Kľúčové udalosti

18. 11. 2019

Čo predchádzalo Nežnej revolúcii? Koniec 80. rokov bol pre pád režimu najzásadnejší. V Československu sa situácia začala zhoršovať a bežní ľudia sa pomaly pridávali k disidentom. Charta 77 otvorene kritizovala politickú a štátnu moc. Na Slovensku ju však podpísalo len zopár ľudí. Akousi slovenskou obdobou Charty bola publikácia Bratislava/nahlas, ktorá vyšla o 10 rokov neskôr. 

Televízna stanica Markíza(15. 11. 2019; TV Markíza; Televízne noviny; 19.00; Zuzana Javorová, Viktor Vincze)

Viktor Vincze, moderátor: „Koniec 80. rokov bol pre pád režimu najzásadnejší. V Československu sa situácia začala zhoršovať a bežní ľudia sa pomaly pridávali k disidentom. Pozrime sa, čo predchádzalo Nežnej revolúcii. Vynechať nemôžeme Chartu 77, ktorá otvorene kritizovala politickú a štátnu moc. Jej hlavným predstaviteľom bol Václav Havel. Na Slovensku ju však podpísalo len zopár ľudí. Akousi slovenskou obdobou Charty bola publikácia Bratislava/nahlas, ktorá vyšla o 10 rokov neskôr. Pôvodne riešila ochranu životného prostredia, napokon sa stala politickým dokumentom. V 70. a 80. rokoch sa začal šíriť samizdat, teda necenzurované, režimom zakázané knihy, noviny a časopisy. Jedna z najvýraznejších udalostí prišla v marci 88. Takzvaná Sviečková manifestácia bola mierumilovným pochodom veriacich, ktorý režim násilne potlačil. Dodnes sa hovorí, že bola akousi predohrou Nežnej revolúcie. Priebeh týchto dramatických udalostí nám popísali ich hlavní aktéri.”

Mikuláš Huba, spoluautor Bratislava/nahlas: „Postupne ako keby sa tak mimovoľne skladali kapitolky niečoho väčšieho a s tým nápadom dať ich dohromady a dať im nejaký úvod, záver sme prišli na jar v roku 87 a potom v rekordne krátkom čase, behom necelého pol roka slávna Bratislava/nahlas uzrela svetlo sveta a naozaj sa zaoberala problematikou od tých základných vecí ako je ochrana prírody, ovzdušie, voda a podobne, cez sociálne a kultúrne aspekty, až potom hľadanie akýchsi súvislostí kultúrnych, sociálnych, etických, právnych, až v politických, ktoré akosi sa nedali prehliadať.”

Adam Hudek, historik SAV: „Bratislava/nahlas bola veľmi rýchlo daná pod pomerne veľmi silnú kontrolu ŠtB.”

Mikuláš Huba: „Asi mesiac po vyjdení Bratislavy/nahlas sa objavila o nej taká veľmi apelatívna reportáž na Hlase Ameriky, čo bola vtedy štvavá americká vysielačka a to už naozaj nemohol režime nechať len tak a na druhý deň sme už začali chodiť na výsluchy.”

Adam Hudek: „Vlastne tam bola výrazná kritika toho, že jednoducho tie podniky, ktoré komunisti vlastne oslavovali ako výsledok industrializácie a toho, že ten štát ide dopredu, jednoducho devastujú životné prostredie a režim proti tomu nič nerobí a nielenže proti tomu nič nerobí, ale vlastne ututláva problémy, ktoré sú čoraz výraznejšie.”

Zuzana Javorová, redaktorka: „Ľudia si to už medzičasom stihli rozšíriť.”

Mikuláš Huba: „Ľudia si to stihli rozšíriť. Janko Langoš potom už keď bol ministrom vnútra nám hovoril, že, neviem, už spomínal nejakú cifru, že sa odhaduje koľko desiatok tisíc kusov. Dnes si neviem predstaviť publikáciu, ktorá by bola taká žiadaná, že by si ju ľudia takto pokútne rozmnožovali.”

Zuzana Javorová: „Akú úlohu samizdatová tlač v tom období?”

Adam Hudek: „Jej hlavnou úlohou bolo rozširovať myšlienky tých disidentských kruhov. Bolo to niečo, čo dokázalo tých ľudí nabaliť a dokázalo ich do dať dokopy.”

(začiatok archívneho záznamu)

Neuvedený: „Ofsetový rozmnožovací stroj bol počas ilegálnej činnosti umiestnený na rozličných miestach, v Bratislave pri Habánskom mlyne, v Šenkviciach, v Perneku a naposledy v Trnávke. Tam bola tlačiareň po tom, ako Štátna bezpečnosť odhalila niektoré tlačiarne na Morave.”

(koniec archívneho záznamu)

Martin M. Šimečka: „Bolo to nepríjemné v tom, že ste to museli neustále skrývať, lebo potom prišli a, vtedy eštebáci nehľadal nič iné iba knihy. To nebolo ako dnes, že hľadajú zbrane alebo drogy, vtedy hľadali knihy. Sviečková demonštrácia bola výrazná na Slovensku. To bola vec ktorá, naozaj ukázala, že ľudia sú ochotní ísť do ulíc, čo sa nestalo naozaj od roku 69 zrejme, takže ukázala, že ten režim stráca podporu.”

František Mikloško: „Tú polhodinu kedy nás tam nechali tí policajti sa modliť so zapálenými sviečkami, tak si tú manifestáciu nikto nevšimne. Ale oni to rozmlátili. Oni tam bili ľudí, oni ich zvážali, použili vodné delá.”

Martin M. Šimečka: Bol som tam, aj som dostal vodným delom. Videl som proste babičky, to bolo neuveriteľné pre mňa to hrdinstvo tých veriacich žien, no ale po prvé to tvrdo rozohnali komunisti a potom sa už nič nedialo zase.”

František Mikloško: „Nikto vtedy ešte nevedel v marci 88, že komunizmus padne. Ten génius národa v jednej chvíli vyslovil niečo, čo proste sa stalo skutočnosťou. Ten zápas pokračuje a my potrebujeme pravdivé slovo, potrebujeme prorokov, ktorí vedia pomenovať situáciu pokojne, v celom tom duchu toho, jak to išlo celé aj obdobie komunizmu, ale nebáť sa. To môže zachrániť v dnešných dňoch Slovensko.”

Martin M. Šimečka: „Som hlboko presvedčený, že aj demokracia potrebuje svojich disidentov, teda ľudí, ktorí majú odvahu, ktorí sú slobodní, ktorí sa naozaj neboja.”

Mikuláš Huba: Ide o ten obsah a ten je rovnako žiaduci ako bol vtedy.”

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
politické vedy

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač