Tím paleontológov zo Slovenskej akadémie vied má na svojom konte vzácny objav

13. 08. 2019

Rozhovor s paleontológom Petrom Vršanským, vedúcim tímu výskumníkov Slovenskej akadémie vied, o objave, ktorý našli v takmer 100 miliónov rokov starom jantáre. Ide o zachované šváby, ktoré sú pravdepodobne nositeľmi vírusu.

RTVS Jednotka - logo(12. 08. 2019; RTVS Jednotka; Ranné správy; 07.30; Iveta Gombošová, Iveta Gombošová)

Iveta Gombošová, moderátorka: „Tím paleontológov zo Slovenskej akadémie vied má na svojom konte vzácny objav. V takmer 100 miliónov starom jantáre našli zachované šváby, ktoré sú pravdepodobne nositeľmi vírusu. Prepravný objav opublikoval aj prestížny odborný časopis Palaeontographica a v čom spočíva jeho prínos, nám už prezradí vedúci výskumníkov Peter Vršanský, vitajte. Vy ste si ten jantár, o ktorom sme v úvode hovorili aj doniesli so sebou, my ho hneď na úvod aj ukážeme divákom. Odkiaľ pochádza a v čom teda spočíva vlastne jeho výnimočnosť?“

Peter Vršanský, paleontológ Slovenskej akadémie vied: „Tento jantár pochádza z Mjanmarska, zo severného Mjanmarska z pohraničnej oblasti, ktorá je zmietaná bojmi dneska. Je to teda ako ste povedali 100 milión rokov starý jantár, čiže jantár z čias dinosaurov. Vtedy sme vy a ja boli v jednej skupine, boli sme jednou vecou, ale takisto s veľrybami aj s netopiermi, čiže je to naozaj priepastná hranica veková. A musíme si predstaviť, že tento jantár sa musel usadiť potom, ako spadol z toho stromu z aurakárie, ktorá vyprodukovala túto živicu, pretože to je stvrdnutá živica stromu. Môžeme si aj skúsiť, či je pravý. Keď naňho zasvietim ultrafialovým svetlom veľmi silným, tak žiari v tomto svetle, takže je to aj nádherná bižutéria. A musíme ale povedať, že toto je už obrovský kus jantáru. Musíte si predstaviť, že sa to muselo skotúľať cez rieku k nejakému moru a tam sa to usadzovať.“

Iveta Gombošová: „Čiže ono sa to vlastne tým pochodom nejako zväčšovalo?“

Peter Vršanský: „Zmenšovalo sa to trošku a je to vlastne jediný jantár takto starý, ktorý môžeme takto držať v ruke, pretože všetky ostatné jantáre, a je ich už iba päť na svete, by sa nám rozsypali v ruke. Takže je to vlastne pevný jantár.“

Iveta Gombošová: „Lebo ste hovorili, že tento je extrémne veľký na to, čo máme v iných zbierkach.“

Peter Vršanský: „Áno, toto je už obrovský kus, takýto kus má možno pár múzeí na svete a dúfam, že sa nám ho podarí umiestniť do nášho Slovenského národného múzea.“

Iveta Gombošová: „A ten je teda kde, je uložený tento vzácny objav?“

Peter Vršanský: „Vzorky, ktoré sme nazbierali, nazbierali sme ich priamo v Mjanmarsku, na mjanmarskej hranici ja, so svojimi štyrmi čínskymi kolegami. Ďalšiu vzorku nazbierali nemeckí kolegovia priamo v Mjanmarsku. Ostatné sa podarilo uložiť do múzeí v…, v Slovenskom Národnom múzeu a hlavné vzorky tie, ktoré sme teda publikovali, sú uložené v Nankingskom inštitúte pre geológiu a paleontológiu Čínskej akadémie vied.“

Iveta Gombošová: „To, ale o čom chceme informovať je ten šváb, ktorý ste vlastne našli vo vnútri toho jantáru. O aký druh ide?“

Peter Vršanský: „Ešte by som povedal, že tohto jantáru je nazbieraného 110 ton. Čiže množstvo organizmov, ktoré poznáme z tohto jantáru je porovnateľné s poznatkami, ktoré máme o súčasných ekosystémoch. Ale jantár, v ktorom naozaj niečo vnútri ukryté, je veľmi, veľmi vzácny, iba pár múzeí na svete ho má.“

Iveta Gombošová: „Čiže, vy každý deň sledujete, prehrabávate sa v tých jantároch a napokon ste našli švába.“

Peter Vršanský: „Áno. Tohto konkrétne spracovávala moja dcérka po veľmi ťažkej procedúre, pretože odfotografovať je to kvôli nerovnostiam toho jantáru veľmi ťažké. Tie výsledné zábery vznikajú až z 15-tisíc snímok a podarilo sa zistiť, že sa jedná o dravého švába, ktorý je veľmi primitívny, je ako keby predok modliviek, ale má veľmi primitívne znaky, ako sú asymetrické tie chytajúce nohy, ktorými chytá korisť, má obrovské oči, ale s maličkými očkami, čiže to bol denný živočích a bol to taký teda primitívny dravec.“

