Svet a Slovensko: Jedovaté plyny z požiarov lesov

02. 09. 2019

Družica agentúry NASA zachytila pohyb oblaku jedovatého oxidu uhoľnatého. Súvisí s požiarmi amazonského pralesa.

logo Televíznej stanice JOJ(27. 08. 2019; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Anton Adamčík/Ján Mečiar;Lucia Barmošová)

Ján Mečiar, moderátor: „Družica agentúry NASA zachytila pohyb oblaku jedovatého oxidu uhoľnatého. Súvisí s požiarmi amazonského pralesa.“

Lucia Barmošová, moderátorka: „Oxid uhoľnatý a množstvo ďalších splodín uniká do atmosféry nielen z požiarov v Amazónii, ale aj na Sibíri, Aljaške, v africkej Angole a ďalších miestach po celej zemeguli.“

Ján Mečiar: „Nás zaujímalo, do akej miery súčasné požiare ovplyvnia celosvetovú klímu a kvalitu ovzdušia.“

Anton Adamčík, redaktor: „Požiare v prírode sú bežným javom, ktorý sa opakuje v pravidelných cykloch. Len v poslednom období čoraz častejšie má v tom prsty aj človek.“

Mgr. Daniel Cibula, meteorológ: „V tej Brazílii je to spôsobené aj ľudským faktorom, keďže práve tí poľnohospodári tam tieto požiare zakladajú skôr naschvál, aby získali pôdu.“

Anton Adamčík: „V týchto dňoch nehoria lesy iba v Brazílii, ale aj v Peru, v Bolívii, na Sibíri, na Aljaške alebo v Angole a ďalších častiach sveta. Príčinami sú často kombinácie zámerných požiarov a klimatických podmienok.“

Mgr. Daniel Cibula: „Tým globálnym otepľovaním sa aj zvýrazňujú suchá a preto je tých požiarov čoraz viacej.“

Anton Adamčík: „Satelitné prístroje NASA pozorujú oblak jedovatého oxidu uhoľnatého, ktorý spájajú s požiarmi v Amazónii. Pohybuje sa vo výške takmer 7 kilometrov.“

Ing. Filip Květoň, Chemický ústav SAV: „Pre všetky organizmy je toxický z toho dôvodu, že sa viaže tristokrát silnejšie na hemoglobín.“

Anton Adamčík: „No a my vieme, že hemoglobín, teda červené krvinky prenášajú k bunkám kyslík. Oxid uhoľnatý im v tom však bráni a bunkám hrozí smrť. Prípadov otráv oxidom uhoľnatým v domácnostiach poznáme veľa.“

Ing. Filip Květoň: „Dochádza k nedokonalému spaľovania, keď nie je zabezpečený dostatočný prístup kyslíka a tým pádom vzniká tento oxid uhoľnatý.“

Anton Adamčík: „Práve toto sa stáva a stalo aj pri obrovských požiaroch lesov.“

Ing. Filip Květoň: „Samotným horením sa spotrebováva kyslík z toho okolia a tým pádom už nie je dostupný pre to, aby sa oxid uhoľnatý mohol meniť na oxid uhličitý.“

Anton Adamčík: „Podľa niektorých odborníkov môže oblak tohto plynu zostať v atmosfére aj mesiac. Bude to závisieť od prístupu kyslíka.“

Ing. Filip Květoň: „Keď je dostatočný prístup kyslíka, automaticky sa mení na CO2, ktoré nie je až tak nebezpečné pre človeka.“

Anton Adamčík: „Zároveň však požiare produkujú aj iné škodlivé plyny a pevné častice, ktoré znečisťujú ovzdušie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie už i tak 9 z 10 obyvateľov dýcha nezdravý vzduch. Platí to aj na Slovensko, ktoré na tom ešte nie je najhoršie. Aký dopad budú mať súčasné požiare na naše územie, ešte presne nevieme.“

Mgr. Daniel Cibula: „Ale určite to môže mať dopady aj na Slovensko, napríklad tým, že sa budú zvýrazňovať suchá, budú častejšie zrážky, aj v podobe búrok.“

Anton Adamčík: „Okrem toho, že les je domovom mnohých živočíchov, funguje aj ako prirodzená klimatizácia a čistička vzduchu. Keď bude menej lesov, lebo vyhoreli, bude teplejšie a zároveň rýchlejší odtok vody z krajiny. Menej lesov, najmä tých amazonských, však znamená aj menej kyslíka a viac skleníkových plynov.“

Mgr. Daniel Cibula: „Keď horia dažďové pralesy, tak je to dosť zlé, keďže práve dažďový prales, sa hovorí, že sú pľúcami Zeme.“

Anton Adamčík: „Anton Adamčík, televízia JOJ.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač