Mýty o Slovenskom národnom povstaní

27. 08. 2019

Slovenské národné povstanie historici podrobne preskúmali. Napriek tomu sa o ňom stále šíria rôzne mýty. Po prevrate sa začali ozývať hlasy sympatizujúce s ľudáckym režimom slovenského vojnového štátu. Partizánov vykresľovali ako hrdlorezov.

RTVS Jednotka - logo(26. 08. 2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Elena Senková, Janete Štefánková)

Janette Štefánková, moderátorka: „Slovenské národné povstanie historici podrobne preskúmali. Napriek tomu sa o ňom stále šíria rôzne mýty. Skreslenú predstavu o ňom budovali komunisti, ktorým slúžilo na podporu ich systému. Po prevrate sa zase povstanie stalo terčom pre sympatizantov ľudáckeho režimu, tí ho označujú za boľševický puč.“

Elena Senková, redaktorka: „Obraz o povstaní sa začal skresľovať po komunistickom prevrate v roku 1948. Strana sa snažila z dejín vytesniť zásluhy demokratického občianskeho odboja a zveličovala svoj vplyv na partizánov a riadenie povstania. Znevažovala slovenskú armádu, najdôležitejšiu zložku povstalcov. Gumovanie dejín však viedlo k absurdným situáciám.“

Dušan Kováč, historik, Historický ústav SAV: „Ja si pamätám na jednu učebnicu, kde sa písalo o vianočnej dohode. Vianočná dohoda bola vlastne dohoda z Vianoc 1943 o spoločnom postupe komunistov a občianskeho odboja pri príprave povstania. Hovorilo sa tam o vianočnej dohode, ale nebolo tam napísané, kto s kým sa dohodol. Bolo tam iba o komunistoch. Takže asi sa komunisti dohodli sami so sebou.“

Elena Senková: „Po prevrate sa začali ozývať hlasy sympatizujúce s ľudáckym režimom slovenského vojnového štátu. Partizánov vykresľovali ako hrdlorezov.“

Dušan Kováč: „Boli určité excesy voči nemeckým obyvateľom na Slovensku, ale samozrejme to boli jednotlivé prípady, ktoré sa v takejto akcii, to bola vojna, určite stávajú. Nemožno o nich mlčať, ale myslím si, že nemožno z nich robiť záver, že partizáni boli vlastne iba teroristi.“

Stanislav Mičev, historik, riaditeľ Múzea SNP: „Nemožno v žiadnom prípade hovoriť o tom, že partizáni vo všeobecnosti boli vraždiace komandá. Ľudia, ktorí vstupovali do partizánskych oddielov, vstupovali s vedomím, že idú bojovať proti nacizmu a za oslobodenie.“

Elena Senková: „Jeden z najväčších mýtov povstania sa týka práve partizánskeho zlyhania. Udalosť sa odohrala deň pred vypuknutím povstania. Partizáni pod vedením Piotra Alexejeviča Velička napriek nesúhlasu povstaleckého vedenia zastrelili v martinských kasárňach takzvanú Ottovu misiu. Partizáni tvrdili, že postrieľali nemeckú vojenskú misiu s generálom, nebola to však pravda. Išlo o radových vojakov.“

Tomáš Klubert, historik, Ústav pamäti národa: „Skôr sa dala ospravedlniť likvidácia významných predstaviteľov nacistického Nemecka, ako zákerná vražda bezvýznamných nemeckých vojakov a civilistov. Dohromady to bolo dvadsaťštyri ľudí – osemnásť mužov, dve ženy a dve dievčatá.“

Elena Senková: „Ottova misia bola dlho považovaná za dôvod, prečo nacisti začali okupovať Slovensko. Ich vojská sa však na moravskej hranici sústreďovali už niekoľko dní predtým.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o. 

(MB)

Kľúčové slová:
historické vedy a archeológia, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač