Život na Mesiaci

21. 08. 2019

Na Mesiaci je život. Nie je to žiadna konšpiračná teória, ani science-fiction. Drobný organizmus zo Zeme sa dostal do vesmíru vďaka izraelskej sonde. Teraz sa vedci pýtajú, či to bolo správne rozhodnutie.

logo Televíznej stanice Markíza(20. 08. 2019; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Dušan Tokarčík/Viktor Vincze)

Viktor Vincze, moderátor: „Na Mesiaci je život. Nie je to žiadna konšpiračná teória, ani science-fiction. Drobný organizmus zo Zeme sa dostal do vesmíru vďaka izraelskej sonde. Teraz sa vedci pýtajú, či to bolo správne rozhodnutie.“

Dušan Tokarčík, redaktor: „Vo februári vyslala spoločnosť … na Mesiac sondu s vedeckým nákladom. Cieľom projektu za 30 miliónov dolárov bolo pristáť, samostatne prejsť po povrchu pol kilometra a uviesť do prevádzky prístroj na meranie magnetického poľa. Niečo sa však pokazilo.“

Pavol Bobík, astrofyzik: „Pristátie nedopadlo celkom úspešne, sonda sa rozbila, sonda bola prvým izraelským pokusom o pristátie na Mesiaci.“

Dušan Tokarčík: „Okrem vedeckého nákladu bola súčasťou sondy aj špeciálna časová schránka. V nej sa okrem ľudského genómu a vedomostí nachádzal aj drobný organizmus zo Zeme, vodný medvedík, presnejšie pomalka.“

Pavol Bobík: „Ono sa ukázalo, že to boli čierni pasažieri, že si tá spoločnosť, tá nadácia, ktorá ich tam v rámci tej časovej schránky umiestnila, nedala o tom vidieť agentúram, ani žiadnej vláde, ktorá by sa k tomu mohla vyjadriť, čiže to otvorilo otázku, že čo sa smie a čo sa môže, čo by sme mali posielať na iné planéty. Ako toto bol náklad, ktorý pravdepodobne je dosť diskutabilný.“

Dušan Tokarčík: „V inom prostredí vo vesmíre, kde predpokladáme život na mikrobiálnej úrovni, by to mohlo znamenať hotovú katastrofu.“

Pavol Bobík: „Keby sa to stalo na Marse, tak asi by mnohí ľudia neboli radi, pretože by to mohlo spôsobiť kontamináciu miestneho prostredia, kde môže byť život.“

Dušan Tokarčík: „Pomalka je pritom veľmi špecifický organizmus, najodolnejší na našej planéte. Zvláda teplotné extrémy a dokáže prežiť desaťročia bez vody.“

Piotr Tryjanowski, riaditeľ Ústavu Zoológie Poznaň, UVLF Košice (preklad z poľštiny): „Ja si myslím, že môže prežiť vo vesmíre i na Mesiaci, pretože ten pomalý metabolizmus, ktorý sa volá anabióza znamená, že sa vypnú všetky činnosti a môže tam tak vydržať aj 150 rokov.“

Dušan Tokarčík: „Vodné medvedíky na Mesiaci sú uložené v živici a bez cudzieho zásahu sa len tak ľahko neprebudia k životu.“

Piotr Tryjanowski (preklad z poľštiny): „Tento organizmus má veľkú toleranciu, od absolútnej nuly, čo si ani nedokážeme predstaviť, do plus 150 stupňov Celzia.“

Pavol Bobík: „Dá sa povedať, že na Mesiaci je život, ktorý sa môže zobudiť pri vhodných podmienkach.“

Dušan Tokarčík: „Ľudská noha nebola v Mesiaci už 47 rokov a ďalšie lety sú v nedohľadne a tak je vysoko pravdepodobné, že spiaci vodný medvedík bude ešte na dlhý čas jediným živým organizmom zo Zeme na tomto vesmírnom telese. Z Košíc Dušan Tokarčík, televízia Markíza.“

 

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
biologické vedy, astronómia

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač