Aký bude rok 2014?

14. 01. 2014

(8. 1. 2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Z prvej ruky; 12.30; 30 min.; SLÁDKOVÁ Eva)

Podľa analytikov slovenská ekonomika tento rok porastie viac ako v minulom roku a zlepšiť by sa mohla aj situácia vo vývoji nezamestnanosti. O tom, či sú tieto očakávania reálne, diskutovali v SRo M. RADVANSKÝ z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, M. PÁLENÍK z Inštitútu zamestnanosti a R. KIČINA z Podnikateľskej aliancie Slovenska.

Národná banka Slovenska predpokladá rast ekonomiky v tomto roku na úrovni viac ako dve percentá. Ako ale pripomenul M. RADVANSKÝ, rast okolo dvoch percent je stále veľmi mierny a nerieši základný problém Slovenska. Nemožno tak očakávať významný pokles miery nezamestnanosti a tá sa tento rok zmení len mierne. Aj R. KIČINA súhlasí s tým, že rast zamestnanosti bude len veľmi mierny a veľa ľudí si stále prácu nenájde. Výraznejší rast počtu pracovných miest Slovensko v minulosti zaznamenalo vtedy, keď rast ekonomiky prekročil tri percentá.

R. KIČINA pripomenul, že podnikatelia by tiež potrebovali opatrenia, ktoré im náklady na podnikanie znížia a nie zvýšia, čo sa udialo v roku 2013. Ak by sa podnikateľom v minulom roku nezvýšila nákladovosť na podnikanie, mohli byť tieto peniaze použité aj na rozvoj podnikania a teda aj tvorbu pracovných miest. Na druhej strane ale priznáva, že krízu a prepad nespôsobili len opatrenia vlády, ale sú výsledkom celkovej ekonomickej situácie v Európe.

Ako doplnil M. RADVANSKÝ, aj politikou, v rámci ktorej sa tvorili nové pracovné miesta, sa iba nahrádzali pracovné miesta, ktoré boli v rovnakom období stratené. Došlo tak de facto k vytláčaniu reálnych pracovných miest vytvorených podnikateľskými subjektami dotovanými pracovnými miestami.

M. PÁLENÍK odhaduje, že pokles miery nezamestnanosti bude veľmi malý, pôjde len o tisícky ľudí, ktorí si v budúcom roku nájdu prácu. Na Slovensku je ale najväčším problémom dlhodobá nezamestnanosť. O rok bude dlhodobo nezamestnaných ešte viac a s tým treba niečo robiť. Ak pribudnú nové pracovné miesta, M. PÁLENÍK očakáva, že to bude hlavne v sektoroch, ktoré rástli aj doteraz. Najväčším zamestnávateľom bude verejný sektor, rásť ale bude aj zdravotníctvo a sociálne služby. Osobne pritom neočakáva, že by výstavba diaľnic, prípadne ďalšie vládne investičné projekty, výrazným spôsobom pomohli rastu zamestnanosti.

Ani R. KIČINA neverí takýmto veľkým projektom. Aj minulosť totiž ukázala, že najviac pracovných miest vytvoria podnikatelia. Preto by sa malo Slovensko snažiť viac zatraktívniť podnikateľské prostredie, aby prilákalo aj zahraničný kapitál. Ale to, že o Slovensko sa v porovnaní s minulými rokmi zaujíma oveľa menej investorov ukazuje, že súčasná ekonomická politika nie je úplne optimálna. Slovensko nemá investorom čo ponúknuť, aby ich presvedčilo, aby sem prišli podnikať.

Ako doplnil M. RADVANSKÝ, verejné investície sú stále značne limitované, lebo Slovensko musí konsolidovať a investície musia byť aj v limitoch dlhovej brzdy. Slovensko sa pri veľkých investíciách zatiaľ len snaží dočerpať európske zdroje z minulého programového obdobia. M. RADVANSKÝ pritom kritizuje fakt, že stále chýbajú systematické opatrenia zo strany vlády. Chýba napr. reforma školstva, ktorá je ale z hľadiska zamestnanosti kľúčovou otázkou.

M. PÁLENÍK upozornil, že dobré podnikateľské prostredie je základom, ale nie všeliekom pre riešenie problému nezamestnanosti. A už vôbec to nerieši dlhodobú nezamestnanosť.Tu sú potrebné aj iné nástroje, jedným z nich by mohol byť vznik tzv. inkluzívnych podnikov, kde by sa tvorili práve pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných.

Podľa R. KIČINU je ale inkluzívny podnik len krátkodobé riešenie, pretože akonáhle tento dotačný mechanizmus prestane fungovať, budú tieto podniky vystavené tlaku konkurenčného prostredia. Prerozdelenie práce v prospech inkluzívnych podnikov navyše zoberie prácu iným, ktoré nie sú zvýhodnené. Preto nie prerozdeľovanie, ale ekonomický rast pomôže znížiť aj mieru nezamestnanosti.

Podľa M. RADVANSKÉHO môžu byť inkluzívne podniky prvotným impulzom a môžu mať aj multiplikatívny efekt. Pre trvalejší efekt je však dôležité urobiť základné reformy, ale aj zjednodušiť a sprehľadniť podnikateľské prostredie a najmä udržať jeho podmienky stabilné.

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (obsah relácie)

(MB) 

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač