa viac vyrába v Číne, Indii, alebo v Rusku, alebo na Ukrajine, a podobne. Cement, alebo porcelán, výrobne porcelánu už v podstate z Európy miznú, a podobne. Čiže je to dlhodobý problém, a je spôsobený hlavne tým, že v záujme ochrany životného prostredia, znižovanie emisie Európa zaťažuje výrobcov, aby produkovali menej emisií CO2, a oni aj produkujú menej emisií CO2, len ten nechcený dôsledok je to, že namiesto nich produkujú mimo Európskej únie, kde nie sú také prísne predpisy, a to spôsobuje, že európsky priemysel padá a priemysel v iných častiach, hlavne teda v tých rozvíjajúcich sa, ako je tá India, Čína, tam zase rastie, a vlastne celosvetové emisie CO2 sa skôr zvyšujú ako znižujú, lebo vlastne ony vytvoria tú výrobu s väčšími emisiami, ešte sa to musí odtiaľ doviezť, čo je zase väčšie emisie, takže vlastne ten výsledok tej environmentálnej politiky je zlý, ale už sa to vie niekoľko rokov, ale nedokáže Európa zatiaľ na to adekvátne reagovať, a to je obrovská chyba. V prípade U.S. Steelu Košice je to ešte sprevádzané takými ako keby sekundárnymi javmi okrem tej európskej politiky, si treba uvedomiť, že máme aj domácu politiku, tá spôsobuje, že napríklad ceny elektriny na Slovensku pre výrobcov priemyslených sú prakticky najvyššie v Európskej únii…”

Marek Mašura: „A dlhodobo sa na to sťažujú, treba dodať.”

Viliam Páleník: „… plynu zemného sú najvyššie, mzdy nie sú najvyššie, ale odvody, atď., tie sociálne štandardy práce sú vyššie rozhodne ako u tých konkurentov, toto, keď sa spojí, tak ono to naozaj môže vytvárať objektívne problémy U.S. Steel Košice, a potom sú tam také, povedal by som, detailné veci, ale naozaj zbytočné, lebo napríklad U.S. Steel Košice emituje teplo z tých vysokých pecí, a oni veľmi efektívne využívajú to teplo a tie rôzne plyny na to, aby vyrobili elektrinu, ktorú oni sami spotrebujú, to je veľmi dobré z hľadiska ochrany životného prostredia, rovno na mieste vyrobia, spotrebujú, a menej toho, takpovediac, vydymia, no ale zároveň naše zákony lokálne spôsobujú, že aj tak musia platiť poplatok za tarifu za prevádzku systému, čiže vlastne U.S. Steel Košice šetria emisie, ale zároveň musia finančne podporovať ťažbu uhlia, ktoré vytvára oveľa väčšie emisie, čo je naozaj taký ďalší faktor. To je ako na ilustráciu, že niektoré tie predpisy sú naozaj nelogické, ale to je len taký detail. Podstatná je tá európska politika v tejto oblasti, a zrejme by tie krajiny mali tlačiť na zmenu tejto politiky.”

Marek Mašura: „Existuje nejaké riešenie, ktoré by mohlo pomôcť európskym oceliarom? Asi nebude jednoduché, ani lacné.”

Viliam Páleník: „Tak, rozhodne je potrebné riešenie, ktoré pomôže všetkým európskym producentom, ktorí sú energeticky nároční, aby mali férovú konkurenciu so svetom, so zahraničím, hlavne teda s tým, kde nedodržiavajú environmentálne štandardy, a tam je treba nájsť vhodný mechanizmus. Tento mechanizmus, ktorý je, je nevhodný, lebo postihuje našich výrobcov, a nie sme schopní donútiť celý svet, aby to urobil, a preto by bolo vhodné použiť iný mechanizmus. My sme navrhovali tzv. karbónovú daň, to znamená, aby konečná spotreba výrobkov bola zaťažená úmerne karbónovej stope, to znamená, emisie, ktoré vznikli výrobou konkrétneho výrobku, bez ohľadu na to, či ten výrobok sa vytvoril v Európskej únii, mimo európskeho, mimo Slovenska, alebo hocikde vo svete…”

Marek Mašura: „Čiže daň by neplatili firmy.”

Viliam Páleník: „Ale spotrebitelia, a platilo by to tým pádom aj na výrobky dovážané, čiže bol by férový vzťah medzi našimi a dovážanými výrobkami, a Európa je najväčší spotrebiteľ sveta, čiže keby tú spotrebu zaťažil takou daňou, ktorá je úmerná emisiám, tak by to ovplyvnilo správanie kľúčovej skupiny spotrebiteľov sveta. Zároveň tá daň by umožnila, keby stúpla nejaká jedna daň, môže sa iná znížiť, napríklad keby sa znížila daň zo mzdy, tak zrazu by boli aj lacnejšie tie európske výroby. Treba nájsť takýto mechanizmus, ktorý urobí základný ekonomický manéver, ktoré potom treba doladiť nejakými konkrétnymi opatreniami v konkrétnych odvetviach, alebo vo firmách, ale ten hlavný manéver v Európe je nesprávny, a týmto dolaďovanie je ťažké, až neúčinné.”

Marek Mašura: „O problémoch európskych oceliarov, ako je napríklad aj košický U.S. Steel, ale samozrejme aj o riešeniach na ich neľahkú situáciu som sa rozprával s Viliamom Páleníkom, analytikom Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ďakujem veľmi pekne za váš čas, aj za váš názor."

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod , rozhovor, energia, energetika

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač