Závery a odporúčania VI. odbornej konferencie Quo vadis vzdelávanie k vede a technike na stredných školách

13. 01. 2014

Závery a odporúčania,ktoré vyplynuli z diskusie k jednotlivým témam VI. odbornej konferencie Quo vadis vzdelávanie k vede a technike na stredných školách, usporiadanej v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2013 (11. – 12. 11. 2013).

Organizátormi konferencie boli: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií  SR (CVTI SR) a Mladí vedci Slovenska, o. z. 

Téma: Spoločenské postavenie učiteľa

Účastníci konferencie – učitelia prírodovedných predmetov na stredných školách, ako aj prednášatelia z médií – zhodne poukázali na súčasné nedôstojné spoločenské postavenie učiteľa. Ich profesiu verejnosť vníma len ako poslanie bez nároku na adekvátnu odmenu, ktorá by im zabezpečila slušný a dôstojný život. Mnohí učitelia majú ešte iné zamestnanie, aby vyžili alebo uživili rodinu.

Upozornili aj na skutočnosť, že na školách sú, žiaľ, aj takí učitelia, ktorí cez vyučovanie  žiakov nič nenaučia a po škole dávajú doučovacie hodiny za peniaze. Aj to podľa nich deformuje mienku verejnosti na prácu učiteľov, tak na stredných ako aj na vysokých školách. Jednoducho kazia dobré meno učiteľom.

Učitelia zároveň otvorene hovorili aj o veľmi zjednodušenom pohľade médií, ktoré vytvárajú obraz učiteľa vo verejnosti zredukovaný len na ich protesty za nízke platové ohodnotenie. Upozornili, že médiá neinformujú komplexne o ich situácii, informujú len o tom, že štrajkujú a pritom majú veľa prázdnin. Tento skreslený obraz označili za nespravodlivý, pretože v školstve je podľa nich oveľa viac a oveľa vážnejších problémov, o ktorých by mali médiá informovať.

Učitelia hovorili aj o tom, že sú nadmieru zaťažení byrokratickými  požiadavkami, popritom pracujú na sebe a naháňajú kredity, ale výsledný efekt je nulový. Pripomenuli, že inšpekcii alebo školskej kontrole nejde o obsah, ale o dodržiavanie formálnych štatistík. Ide im len o formálne vykazovanie počtu hodín, pričom obsah je vedľajší. Na učiteľov sú kladené vysoké nároky týkajúce sa administratívneho spracovania výkonov, vyplňovania a spracovania štatistík o výkonoch študentov v rámci štandardov. Učitelia preto nemajú čas poriadne učiť.

V čase prázdnin učitelia tvoria školský vzdelávací program, ktorý si nikto z kompetentných neprečíta, a keď príde inšpekcia bude kontrolovať, či na tej alebo onej  strane je správne vyplnená položka. Učitelia sú zavalení zbytočnou a nezmyselnou prácou. Všetkých učiteľov na Slovensku trápia rovnaké problémy, ale majú pocit, že ich nikto nepočúva. Upozornili, že na konferencii chýbal zástupca ministerstva, ktorý by si ich prišiel vypočuť.

Nastavený systém vzdelávania je zlý, ale samotní učitelia ten systém nezmenia. Na konferenciu mali prísť tí, ktorí ten systém môžu zmeniť. Učitelia vyslovili názor, že táto diskusia je veľmi užitočná, ale znovu nebude k ničomu, nebude mať odozvu, pretože si ju nevypočuli kompetentní z rezortu školstva. Z radov riaditeľov škôl prítomných na konferencii sa ozvali aj hlasy, že nezdieľajú až taký optimizmus z účasti zástupcov ministerstva na podobných podujatiach, pretože aj po vypracovaní rôznych rezolúcií či odporúčaní z týchto podujatí sa aj tak napokon nič nezmenilo a neriešilo. 

Odporúčania: Je potrebné školstvo dofinancovať a učiteľovi zo zákona zabezpečiť a zvýšiť spoločenský status, najmä jeho odmeňovanie, a zmeniť celý systém ochrany učiteľa.

Téma: Školská reforma a nízka hodinová dotácia na prírodovedné predmety

Z hľadiska nárokov, ktoré kladie na učiteľa samotný vyučovací proces, a to najmä pri výučbe prírodovedných predmetov, učitelia v diskusii poukázali na nízky počet vyučovacích hodín matematiky, či na absenciu mnohých učebníc z prírodovedných predmetov pre jednotlivé ročníky. Uviedli, že učiteľ si často sám pripravuje všetky podklady na hodinu, pritom ak si vytvorí vlastnú prezentáciu, potom nič nestihne na hodine z predpísaných učebných osnov k danému predmetu. K pomôckam podotkli, že čo si nedonesú na hodinu, to často nemajú.

Niektorí prednášajúci z oblasti médií vytkli učiteľom, že nedostatočne vedia deti učiť a naučiť prírodovedné predmety. Na svoju obranu učitelia uviedli, že dôvodom je všeobecne zle nastavená posledná reforma školstva spred 5 rokov a systémová chyba v príprave študentov stredných škôl v prírodovedných predmetoch. Považujú tento stav za katastrofálny. Dôkazom toho je, že terajší bakalári sú na úrovni maturantov spred 5 rokov. Dôvodom je práve znížená dotácia vyučovacích hodín fyziky, matematiky a chémie. Pripomenuli, že gymnazisti majú v prvom a druhom ročníku iba po jednej hodine z týchto predmetov, v treťom a štvrtom ročníku je to len formou voliteľného seminára a tam sa nikto nehlási. Navyše sa, podľa nich, na úkor týchto predmetov vytvárajú zbytočne nové a nové samostatné predmety, ktoré „akože“ reflektujú potreby „doby“,  pritom sú to predmety, ktorých obsah by mal byť súčasťou už existujúcich predmetov (biológia, náuka o spoločnosti, dejepis, slovenský jazyk...).

Niektorí učitelia poukázali na problém rozdielnosti úrovne žiakov pred a po školskej reforme z roku 2007. Upozornili, že po reforme školstva je učivo na základných školách veľmi zredukované. Vzdelávacie štandardy pred reformou mali vyššie nároky na žiakov. Napríklad nový štátny vzdelávací štandard z chémie je veľmi slabý – nijaké výpočty, malé nároky na vedomosti. Potom nastáva situácia, že keď žiaci nastúpia na stredné školy, prírodovedné predmety sa pre nich stávajú strašiakom. Následne idú napr. na prijímacie skúšky na medicínu a polovicu požiadaviek z chémie nevedia, pretože sú pre ne ťažké. Podľa učiteľov tu viazne komunikácia medzi strednými a vysokými školami, čo sa týka nárokov na vedomosti.

Niektorí prítomní vysokoškolskí pedagógovia v tejto súvislosti poukázali na fakt, že technické fakulty na univerzitách sú nútené koncipovať a organizovať kvalitné kurzy matematiky pre maturantov ako prípravu na vysokú školu. Prítomní učitelia stredných a vysokých škôl v tejto diskusii spoločne prišli na to, že obe strany sú akoby v skleníku, navzájom nepoznajú potreby a študenti potom prichádzajú na vysoké školy objektívne nepripravení, nemajú potrebné základy z prírodovedných predmetov, na ktorých by mohli vysoké školy stavať.

Učitelia zároveň pripomenuli, že zakaždým, keď ministerstvo školstva robí reformu a novelizuje školský zákon, majú pocit, že tie zmeny robia bez nich, bez učiteľov. Jednoducho, kompetentní predkladatelia novelizovaného zákona nedostatočne s nimi konzultujú, poprípade, učitelia nemajú dostatočný časový priestor na vyjadrenie svojich pripomienok.  

Odporúčania: Nevyhnutnosť zachrániť prírodovedné predmety, vrátiť učivo späť na základnú školu. Navrhujú už na základných školách zvýšiť hodinovú dotáciu na matematiku, fyziku a chémiu a systémovo, zvýšenou hodinovou dotáciou, podporiť ich výučbu aj na stredných školách. Úsilie vysokoškolských pedagógov v podobe prípravy rôznych doplnkových vzdelávacích programov v jednotlivých prírodovedných predmetoch sa míňa účinku, pretože stredoškolskí učitelia to nemajú ako využiť vo výučbe. Učitelia stredných škôl preto požadujú, aby vysokoškolskí učitelia tlakom na ministerstvo školstva pomohli presadiť zmeny vo výučbe prírodovedných predmetov do učebných osnov stredných škôl.

Téma: Propagácia vedy a techniky v médiách smerom k mládeži

Účastníci konferencie sa zhodli na tom, že médiá majú obrovský vplyv, špeciálne na mládež. Dôsledkom toho je, že v súčasnosti sú viac učiteľmi médiá ako samotní učitelia, pretože z mimoškolského prostredia získavajú žiaci a študenti viac poznatkov ako zo školského prostredia. Vzhľadom na to, že vzdelávanie ide ruka v ruke s médiami, je potrebné a spoločensky žiadúce využiť vplyv médií v prospech rozvoja záujmu mladých, a to je úloha najmä pre verejnoprávne médiá.

Učitelia zároveň poukázali na to, že u nás absentujú akékoľvek náučno-populárne programy pre mládež. Je tu obrovský výpadok relácií aj pre tie najmenšie deti, teda relácií, kde by sa deti mohli dozvedieť, že môžu aj niečo sami objaviť, relácie o tom, ako funguje svet, prečo to tak funguje, a prečo je to tak. Učitelia sú toho názoru, že naše deti akoby prestali klásť podobné otázky nielen v rodine, ale aj v škole, akoby ich to prestalo zaujímať. Sú si totiž vedomé, že na googli si to niekde nájdu, ale „vygooglia“ si len holý fakt, nie to, prečo to vzniklo a ako to vzniklo. Učitelia zároveň upozornili, že nie je informovanosť o programoch, ktoré existujú v médiách, ani samotné médiá o nich neinformujú, nepropagujú ich.

Zástupcovia médií priznali obrovský výpadok relácií pre najmenšie deti, pre školákov základných škôl. Ich ambíciou je naštartovať takéto programy, uvedomujú si, že je to spoločenská objednávka a budú na ňu v rámci svojich možností reagovať. Učitelia kritizovali aj nezáujem médií o deti, ktoré sa zúčastňujú a vynikajúco umiestňujú v rôznych prírodovedných súťažiach, na olympiádach. Na svoju obhajobu zástupcovia médií uviedli, že správy o nadaných deťoch, študentoch alebo unikátnych projektoch škôl sa dostanú sporadicky aj do spravodajstva.

V diskusii však zazneli aj také názory, že ak aj budú médiá vysielať relácie o vede a technike, je tu riziko, že mládež, teda študenti a žiaci, budú „visieť“ na You Tube a v klasických televíziách budú relácie o vede a technike pozerať len dôchodcovia. Učitelia poukázali aj na skúsenosti v zahraničí, kde je škola tvrdou prácou. V zahraničí deti jednoducho vedia, že učenie je ťažký proces, ale keď ho vyhrajú, budú „niekym“. Je potrebné, aby médiá informovali nielen o tom, že máme úžasných vzdelaných jedincov, ale nech odznie aj to, koľko a ako tvrdo na sebe pracovali.

Odporúčania: Pripraviť v médiách už pre tie najnižšie ročníky také programy, pri ktorých sa deti budú samé pýtať, klásť otázky a popritom možno aj niečo samé objavia – uplatniť v nich princíp spoznávania a vzdelávania vlastným experimentovaním, hľadaním a nájdením riešenia = Heuréka! Vytvoriť osobitný špeciálny kanál vo verejnoprávnom médiu, napr. Teacher´s TV, ktorý by zjednotil učiteľov, rodičov, riaditeľov škôl, školy samotné a všetkých zainteresovaných v procese vzdelávania na požiadavkách v školstve a na tomto kanáli realizovať tú úplne principiálnu propagandu vedy a techniky. Nakúpiť domáce pôvodné slovenské vzdelávacie programy, ktoré by sa na tomto špeciálnom kanáli vysielali, profily vedcov, dokumenty o vedeckovýskumných pracoviskách, o jednotlivých vysokých školách, o študijných odboroch a ich uplatnení v praxi... Verejnosť, teda mladí ľudia a ich rodičia, by takto získali potrebné informácie o možnostiach štúdia a potrebách praxe.

Spustiť v médiách celospoločenskú kampaň, v ktorej by mladým ľuďom na stredných školách vysvetlili, ako je to s tou vedou a technikou, ako sú tí ľudia nesmierne spoločensky potrební a v neposlednom rade, ako dobre títo ľudia zarábajú. Propagovať vedu systematicky v médiách s podporou spoločnosti, propagovať a prezentovať vedcov, ich platy. V tej kampani je potrebné uviesť, že veda a technika sú prínosom pre spoločnosť. Návrh, aby sa podobná kampaň vysielala na RTVS – STV 1 v najsledovanejšom čase.

Postupovať v procese popularizácie a propagandy vedy a techniky koordinovane, pripraviť spoločnú stratégiu všetkých zainteresovaných inštitúcií – zriaďovateľov škôl, ministerstva školstva, vedeckých knižníc, SAV, univerzít a médií. Celý proces propagácie vedy a techniky by mal byť koordinovaný spoločným orgánom, inštitúciou, komisiou, jednoducho mal by mať „ jedného pána“.

Téma: Demografická krivka verzus počet škôl na Slovensku

Učitelia v diskusii poukázali aj na demografickú krivku, ktorá ide nebezpečne dolu, študentov ubúda. Je podľa nich zle nastavený model financovania škôl, pretože školy dostávajú peniaze na žiaka a pritom klesá demografická krivka. Upozorňujú, že vzhľadom na tento fakt kvalita škôl pôjde zasa dolu. Napriek tomu ale počet vysokých i stredných škôl na Slovensku narastá. Rastie najmä počet gymnázií na úkor stredných odborných škôl a učilíšť. Učitelia kritizovali, že máme až 37 vysokých škôl, veľa z nich je tzv. pseudoškôl, ktoré „vyrábajú“ nadbytok absolventov, nepotrebných, potenciálne nezamestnateľných a potenciálnych nezamestnaných. Napríklad počtom obyvateľov porovnateľné Fínsko má len 20 vysokých škôl.

Štatistiky úspešnosti prijatia na vysoké školy považujú učitelia za zbytočné, bezpredmetné, pretože každý kto zmaturuje sa dostane na nejakú vysokú školu a preto kvalita vysokých škôl klesá. V tejto súvislosti si diskutujúci zároveň kládli otázku, prečo by mali ísť študenti študovať náročnú techniku a prírodné vedy, keď môžu študovať na nenáročných vysokých školách? Prítomní vysokoškolskí pedagógovia pripomenuli, že je nehorázne, ak technické fakulty na STU a prírodné vedy na UK musia bojovať o každého študenta, pritom napr. len  z Elektrotechnickej fakulty STU majú absolventi 100-percentnú zamestnanosť. Zdôraznili pritom, že títo ľudia budú na nás robiť a nie sociológovia, sociálni a marketingoví pracovníci. Technika na STU a prírodné vedy na UK sú najviac postihnuté vysokým počtom univerzít a vysokých škôl, čo je pre nich frustrujúce. Súčasne si účastníci konferencie kládli otázku, prečo sa neurobia prísne akreditačné kritériá, ktoré sú známe po celom svete, a ktoré by predišli rozširovaniu siete nepotrebných vysokých škôl.

Odporúčania: Sprísniť akreditačné kritériá smerom k novým vysokým školám. Vzhľadom na klesajúcu demografickú krivku prehodnotiť sieť stredných škôl, najmä gymnázií, a upraviť sieť stredných škôl smerom k potrebám trhu práce. 

Téma: Výchova budúcich pedagógov a učiteľov

Učitelia zhodne skonštatovali, že výchova budúcich pedagógov je v kríze. Až 83 percent absolventov pedagogických fakúlt končí v iných zamestnaniach. Navyše na pedagogických fakultách bola zdecimovaná technická výchova, chýbajú odborne vyškolení učitelia technických predmetov. Podľa účastníkov konferencie  je potrebné vrátiť technickú výchovu na pedagogické školy. Je nevyhnutné, aby študenti mali priamy kontakt s technikou už v škole, nestačí on-line prístup. Učitelia trvajú na tom, že sa to musí vyskúšať priamo v škole, a náš školský systém práve o toto obral naše deti. Deti nevedia, čo je to technicky myslieť a pracovať. Pokiaľ ich to nenaučia rodičia, škola ich to nenaučí, pretože nemá podmienky. Často nemajú laboratóriá vybavené potrebnou technikou a niektoré školy ani odborne vyškolených učiteľov. 

Odporúčania: Vrátiť technickú výchovu na pedagogické fakulty, viac informovať uchádzačov o pedagogické štúdium o možnostiach a potrebách rezortu školstva, o ich zaradení do praxe a kariérnom postupe. Zabezpečiť zo strany štátu ich dôstojné postavenie v spoločnosti.

Záver: Účastníci konferencie, špeciálne učitelia, poukázali na skutočnosť, že niektoré výborné školy vychovajú vynikajúcich žiakov, avšak tí odídu študovať alebo potom pracovať do zahraničia, čo je pre Slovensko veľmi zlá situácia do budúcnosti. Zároveň tiež uviedli, že Slovensko nie je síce bohatá krajina na prírodné zdroje, ale má dosť vzdelaných mladých ľudí, šikovných a obetavých učiteľov, a preto túto skutočnosť musí spoločnosť využiť pre svoj rozvoj. Je preto nevyhnutné a potrebné investovať viac peňazí do školstva.

Spracovala:

PhDr. Zuzana Hajdu

zuzana.hajdu@cvtisr.sk

Kľúčové slová:
konferencie, pedagogické vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Humanitné vedy

Tlač