Iveta Gombošová: „V čom vlastne a ako ste zistili, že je možno nakazený vírusom.“

Peter Vršanský: „Jedna z tých vzoriek vykazuje symptómy vírusovej infekcie. My z tohto obdobia prakticky nepoznáme vírusy, pretože sú strašne malé, nemajú sa nám ako zachovať, tak môžeme to usudzovať na prítomnosť vírusov len nepriamo, pomocou infekcie. No a tu sme mali obrovské šťastie, pretože my nie sme, nikto z nášho tímu nie je virológ a nedá sa hľadať vírus v jantáre, to by bolo akože vylúčené. Ale práve tento jeden šváb má symptómy, ktoré, chýbajú mu zadné krídla napríklad, predné krídla sú scvrknuté. Proste hľadali sme vysvetlenie, čo to môže byť, a zistili sme, že jediným možným vysvetlením je vírusová infekcia a to konkrétne vírusom z rodu iflavírus, ktorý poznáme aj dnes. Tento vírus nakazuje muchy, včely, osy, chrobáky a bzdochy napríklad a spôsobuje napríklad masový kolaps včelstiev na Slovensku, ale aj na celom svete. Čiže my sme presne identifikovali, že ktorý typ vírusu to je.“

Iveta Gombošová: „No a to znamená, že sa ním mohli nakaziť už aj tie dinosaury, keď sa bavíme o tom období, odkiaľ pochádza tento jantár?“

Peter Vršanský: „To je práve asi najvýznamnejším prínosom tohto výskumu, prečo je aj považovaný za taký prelomový. Súčasne tieto vírusy z tejto skupiny poznáme 15 druhov živočíchov, ktoré sa nakazili týmto vírusom, avšak nepoznáme prenos na dinosaury, alebo cicavce, to nepoznáme, ale samozrejme, tento prenos možný je a okrem toho tým, že tam boli tieto vírusy, určite tam boli aj iné, pretože to nie je terminálny článok vírusov, toto je tzv. … vírus, takže určite ten svet dinosaurov bol svet s vírusmi.“

Iveta Gombošová: „A tu vás treba pochváliť, že skutočne tento objav prebrali aj svetoznáme vedecké odborné časopisy, k čomu vám samozrejme gratulujeme. Skúste ešte popísať, ako ste na to prišli, že čo je tou metódou skúmania vašou.“

Peter Vršanský: „Skúmame to predovšetkým optickými metódami, to znamená mikroskopom, kreslíme to veľmi zdĺhavo, dcérka kreslila dva mesiace túto vzorku. Používame aj synchrotron, to znamená taký menší urýchľovač, aby sme zviditeľnili tie vzorky vnútri, aby sme mali vizualizáciu toho živočícha prakticky dokonalú. No a čo sa týka takého systémového prístupu, toto je strašne dôležité kvôli tomu, že my veľmi veľa vieme už o živočíchov v mjanmarskom jantáre. Je to jediný referenčný bod oproti živej prírode. Čiže ak sa poberáme na živú prírodu, potrebujeme nejaký oporný bod, aby sme videli, že či tá minulosť bola rovnaká, alebo odlišná od tej súčasnej. A tuto máme už viac ako tisíc druhov. Čiže aby som to tak povedal, je to porovnateľné poznanie s poznaním Devínskej Kobyly, kde je napríklad 7-tisíc druhov hmyzu. Ale takmer nič nevieme o systéme fungovania týchto pralesov a týchto prastarých svetov. Čiže vieme, že tam diverzita bola veľká, boli rôzne skupiny živočíchov, predátorov, denné, nočné, ale nevieme, že či tam boli parazity a tieto vírusy. A ten vírus je ako keby ďalším hráčom na poli tej evolúcie a ukazuje nám, že teda už pred 100 miliónmi rokov tieto veľmi pradávne systémy boli zložité, zložito štruktúrované a teraz sa natíska otázka, že či tie parazity, ak takto dlho s nami žijú tie vírusy, že či nám naozaj škodia, alebo nám pomáhajú.“

Iveta Gombošová: „A poznáme na ňu odpoveď.“

Peter Vršanský: „Nepoznáme, ale myslím si, že keby nám iba škodili, tak by už dávno vyhynuli. To znamená, že je to ako keby ďalší hráč na poli tej evolúcie, ktorý tomu nášmu genómu, tomu nášmu systému umožňuje stať sa takým lepším hráčom, takým komplexnejším a hlavne my to voláme, že robustnejším, to znamená odolným voči chybám. Nám by bolo oveľa lepšie bez tých vírusov, ale pravdepodobne by sme boli náchylnejší na chyby, keby tie vírusy tu neboli a keby nám aj do toho nášho genómu nezasahovali.“

Iveta Gombošová: „Zaujímavé informácie. Ďakujeme, že ste nám ich priblížili a blahoželáme k objavov, veľa podobných úspechov aj do budúcna.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB) 

Kľúčové slová:
veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač