Viliam Páleník o digitálnej dani

06. 08. 2019

Rozhovor na tému zavedenia digitálnej dane s Viliamom Páleníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Podľa jeho názoru je digitálna daň spravodlivá, pretože digitálne služby sa veľmi prudko rozvíjajú a prinášajú obrovské zisky. Majitelia sa stávajú jedni z najbohatších na svete, ale zároveň neplatia takmer žiadne dane.

Televízna stanica TA 3 - logo(05. 08. 2019; TV TA3; Ekonomika; 12:30; Katrin Lengyelová)

Katrin Lengyelová, moderátorka: „Ak Veľká Británia zavedie digitálnu daň, Spojené štáty s ňou nebudú rokovať o voľnom obchode. Uviedol to denník Daily Telegraph. Británia vyhlásila, že plánuje zdaňovať príjmy internetových spoločností, ako sú Google, Facebook a Amazon, aby vytvorila spravodlivejší daňový systém. Ten by mal udržať krok s meniacimi sa modelmi podnikania v rámci digitalizácie. Americkí predstavitelia žiadajú, aby Británia upustila od novej dane z digitálnych služieb skôr, ako sa túto jeseň zapracuje do zákona. Britský rezort financií odhaduje, že prostredníctvom 2-percentnej digitálnej dane vyberie do roku 2022 viac ako 400 miliónov libier. Donald Trump minulý mesiac nariadil prešetrenie podobnej dane, ktorú navrhlo Francúzsko. USA sa vtedy vyjadrili, že sú veľmi znepokojené, lebo digitálna daň je diskriminačná voči americkým firmám. Odvetou majú byť clá na dovoz francúzskeho vína. Spomedzi krajín Európskej únie je Francúzsko najväčším advokátom digitálnej dane, pomerne zdržanlivé sú v tejto otázke Írsko, Švédsko a Dánsko. Viliam Páleník, ekonóm Slovenskej akadémie vied, je mojím hosťom, s ktorým rozoberieme práve túto tému. Prajem vám pekný deň, pán Páleník, vitajte v štúdiu."

Viliam Páleník, ekonóm, Ekonomický ústav SAV (hosť v štúdiu): „Dobrý deň prajem. Ďakujem.”

Katrin Lengyelová: „Tak Európa naozaj už niekoľko rokov uvažuje o zavedení digitálnej dane, pretože má názor, že technologické giganty neplatia férový podiel daní, a novinkou v tejto téme je to, že Veľká Británia tiež chce zaviesť túto digitálnu daň už od apríla budúceho roku, ale Donaldovi Trumpovi sa to nepáči a tvrdí, že nebude v tom prípade rokovať s Veľkou Britániou o voľnom obchode, čo by Veľká Británia veľmi potrebovala v súčasnosti. Najprv ale, aký je váš názor ako ekonóma na túto digitálnu daň, je spravodlivá?”

Viliam Páleník: „Podľa môjho názoru je spravodlivá, lebo digitálne služby sa veľmi prudko rozvíjajú, sú veľmi dynamické, prinášajú obrovské zisky, reálne vidíme, že majitelia sa stávajú jedni z najbohatších na svete, ale zároveň neplatia skoro žiadne dane, a dokonca tie veľké digitálne firmy, ktoré nesídlia v Európskej únii, ako je Facebook, alebo Google, vlastne v Európe neplatia prakticky žiadne dane. A to je nespravodlivé voči iným formám podnikania, a zdaňovanie má byť férové, každý nerád, ale musí zaplatiť nejakú daň, lebo nejako tie štátne kasy potrebuje naplniť, aby si mohli plniť úlohy štátu, či už v sociálnej, bezpečnostnej, alebo inej oblasti. Takže áno, zdanenie digitálne je potrebné, veľa sa o tom diskutuje, treba nájsť nejaké nové formy daní, ktoré budú účinné, budú jednoduché a budú fungovať na spravodlivom princípe. Venujú sa tomu najväčšie svetové zoskupenia, ako OECD diskutuje o digitálnej dani, Európska únia o tom už dlho diskutuje, Európska komisia pripravuje konkrétny návrh, téma digitálneho zdanenia je aj téma stretnutí G7 a podobne, takže je to veľká výzva pre daňovú politiku, ale aj pre ekonomickú teóriu, ako to spravodlivo zdaniť, a je potrebná. Konkrétne Veľká Británia je už trochu špecifická otázka.”

Katrin Lengyelová: „Tam je to zaujímavé, pretože Veľká Británia tvrdí, že do roku 2022 by im táto daň priniesla až 400 miliónov libier, čo nie je málo peňazí, ale v tej situácii, v akej Británia teraz je, aj po vyhrážkach Donalda Trumpa, že nebude s nimi rokovať o voľnom obchode, myslíte si, že si bude Veľká Británia za touto daňou stáť? Nie je to pre ňu príliš nebezpečné? Predsa len…”

Viliam Páleník: „Ten rámec Brexitu v tejto otázke je veľmi zaujímavý, a povedal by som poučný, lebo v čase, keď sa začínal Brexit, tak Donald Trump povedal, že Británia bude mať výsostné nejaké mimoriadne postavenie vo vzťahu k USA, a že dostanú obchodnú dohodu, neviem akú zázračnú, dobrú, v tej dobe vlastne Donald Trump rušil tie rozbehnuté rokovania o obchodnej a investičné dohody s Európskou úniou TTIP, a Británii sľúbil a posmelil ju v Brexite, že jednoducho budú mať veľmi dobré postavenie. No ale prešiel rok, dva, a zrazu vidíme, že už tá rétorika je iná, v konkrétnom kroku, ktorý robí Británia, zrazu Donald Trump má až také radikálne, alebo až také výstražné vyjadrenie. Nie je to prekvapivé, on vždy má dramatické vyjadrenia, ale skôr to vyzerá, že voči Veľkej Británii by si to trúfol aj naplniť, naplniť tie hrozby. Na druhej strane ešte treba si všimnúť, že Veľká Británia kritizovala Európsku úniu a tá digitálna daň vzišla z Európskej únie, a vystupuje z Európskej únie, zdá sa, ale tú myšlienku prevzala ako dobrú a chce ju realizovať. Takže, je to dobrá myšlienka, je to potrebné, Británia to chce realizovať, a zrazu vidieť, že Donald Trump si na tú Britániu trúfne viac, ako si, povedzme, v tej istej téme trúfol na Francúzsko.”

Katrin Lengyelová: „Áno, pretože Francúzsko tiež vystúpilo s myšlienkou, že naozaj zavedie digitálnu daň od budúceho roka na tieto technologické firmy, a Donald Trump sa vyhrážal aj Francúzsku, že zavedie clá na francúzske vína. Ale keď potom niektoré krajiny budú túto daň mať, a niektoré nebudú mať, nenaruší to nejakým spôsobom jednotný digitálny trh?”

Viliam Páleník: „Treba pripomenúť, že tá vyhrážka francúzskym vínom je trochu menej závažná ako v Británii, lebo Británii pohrozil, že nebudú žiadne nejaké obchodné dohody, kdežto Francúzsku pohrozili nie, že nebudú s Francúzskom dohody, ale že nebude víno. Víno je naozaj veľmi úzky segment francúzskeho obchodu, to po prvé, po druhé, francúzske víno sa kupuje, aj keby bolo drahšie, lebo jednoducho je francúzske, a tretia vec je, že vlastne nie je to veľmi jednoduché zaviesť clá na francúzske vína, keď Európska únia je jedna colná zóna, tak by museli na všetky európske vína, a podobne, čiže tá vyhrážka voči Francúzsku je viacmenej platonická, ale tá vyhrážka voči Británii, myslím, že je vážna.”

Katrin Lengyelová: „Ale zaujímavé je, že táto digitálna daň tak veľmi rozdeľuje Európu. Vy tvrdíte, že je spravodlivá, a že tieto technologické firmy, keďže majú veľké zisky, mali by naozaj niečo platiť, ale napríklad také Švédsko, Dánsko, alebo Írsko, sú veľmi proti zavedeniu tejto dane, Nemecko má tiež svojím spôsobom pomerne vlažný postoj. Tak prečo sú tie krajiny, ktoré to nechcú, také opatrné, tiež kvôli nejakým možným postihom zo strany USA?”

Viliam Páleník: „Myslím, že v tomto prípade to nebude zase obava z postihov. Je to skôr vec takého širšieho kontextu. Blíži sa rok 2020 na rok, keď sa prijímalo rozpočtové obdobie Európskej únie 2014 až 20, tak sa tiež hovorilo o tom, že by mala byť nejaká európska daň, že by mali byť nejaké vlastné dane európske, s ktorou si financuje svoj chod Európska únia, ale nenašla sa taká vhodná daň. Európsky parlament vtedy súhlasil s tým rozpočtovým obdobím s podmienkou, že sa už nabudúce, to znamená o sedem rokov, nájde tá spoločná daň. Sedem rokov sa hľadá tá spoločná daň, a medzi tými tromi, štyrmi alternatívami bola aj digitálna daň. A teraz skôr bolo v Európskej rade rokovanie, že či teda vznikne spoločná daň, a to digitálna, a skôr v prípade Švédska, alebo Fínska skôr boli obavy nemať vôbec spoločnú daň, to je taký Rubicon európsky. V prípade Írska je to možno skôr vlastné záujmy, ak nepoužijem výraz egoizmus, lebo v Írsku sú celkovo nízke dane, je to anglicky hovoriaca krajina, a tam americké firmy sa veľmi často umiestňujú, takže aj v oblasti digitálnych firiem Írsko egoisticky chce mať tie americké firmy na svojom území, aby vybrali od nich daň, aj keď menšiu sadzbu, ale veľké objemy, a preto bolo Írsko proti. Prečo bolo Švédsko, Fínsko a, myslím, že Dánsko tam bolo, tak to presne neviem, ale nebola by to téma, že by bola rozhádaná Európska únia, ale jednoducho tento konkrétny typ dane v tej podobe, ako sa o ňom hlasovalo, tieto krajiny nehlasovali za v Rade.”

Katrin Lengyelová: „A aký postoj má Slovensko? Ja mám pocit, že Slovensko, myslím, súhlasilo s digitálnou daňou, a dokonca tvrdilo aj, že zavedie svoju vlastnú daň…”

Viliam Páleník: „Slovensko všeobecne býva proti tej daňovej harmonizácii v Európskej únii, resp. jednej dani európskej kvôli tomu, že máme na európske pomery veľmi ako nízke priame dane, dane zo zisku, a vysoké nepriame dane, dane z pridanej hodnoty, a je to určitá dobrá taktika, taká účinná, a zároveň preto tak nejako nesúhlasíme s daňovou harmonizáciou Európskej únie, aby sme mohli robiť takéto manévre. V tomto prípade, myslím, že sme nehlasovali proti, ale všeobecne je zaujímavé, že to digitálne zdanenie naozaj na Slovensku má určitú podporu, som v tom ovšem skeptický, či budeme schopní vytvoriť naozaj svoj konkrétny zákon o digitálnej dani, technicky ho dokázať vybrať a podobne, vôbec to nie je jednoduché. Takže my sme neboli proti, ale to skôr je otázka na ministra financií prečo a ako, ale všeobecne veľmi ťažko, alebo zatiaľ v podstate neprešiel žiaden návrh na európsku daň za posledných šesťdesiat rokov v Európskej úrade, to už je nejaká doba, nejaké množstvo návrhov.”

Katrin Lengyelová: „Digitálna daň by sa ale nemala týkať len tých obrovských technologických firiem, ako je Google, Facebook, Amazon napríklad, ale aj menších firiem, ktoré podnikajú online. Nebude to pre ne likvidačné?”

Viliam Páleník: „Tak, nie, no tak všetci by platili tú daň, tak všetci by boli na to o niečo horšie, ovšem záleží od toho, v akej konkrétnej podobe sa použije. Napríklad Francúzsko zavádza tú digitálnu daň iba od určitého obratu vyššie, čiže tie malé firmy by z toho boli vyňaté. Jednak preto, aby ich to nejako nepostihlo, a jednak je to aj vec tých administratívnych nákladov na výber tej dane, evidovanie, atď., čiže keď je to malý obrat, tak je aj z toho daňového hľadiska lepšie to vypustiť, aby sme s tým nemali, takpovediac, starosti. Ale samozrejme, tie menšie firmy sú na to citlivejšie, a zároveň tie digitálne služby využívajú rôzne naozaj neziskové organizácie, humanitárna pomoc, alebo iné, kde nie je na mieste zdaňovanie, ale zase tie veľké svetové priam monopoly, tak tie naozaj neplatia skoro žiadne dane, a to nie je fér.”

Katrin Lengyelová: „Takže vyzerá to teda tak, že niektoré krajiny pôjdu svojou vlastnou cestou, ako napríklad Francúzsko, pôjdu určite aj ďalšie, ktoré zavedú svoju vlastnú digitálnu daň pre tieto spoločnosti. Myslíte si, že aj toto je svojím spôsobom cesta k tomu, aby sa zaviedla nejaká celoplošná európska digitálna daň?”

Viliam Páleník: „No, je to cesta, ale podľa mňa nesprávna, lebo aj v minulosti tie daňové systémy európske, krajín Európskej únie, sú rôzne, vždy je snaha to nejako zjednotiť, napríklad pri dani zo zisku, sú rôzne tie daňové sadzby, ale aj tie daňové základy, iné veci sa započítajú v tej krajine, tam sa nezapočítavajú, tam ten výdavok je opodstatnený, tam nie je, a tie daňové systémy európskej 28-ky sú veľmi rozdielne, a ten, kto chce pôsobiť na tom trhu, musí poznať všetky tie daňové systémy všetkých 28 krajín, čo je naozaj ťažkopádne. Preto je obrovská škoda, keď sa zavádza nová daň, keď máme nový fenomén digitálneho zdanenia, no tak by bolo prirodzené zaviesť to jednotne, aby aj ten, čo tu chce pôsobiť, sa v tom vyznal, a ak sa zavádzajú samostatne, tak to už vnáša zase problémy do budúcna, ako to budeme zjednocovať, keď si to každý inak zavedie. To je jedna vec, a druhá vec je, že vznikajú väčšie náklady, treba zdaniť potom aj tie digitálne služby vo vnútri Európskej únie, medzi Slovenskom, Českom, Rakúskom, alebo podobne, čo zase zdražuje a spôsobuje väčšie problémy. Takže podľa mňa by bol najlepší ten pôvodný návrh Európskej komisie, kde sa uvažovalo zavedenie tej dane, alebo cla na tie digitálne služby, ktoré prechádzajú cez hranice Európskej únie, a tým vlastne podľa objemu dát, ktoré prijmú, by to bolo zdanené, a to by bolo administratívne jednoduché, férové a účinné, a pre Európsku úniu vlastne výhodné. Ale zdá sa, že táto cesta zatiaľ teda, zatiaľ sa nerealizuje.”

Katrin Lengyelová: „Hovorí Viliam Páleník, ekonóm Slovenskej akadémie vied. Ja vám ďakujem za rozhovor a za váš názor. Prajem ešte pekný deň."

Viliam Páleník: „Ďakujem za pozvanie. Príjemný deň prajem.”

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, rozhovor, ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač