Europrojekt spoločnosti OMS

13. 10. 2014

(07.10.2014; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová/‑)

Simona Frantová, moderátorka: Viete si predstaviť, že otvoríte oči a jediné, čo uvidíte, je tma? Aj keď si to mnohí neuvedomujeme, svetlo je neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života. A možno by ste nepovedali, že aj takéto svetlo má svoje vedecké centrum. Ako prebieha takýto výskum v praxi, sa dozviete v nasledujúcich minútach. Vitajte. Dnes v našom štúdiu vítam pána Marka Mácha zo spoločnosti OMS a mojím druhým hosťom je pán Marián Kostlányi z Agentúry Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie. Ešte raz vitajte. Dnešný Euroskop bude prvýkrát venovaný súkromnému sektoru. Doteraz sme tu mali iba vysoké školy a Slovenskú akadémiu vied. Pán Kostolányi, koľko súkromníkov sa uchádzalo o eurofondy a koľko projektov ste následne zrealizovali?"

Marián Kostolányi, Agentúra MŠ pre štrukturálne fondy EÚ: Som rád, že po reláciách, v ktorých dominovali školy a univerzity tu máme novú kategóriu nových prijímateľov, medzi ktoré patria súkromné spoločnosti. Tieto vystupovali jednak v roli partnera, ale samozrejme týchto výzvach aj v roli prijímateľa. Jedno z opatrení, ktoré sa realizovali v operačnom programe výskum a vývoj, boli už opatrenia, ktoré odzneli aj predchádzajúcich projektoch a je to oparenie na prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe. V programovom období 2007 až 2013 agentúra vyhlásila v tomto opatrení celkovo deväť výziev a súčasne sa zrealizovali alebo v súčasnosti prebieha implementácia 100 projektov, na ktorých bolo z Európskeho regionálneho rozvojového fondu daných 204 milióna eur. Musíme dbať na to, že podmienky žiadosti alebo prijímania týchto projektov boli rôzne pre verejný sektor a iné aj pre súkromný sektor. Ale administratíva sa vykonáva rovnako. Medzi také hlavné oprávnené aktivity v týchto výzvach boli oblasti ako biotechnológie, energie, energetika. Samozrejme bola potreba využiť vlastné domáce zdroje a taktiež možnosť zriadenia alebo podpora výskumných centier."

Simona Frantová: Pán Mácha, vaša spoločnosť reagovala práve na možnosť vytvorenia výskumného centra, aký bol zámer tohto projektu?"

Marek Mácha, vedúci oddelenia optického dizajnu spoločnosti OMS: Zámerom tohto projektu bolo vytvorenie unikátneho výskumného centra, ktoré sa bude zaoberať výskumom v oblasti svetla a svetelných technológií a práve preto sme zvolili aj tých najlepších partnerov, ktorých na Slovensku máme. Jedným z nich bola Slovenská akadémia vied, druhým bola fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. Máme s týmito dvoma partnermi dlhoročné vzťahy a väzby, ktoré nám pomáhajú nielen v tom našom priemyselnom výskume, ale práve aj v tom akademickom výskume a ruka v ruke v tom ide aj samotné vzdelávanie študentov a každopádne našich kolegov, s ktorými budeme pracovať do budúcna. Svetlo ako také je jav, ktorý síce vieme všetci, čo znamená, ale nikto ho nevie popísať. Ale práve na to, aby sme ho vedeli popísať, sme potrebovali vytvoriť také Národné centrum svetla a svetelnej techniky práve na Slovensku. Toto centrum je unikátne práve preto, lebo Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko ‑ práve tu v strednej Európe sa takéto centrum nenachádza Najbližšie je v Rakúsku a chceli sme trošku konkurovať tým Rakúšanom, aby sme boli lepší ako oni."

Simona Frantová: Takže išlo o výskum svetelných javov. Aby sme tomu lepšie porozumeli, popíšte nám, ako ten výskum celý prebiehal a k akým výsledkom ste sa dopracovali?"

Marek Mácha: Výskum prebiehal vo viacerých fázach, samozrejme nedá sa všetko vyskúmať hneď v tom prvom kroku. Tie fázy boli rôzne, od ustanovenia toho Centra svetla a techniky, od postavenia komplet novej budovy, ktorá bude slúžiť na ten výskum, vybavenie jednotlivými prístrojmi a samozrejme výskumom jednotlivých úloh. Úlohy, ktoré boli zadané v projekte, sú skúmané v nejakom poradí. To poradie na seba nadväzuje. Máme tam veľmi zaujímavé úlohy, ktoré sa týkajú premeny tepelnej energie na elektrickú. To znamená použitie termoelektrických generátorov vo svietidlách. Konkrétne táto úloha bola prezentovaná na Frankfurte tohto roka na veľkej výstave, kde sme pomocou odpadového tepla, ktoré vzniká pri činnosti LED svetelných zdrojov nabíjali napríklad mobilné telefóny. A ďalším projektom alebo ďalšou úlohou, ktorú sme prezentovali, bola práve tá aplikácia priameho vplyvu svetla na človeka, na jeho biorytmus, to znamená nejakým spôsobom používať zdravé svetlo, zdravé osvetlenia a ovplyvňovať tým kvalitu práce či už človeka alebo celej pracovnej skupiny. My pomocou toho svetla vieme veľmi ovplyvňovať váš biorytmus. To znamená, pomocou svetla vieme vaše telo aj oklamať, ale vieme ho nejakým spôsobom aj nabudiť, aby ste mali lepší pracovný výkon. Sú tam nejaké limity. Každopádne ďalšou peknou úlohou bola práve zmena spektrálneho zloženie svetelného zdroja, to znamená, použijeme špeciálnu zmes malinkých nanočastíc a zmeníme to vyžiarené spektrum, to znamená laicky z modrého svetla viem spraviť biele svetlo. A to sú úlohy, ktoré boli zadané a asi také najdôležitejšie, myslím si nielen pre priemysel, ale aj pre tú bežnú prax."

Simona Frantová: Pán Kostolányi, v úvode ste spomenuli, že financovanie projektov súkromných spoločností bolo iné ako pri univerzitách alebo Slovenskej akadémii vied. Skúste byť konkrétnejší, v čom boli tie hlavné rozdiely?"

Marián Kostolányi: Áno, miera finančnej podpory bola iná pre verejný sektor ako pre súkromný sektor. Cieľom týchto výziev bolo podporiť alebo zvýšiť spoluprácu medzi verejným sektorom a akademickou obcou. V tomto vidím aj rozdiel, že v týchto výzvach bol prijímateľom práve súkromný sektor a za partnera mohla mať niekoho z výskumno‑vývojových organizácií. A mohla to byť jednak univerzita alebo vysoká škola prostredníctvom svojich fakúlt, potom mohla to byť Slovenská akadémia vied, kde akadémiu zastupovali jednotlivé výskumné ústavy a mohli to byť aj iné rezortné ústavy ale aj iné výskumno‑vývojové organizácie. Financovanie bolo odlišné pre verejný sektor ako pre súkromný sektor. Keď urobíme príklad, prijímateľom bola vysoká škola. Ak bola verejná vysoká škola, tak stačila je spoluúčasť 5 percent a 95 percent zvyšných zdrojov a podieľal európsky fond a štátny rozpočet. Pri štátnych organizáciách bolo 100‑percentne hradené európskym fondom alebo štátnym rozpočtom. Avšak pri súkromnom sektore mohla byť spoluúčasť minimálne desať percent a viac. Intenzita tejto pomoci závisela od toho, či bol stredný podnik, malý podnik, veľký podnik alebo či oblasti, ktoré sa skúmali, boli prioritné alebo menej prioritné. Podľa toho bola aj spoluúčasť zadefinovaná v jednotlivých výzvach. Samozrejme, súkromný sektor sa do týchto výziev zapájal práve cez schému štátnej pomoci. Konkrétne OMS dostala v rámci projektu prostredníctvom nenávratného príspevku hodnotu 2,3 milióna eur. Ako už kolega povedal, tak v spolupráci a partneri tam boli Slovenská technická univerzita a Fyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied."

Simona Frantová: To znamená, že išlo o prepojenie akademickej sféry s podnikovou. Pán Mácha, keď sa na to pozriete tak s odstupom času, priniesla vám táto spolupráca aj nejaké výhody?"

Marek Mácha: Táto spolupráca bola skutočne vynikajúcim krkom a to z viacerých dôvodov. Pretože práve ten výskum svetla je aj pre našu spoločnosť, nemyslím len súkromnú spoločnosť ale celkovo tú spoločnosť ľudskú veľmi dôležitým faktorom. A prečo? Pretože momentálne celosvetovo sa 12 percent celkovej elektrickej energie, ktorá je vyrobená, spotrebuje na osvetlenie. To je skutočne obrovské množstvo. A my toto množstvo vieme nejakým spôsobom znížiť. To znamená, my stále vidíme tu potenciál úspor. Keďže bavíme sa o tom, že aj teraz sú výzvy na energetické úspory a pre malé a stredné podniky, práve v tejto oblasti my vieme pomôcť, to znamená, my vieme usporiť až 80 percent nákladov na elektrickú energiu. Práve toto bolo jednou s tých výskumných úloh, ktorú sme mali. Ďalším krokom, ktorý bol pre nás, nie krokom ale skokom, je práve využitie služieb Fyzikálneho ústavu. Oni sú skutočne špičkoví odborníci v oblasti nanočastíc. Práve tam, keď meníme to spektrálne zloženie máme zase výhodu nielen dajme tomu pred veľkými firmami, ale samozrejme vieme posunúť ten výskum ďalej. To znamená, naši kolegovia, naši spolupracovníci či už na Slovenskej akadémii vied, či už na Fakulte elektrotechniky a informatiky alebo kolegovia, ktorí sa zaujímajú o tieto témy, vedia s naším výskumom ďalej pracovať. Pretože konkrétne výskum udržiavacieho činiteľa bude zobratý ako základ práve na revíziu dokumentu, ktorý sa zaoberá udržiavacím činiteľom a slovenský výskum bude slúžiť na to, že to bude taký odrazový mostík pre medzinárodnú spoluprácu. Čiže ja vidím tých výhod viac než dosť."

Simona Frantová: Z eurofondov ste financovali aj vybavenie tohto pracoviska, zaujíma ma, aké prístroje ste si zaobstarali?"

Marek Mácha: Prístroje, ktoré sme zaobstarali, sú také zvláštne prístroje. Ak si zoberieme, teraz máme to svetlo, je to vlastne niečo, čo síce vieme, ako vyzerá, ale nevieme to popísať, že akým spôsobom sa to meria. A potrebovali sme na to viacero prístrojov. Jedným z nich bol časový analyzátor, jasomer, rôzne druhy spektrofotometrov, ktoré sú schopné merať spektrum vyžiareného svetla, veľký uhlový integrátor na meranie svetelného toku svetelných zdrojov a samozrejme práve pre ten výskum nanočastíc potrebujeme veľmi špeciálny prístroj, ktorý je taký unikátny a je to spektrometrický elipsometer. Pomocou týchto prístrojov sme sa stali ako centrum jedným z najviac vybavených centier výskumných v podstate v celej strednej Európe. Chodím skutočne po veľa návštevách, po veľa univerzitách, po veľa centrách a také vybavenie, aké máme my vďaka tomuto projektu, také nenájdete hoci kde."

Simona Frantová: Pán Mácha, myslíte si, že tento projekt, o ktorom sa rozprávame, prispel aj k posilneniu priemyselného výskumu na Slovensku?"

Mare Mácha: Práve tento projekt prispel k tomu, že sme sa z pozície používateľa svetelnej techniky stali lídrom na trhu inovácií v oblasti svetelnej techniky a vieme držať krok s takými svetovými veľmocami v oblasti svetla, ako sú Nemecko, dajme tomu Francúzsko a Taliansko. Čiže vieme držať s nimi krok práve pomocou tých prístrojov, pomocou výskumu, ktorý sme doteraz urobili a chystáme sa dokončiť ten projekt."

Simona Frantová: Pán Kostlányi, vaša agentúra podporila viac ako 400 projektov, ktoré z nich vás ako odborníka najviac zaujali?"

Marián Kostolányi: Tak sú to presne oblasti, ako už boli spomínané vo vašich predchádzajúcich reláciách. Je to oblasť chémie, oblasť nových materiálov, oblasť nanotechniky, oblasť práve fyziky a všetky deje, ktoré sa v rámci fyziky skúmajú a v praxi používajú. Samozrejme, je to aj potravinová záležitosť, kde v rámci výskumu potravín bolo teraz už zjednotené Národné centrum poľnohospodárskych, neviem presne teraz, ako sa to volá, ale bolo to centrum rastlinnej výroby, Centrum živočíšnej výroby a Výskumný ústav potravinársky a ono mali v podstate asi 15 projektov dokopy práve zaoberajúcich sa výživou ľudstva a zdravia, zdravia teda človeka. Takže myslím si, že plánuje sa do budúcnosti realizovať projekty, ktoré pokryjú celé to programové obdobie. Čiže kde bude môcť byť omnoho viac partnerov a spolupracovníkov ako teraz a tie objemy peňazí budú možno desaťnásobne väčšie ako boli v súčasnosti. Takže ak bude nositeľom úlohy nejaký fyzikálny ústav, ja neviem v dvoch, troch rôznych výskumných oblastiach, tak môže mať desať, pätnásť partnerov z rôznych oblastí, či súkromných, iných vedecko‑výskumných inštitúcií, medzinárodných, čiže predpokladáme, aby sa začalo, keď projekt začne, máme 2014, predpokladám že 2015, 2016, aby do tých 2022 v podstate ten projekt bol realizovaný a aby aj zdroje na neho boli, pretože my máme projekty v súčasnosti tie menšie, ktoré trvajú dva roky, tri roky a kým sa to nabehne, kým sa urobia všetky tie administratívne úkony, verejné obstarávanie a kým naozaj to výskumné centrum alebo centrum excelentnosti je v takom globálnom stave, ako i ho výskumníci predstavujú, tak v podstate majú pri realizácii projektu pol roka, tri štvrte roka na to a potom už v rámci udržateľnosti projektu si to musia všetko financovať sami. A nie je možnosť ani tie výsledky nejako speňažiť. Čiže keď ten projekt bude trvať dlhšie obdobie, bude financovaný, tak za tie tri, štyri roky sa bude môcť skúmať za tie zdroje európske alebo za zdroje z toho projektu, tak bude myslím si omnoho, omnoho jednoduchšie a aj omnoho lepšie."

Simona Frantová: Páni, ja vám ďakujem, že ste prišli do štúdia a prajem ešte pekný deň. Dovidenia."

Marián Kostolányi: Ďakujeme, dovidenia."

Marek Mácha: Dovidenia."

Simona Frantová: Ak vás niektoré z našich tém zaujala, svoje otázky nám môžete aj naďalej posielať na e‑mailovú adresu euroskop@ta3.com. Nezabudnite nás sledovať v tomto čase opäť o týždeň. Pekný deň. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(AO)

Kľúčové slová:
projekty

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač