Financovanie slovenskej vedy

16. 10. 2014

Rozhlasová stanica Slovensko_logo (09. 10. 2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Z prvej ruky; 12.30; por. 1/1; Lucia Virostková)

Lucia Virostková, moderátorka: „Budúcoročný rozpočet pre Slovenskú akadémiu vied je likvidačný, varuje vedecká komunita a otvoreným listom žiada premiéra aj ministrov školstva a financií o väčší balík. Naša najvyššia vedecká inštitúcia by sa pritom v najbližšom období mala zmeniť na verejnoprávnu, teda viac sa otvoriť pre spoluprácu so súkromným sektorom podobne, ako už niekoľko rokov funguje akadémia v Česku. Aké sú možnosti štátneho rozpočtu a aj nového finančného modelu? Aj o tom budem dnes diskutovať s predsedom Slovenskej akadémie vied Jaromírom Pastorekom a s Petrom Bobákom, podpredsedom Ekonomickej rady Akadémie vied Českej republiky, s ktorým sa spájame telefonicky, dobrý deň. Pripravený máme aj rozhovor s ministrom školstva.

Začnime teda pri prvom návrhu rozpočtu, pán Pastorek, hovorí sa v ňom o rozpočte pre SAV 50,5 eur, čo má byť pokles oproti minulému roku o takmer 17 percent. Proti týmto číslam sa už spisuje petícia, spomínali sme to, treba však povedať, že takáto situácia sa už opakuje niekoľký rok po sebe, hovorí sa dokonca v niektorých komentároch o akomsi jesennom folklóre, že napokon sa všetko dobre skončí, premiér povie, že dostanete zhruba tú istú sumu ako rok predtým. Očakávate takýto scenár?"

Jaromír Pastorek, predseda Slovenskej akadémie vied: „Je pravda, že toto je každoročne, ja som vo funkcii od roku 2009 a si nepamätám, že by to bolo ináč, a to je jedno, aká vláda tam je. Sme z toho samozrejme nešťastní, ale zas nechcem povedať, že by sme skladali zbrane. Ja si myslím, že chceme teda všetko spraviť preto, aby sa to napravilo. Rozpočet predkladá ministerstvo financií. Ministerstvo financií rokuje aj so Slovenskou akadémiou vied každoročne o rozpočte. Čo mňa mrzí na tom je tá skutočnosť, že doteraz nám nebol povedaný žiadny relevantný dôvod, prečo dochádza k takému kráteniu. Pretože tu nejde len o t 17 percentné krátenie, prepúšťanie 497 zamestnancov, ale tu ide aj o určitú formu destabilizácie. Slovenská akadémia vied má zazmluvnených množstvo projektov, úspešne čerpá štrukturálne fondy, toto všetko sa naruší. Čiže ešte raz, zatiaľ sme nepočuli žiaden relevantný dôvod, prečo bude krátený rozpočet Slovenskej akadémie vied tak výrazne, keď sa stále deklaruje, že treba posilniť financovanie vedy a výskumu a našim partnerom, a ja im to prajem, z vysokých škôl, teda z univerzít, takto rozpočet nebol krátený."

Lucia Virostková: „Zaujímavá tam ale je tá minulosť, že v minulých prípadoch išlo o to, že bola tam tá veľká hrozba krátenia, napokon ste dostali možno niečo menej alebo toľko isto ako rok predtým. Nebola to chyba, že ste sa potom upokojili, uspokojili s tým napriek tomu, že bolo deklarované, že vedu podporovať chceme, a že možno bolo treba naozaj začať už trend zvyšovania tých výdavkov na vedu?"

Jaromír Pastorek: „Tento pokles začal po roku 2010 a nevieme ho zastaviť. Je pravda, že v minulosti sa stabilizoval, ale argumenty typu, že potrebujete sa zreorganizovať, áno, my sa chceme zreorganizovať, ale nemôžte niekoho nechať vykrvácať, zničiť a potom mu poviete, no a teraz vás zreorganizujem. Potom už bude neskoro."

Lucia Virostková: „Pozrime sa aj na detaily návrhov reorganizácie. Pán Bobák, aká je momentálne pozícia Akadémie vied Českej republiky? Ešte minulý rok aj u vás zaznievali určité protesty proti úsporným opatreniam, sú vaše vyhliadky na budúci rok lepšie ako tie u slovenských kolegov?"

Peter Bobák, Akadémia vied Českej republiky (preklad z češtiny): „Je to približne stagnácia, to je myslím najvýstižnejšie slovo. My dostávame zo štátneho rozpočtu približne 4,5 miliardy českých korún a medziročný nárast na rok 2015 je 60 miliónov alebo 65 miliónov. To považujem za stagnáciu. Ale situáciu našich slovenských kolegov chápem veľmi dobre. Stačí, keď si spomeniem na rozdiel medzi rokmi 2009 a 2010 v českej akadémii vo financovaní, kedy došlo k poklesu o až 23 percent. Čiže viem, že 17 percentný pokles je prakticky likvidačný a držím palce slovenským kolegom, aby sa podarilo získať alebo presvedčiť vládu, aby nemuseli siahnuť k nejakým drastickým opatreniam. Je to opatrenie krátkozraké a do budúcnosti sa to môže celému Slovensku vypomstiť nepodporovať vedu."

Lucia Virostková: „Pán Bobák, u vás teda naozaj ste dospeli do štádia, aj keď vy hovoríte o stagnácii, ale je tam skôr aspoň minimálny nárast tých výdavkov, ale mali ste situáciu, keď som sa dočítala, že zrejme asi pred piatimi rokmi, že bol dokonca v Prahe aj protest na námestí proti škrtom vo vede, že tam prišlo okolo tisíc ľudí. Máte pocit, že naozaj ste dospeli aj k určitej silnejšej verejnej podpore pre zvýšenie výdavkov na vedu, a že to malo vplyv na politikov, že už sa neodvážia navrhovať nejaké radikálnejšie škrty?"

Peter Bobák: „Ale to oni sa odvážia navrhovať škrty, ale dúfam, že nebudú tak radikálne ako sa snažili z roku 2009 na rok 2010. Áno, protesty neformálnej organizácie Veda žije, ktorú tvorili hlavne mladí vedeckí pracovníci nielen z akadémie, ale aj z vysokých škôl, určite prispeli k tomu, že politici sa neodvážili znížiť financovanie akadémie do takej miery, ako si plánovali. Avšak od roku 2009 sa znižuje plynulo a neustále financovanie akadémie až do roku 2013 a až v roku 2014, ale hlavne 2015 je snáď minimálny bod a maličký nárast tie 2 percentá, to je naozaj veľmi málo. Ale ako hovorím, situácii rozumieme, ja viem, že 5 percentné zníženie nie je v organizácii problém, to sa zvládne úspornými opatreniami, 10 percentné zníženie už je veľmi drastický zásah a čokoľvek je viac, tak je to prakticky likvidačné."

Lucia Virostková: „Poďme sa teda pozrieť, ako na výhrady reagoval minister školstva Peter Pellegrini, predpoludním som sa ho pýtala, či sa v súboji, v úvodzovkách v súboji s ministrom financií zastane vedcov a akú čiastku by mohol rozpočet SAV zvýšiť."

Peter Pellegrini, minister školstva: „Vnímam tú aktivitu, aj z jej názvu vyplýva, Zachráňme vedu, a preto samozrejme ako minister školstva, vedy, výskumu a športu budem ešte rokovať s ministerstvom financií o možnosti navýšiť zdroje pre vedu ako takú. Takže takto som si vysvetlil tú iniciatívu a takto budem aj s ministrom financií rokovať ešte."

Lucia Virostková: „To znamená, že by mohlo ísť o zvýšenie prostriedkov na vedu, ale nie na Slovenskú akadémiu vied?"

Peter Pellegrini: „Ak ide o podporu vedy, tak samozrejme budem rád, keď narastie kapitola ministerstva školstva v položke Podpora vedy a výskumu."

Lucia Virostková: „A keď Slovenská akadémia vied tvrdí, že v prípade, že zostane rozpočet aký bol navrhnutý, to znamená 50,5 milióna eur na budúci rok, že hrozí 600 miest, o ktoré by mohla akadémia prísť, budete počúvať teda aj tento argument a máte nejakú hranicu, po ktorú by ste sa chceli dostať v prípade akadémie?"

Peter Pellegrini: „Je ako trošku komplikované, lebo sa tu zmiešavajú dve veci. Slovenská akadémia vied, ktorá funguje relatívne veľmi, veľmi autonómne, je samostatnou rozpočtovou kapitolou a dokonca o jej rozpočte nevyjednáva minister školstva, ale predseda SAV priamo s ministrom financií. Takže tie rokovania prebiehajú mimo nás a my vlastne vidíme výsledok tých rokovaní, až keď je napísaný na stole štátny rozpočet, my nie sme prizývaní na tie rokovania a ani nedávame stanovisko k rozpočtu SAV. Na druhej strane si myslím, že SAV ako organizácia, kde je najväčšia koncentrácia excelentných vedcov v rámci slovenských inštitúcií, si myslím bude mať veľkú šancu sa zapájať do súťaže o zdroje, z ktorých sa financuje vedu a výskum a myslím si, že chýbajúce zdroje si bude môcť získať na základe toho, že sa bude chcieť podieľať na potrebných a úspešných projektoch v oblasti vedeckej a výskumnej činnosti."

Lucia Virostková:  „Druhá téma, ktorej sa dnes venujeme, je zákon o transformácii Slovenskej akadémie vied na verejnoprávnu inštitúciu. V akej fáze je príprava zákona, ktorý to má umožniť?"

Peter Pellegrini: „Zatiaľ máme hotový nejaký legislatívny zámer, tu sme v úplne intenzívnej diskusii so Slovenskou akadémiou vied a momentálne sme v štádiu písania už paragrafového znenia zákona s tým, aby sme predložili do vlády zákon tak, aby Slovenská akadémia vied mohla už po novom fungovať, a veľmi by som si želal od 1.1.2016. To znamená, by bola transformovaná na tú VVI, to znamená takúto verejnú výskumnú inštitúciu. Od toho si sľubujeme samozrejme aj možnosť zefektívnenia fungovania samotnej akadémie vied a zároveň jej možnosť uchádzať sa aj o zdroje z iného prostredia, z externého prostredia, spájať sa s podnikateľským prostredím, do spoločných podnikov, spin-offov atď., pretože Slovensko potrebuje aj zvýšiť pomer, aby sa priblížilo štandardnej Európe, to znamená, aby narástla suma súkromných zdrojov, ktoré dopĺňajú štátne zdroje v oblasti vedy a výskumu."

Lucia Virostková: „Áno, to je ten hlavný cieľ transformácie. To ale znamená, že sa nepredpokladá, že sa ten zákon možno už do konca tohto roka dostane do parlamentu, a že by už, prípadne budúci rok mohol platiť?"

Peter Pellegrini: „To už nie, pretože to už by s tým musel počítať aj návrh štátneho rozpočtu a zároveň by už museli prebehnúť všetky tie zmeny priamo v SAV ako takej. Takže aj samotný legislatívny proces, keď si zoberiete štandardné medzirezortné pripomienkové konanie, vláda, tripartita, prvé, druhé čítanie v Národnej rade, takže naozaj najskoršia možná účinnosť je k 1.1.2016. Sú tam ďalšie otvorené otázky, ako narábať s majetkom, ktorý momentálne vlastní Slovenská akadémia vied, či má prejsť komplet celý do tej novej organizačnej štruktúry alebo si má SAV ponechať len to, čo naozaj bude potrebovať pre svoju činnosť. Na druhej strane bol by som rád, keby zaznela aj iná vec, že Slovenská akadémia vied momentálne okrem svojho rozpočtu implementuje projekty zo štrukturálnych fondov, kde vystupuje ako prijímateľ alebo partner projektu až v objeme skoro 300 miliónov eur. To je, pre vašich poslucháčov sa predsa len vyjadrím v korunách, to je skoro 10 miliárd slovenských korún, ktoré momentálne tečú do Slovenskej akadémie vied aj v tomto roku, aj v budúcom a tiekli aj v predchádzajúcom. Čiže naozaj hovoríme o obrovskej sume, za ktoré sa budujú veľké vedecko výskumné parky, kde sa participuje na rôznych výskumných projektoch, takže bol by som nerád, keby sme diskusiu viedli len o tom, aký je rozpočet samotnej akadémie vied, ale aj o tom, aké ďalšie enormné zdroje v objeme skoro 10 miliárd slovenských korún momentálne tečú do Slovenskej akadémie vied."

Lucia Virostková: „Áno, to sú samozrejme európske zdroje, tie majú svoje problémy, sú tam stále ešte aj nedočerpané prostriedky práve aj na vedu a výskum. Každopádne, prečo sa, pán minister, transformácia Slovenskej akadémie vied pripravuje v rovnakom čase ako sú pre ňu v rozpočte navrhované úspory, ktoré sú spojené s reformou ESO. Vy s tým súhlasíte? Pretože predsa len ide o vedeckú inštitúciu, nie o byrokraciu, myslíte si, že by sa k SAV malo pristupovať podobne ako k niektorým iným rozpočtovým organizáciám?"

Peter Pellegrini: „Musíme si uvedomiť dve veci. Samozrejme, tá transformácia na VVI vychádza z aktivít a priamo je iniciovaná samotnou Slovenskou akadémiou vied a my jej chceme vyhovieť. Čiže my ideme v nejakom časovom slede tak, ako nás o to požiadali. Na druhej strane áno, celý štát prechádza reformou verejnej správy a tzv. ESO m, pod gesciou ministerstva vnútra, ktoré aj pre Slovenskú akadémiu vied navrhlo nejakú mieru šetrenia tak, ako navrhlo aj nám. Pre vašu informáciu, ja takisto na rezorte mám predpísané šetrenie v objeme až 16 miliónov eur..."

Lucia Virostková: „Áno, ale argument je, prepáčte, že vás preruším, argument bol, že tá transformácia by mala byť práve že rozvojový impulz. A momentálne sa transformácia stala práve skôr symbolom určitého úsporného režimu, určitých rozpočtových škrtov. Nie je to podľa vás na škodu veci pre vývoj vedy na Slovensku?"

Peter Pellegrini: „No, pozrite, musíme sa pozrieť, a pán predseda Pastorek vám určite bude vedieť povedať presne, koľko ústavov momentálne má Slovenská akadémia vied, koľko zamestnáva pracovníkov administratívnych, koľko vedeckých, koľkí z nich majú úväzok na samotnej akadémii vied a zároveň rovnako plný úväzok na niektorej z univerzít. A pokiaľ tá transformácia má prebehnúť len v tom, že 56 sa stane nejakých 12 alebo 13 bez toho, aby došlo k redukcii a možno, viete, ja si stále myslím, že Slovensko nemôže skúmať všetko a všade. My máme predsa nejakú prioritizáciu v rámci prijatej stratégie RIS3, a tam sú zadefinované oblasti. A niektoré z výskumných ústavov, ja osobne, a povedal som to verejne viackrát, by som si vedel predstaviť možno skôr ako súčasť niektorej z univerzít, pretože to sú tiež vedecko-vzdelávacie inštitúcie. Tu, žiaľ, aj Slovenská akadémia vied tak, ako každý iný orgán štátnej správy, ktorý žije z rozpočtu daňových poplatníkov Slovenskej republiky, musí sa snažiť ušetriť. Nikto nehovorí, že ideme obmedziť vedu, ale ESO a ministerstvo vnútra je presvedčené, že aj na strane Slovenskej akadémie vied existujú možnosti na ušetrenie a aby sa z takej robustnej organizácie stala jedna efektívna, moderná..."

Lucia Virostková: „Pán minister, ale máme my na stole nejakú analýzu, ktorá by nám jasne ukázala a ukázala by to aj daňovým poplatníkom, áno, tieto ústavy sú tak a tak úspešné, je to dôležité pre spoločnosť, a preto ich chceme podporiť. Naopak, tieto ústavy nemajú až takú činnosť, z ktorej by sme mali ako spoločnosť prospech, a preto treba možno ich rozpočet zoškrtiť. Vychádzame z nejakých faktov, lebo aj to je jedna z výhrad aj priamo ľudí zo SAV, že sa tu chystá určitá veľká reforma, ktorá však sa skôr zdá ako nejaká organizačná zmena, ktorá sa robí od stola bez toho, že by sme využili fakty o tom, čo vlastne doteraz tie ústavy robia a prečo ich chceme buď podporiť alebo zrušiť?"

Peter Pellegrini: „Túto otázku musíte samozrejme smerovať na odborníkov z ministerstva vnútra, ktorí si preliezli každý jeden štátny orgán a vypracovali návrh..."

Lucia Virostková: „Malo by o tom rozhodovať ministerstvo vnútra o takejto otázke?"

Peter Pellegrini: „Má kompetenciu v ESO a má riešiť prevádzku a benchmark tak, ako rozhodli aj na iných organizáciách. Na druhej strane, ešte raz hovorím, ja budem bojovať za to, aby objem prostriedkov na vedu bol v ďalšom roku vyšší ako je momentálne navrhnutý v štátnom rozpočte a želám Slovenskej akadémii vied, aby prichádzala s takými projektami, ktoré sú prospešné tak pre spoločnosť ako aj pre priemysel a tam, kde aplikovať sa tieto výsledky majú a pevne verím, že bude úspešná a tým preukážu mnohé z jej ústavov, ktorých je stále viac ako 50, svoju opodstatnenosť a životaschopnosť. Nemôžme donekonečna financovať výskum iba formou inštitucionálnych zdrojov, ktoré neprinášajú reálny výsledok. Čiže SAV volá po súťaživom modele a my jej samozrejme takýto súťaživý model k dispozícii veľmi radi dáme."

Lucia Virostková: „Dobre a ešte posledná otázka, ktorú ste už v podstate načrtli, do akej miery je to podľa vás sčasti aj zodpovednosť samotnej vedeckej komunity, že sme nedokázali čerpať eurofondy v oblasti vedy a výskumu tak, ako by sme mohli."

Peter Pellegrini: „No samozrejme, je to opäť o projektoch a častokrát sa mnohé organizácie zapájajú do čerpania skôr na budovanie infraštruktúry, je komplikované verejné obstarávanie, častokrát sa spraví chyba, nie vždy je to problém len zákona, niekedy je to aj chyba toho projektového riešenia. SAV v tejto oblasti je relatívne úspešná a odkrojila relatívne veľký balík z tej miliardy 400 miliónov eur, ktoré boli v tomto období pripravené. My robíme všetko preto na ministerstve školstva, aby nám ani v tomto roku, ani v budúcom, neprepadli prostriedky zo štrukturálnych fondov a pripravujú sa náhradné riešenia a projekty a robíme maximum, aby tie prostriedky, ktoré majú ísť na vedu vo vede aj skončili. O kvalite jednotlivých projektov sa už musia vyjadriť samotní vedci, ktorí sa musia možno aj nielen samosprávne riadiť, ale možno aj viac kontrolovať, ale o tom vám viac určite povedia vaši kolegovia v štúdiu, či súhlasia a myslia si, že všetky prostriedky, ktoré sú vynakladané, sú vynakladané maximálne účelne a majú prispieť k ďalšiemu rozvoju výskumu a vedy na Slovensku."

Lucia Virostková: „A ešte tie riešenia na záchranu eurofondov, ktoré sa nevyužijú vo vzdelávaní alebo vo vede, pripúšťate aj taký model ako v minulosti, že by išli úplne do iných oblastí, napríklad na podporu stavby diaľnic?"

Peter Pellegrini: „To už, žiaľ, dnes nie je možné, pretože sme už v konečnej fáze a realokácie neprichádzajú do úvahy, ten proces by sme už nestihli a pravdepodobne už ani nie je to povolené. Preto tie naše náhradné riešenia spočívajú v aktivizácii ešte náhradných projektov z balíka, napríklad jedným z nich je aj projekt pre Slovenskú akadémiu vied, ktorá by mohla implementovať zdroje nie nezanedbateľné na výskum materiálov atď., ktoré by mohli slúžiť pri výskume a výstavbe nového typu atómové reaktora, je to projekt tzv. pracovne ho nazývame Alegro. To je napríklad signál, kde aj Slovenská akadémia vied dostala náhradný projekt, aby sme tak urýchlili čerpanie štrukturálnych fondov."

Lucia Virostková: „Pán minister, ďakujem vám za rozhovor, dopočutia."

Peter Pellegrini: „Všetko dobré, dopočutia aj vám."

Lucia Virostková: „Toľko minister školstva Peter Pellegrini. Pán Pastorek, vypočuli sme si, aká je reakcia teda ministra na požiadavky SAV. Aby sme sa dostali aj transformácii, najprv sa vás spýtam, stačí vám takáto odpoveď ohľadom tých záruk, že sa možno zvýši rozpočet pre vedu ako takú? Môže to zachrániť rozpočet samostatnej SAV-ky?"

Jaromír Pastorek: „Ja veľmi oceňujem postoj pána ministra a je vidieť, že dlhé roky mal na starosti rozpočet a obávam sa, že tak, ako nastavilo to ministerstvo financií, to nie je možné z viacerých dôvodov. Pán minister povedal, že to sú dve rozpočtové kapitoly. Čiže tam nie je možný akýkoľvek presun. My sme volali po tom, že my sa zaväzujeme, že tieto prostriedky dáme do súťažných zdrojov. Lebo ako pán minister povedal, problém slovenskej vedy je aj ten, že 51 percent inštitucionálnych prostriedkov je v Čechách a 49 percent prostriedkov finančných ide do súťažných zdrojov. U nás je tento pomer, teda u nás ide do súťažných zdrojov len 9,3 percenta. Čiže my to vítame, že to pôjde do súťažných zdrojov, ale to treba tam najprv do tých grantových agentúr dať, vypísať výzvy, schváliť projekty. Čiže tá realizácia je najskôr v roku 2016. Čiže ten gep v roku 2015 bude veľký."

Lucia Virostková: „Čiže to sme uzavreli otázku financií. Pán Bobák, myslíte si alebo do akej miery podľa vás môže tá transformácia Slovenskej akadémie vied dalo by sa povedať, že podľa vzoru aj tej českej, pomôcť riešiť niektoré problémy, o ktorých sa tu bavíme. Keďže vy už ste tým procesom prešli, ktoré z tých problémov, ktoré tu boli načrtnuté, podľa vás môže vyriešiť táto transformácia, ak bude dobre urobená?"

Peter Bobák: „Myslím si, že hlavne to bude vyžadovať čas, kým sa situácia stabilizuje. To znamená, kým sa nastavia všetky vnútorné predpisy, ktoré pri verejných výskumných inštitúciách prirodzene budú nové. Kým sa zavedú a aplikujú vlastné mzdové predpisy, ktoré bude potrebné vypracovať veľmi premyslene a ktoré povedú k stimulácii pracovníkov, kým sa aplikuje právna subjektivita a vzťah k vlastníctvu majetku, čo bude pravdepodobne, neviem ako to je na Slovensku, ale pravdepodobne ide taktiež o presun zo štátneho vlastníctva do vlastníctva verejnej výskumnej inštitúcie a kým sa ustanovia nové orgány, dozorné rady, rady pracovísk. Prosím vás, používam údaje z nášho zákona, z českého, pretože nepoznám pripravovaný slovenský predpis... Ale potom sa otvoria dvere k pružnosti, k efektívnosti a k ďalším možnostiam."

Lucia Virostková: „Pán Pastorek, v tej debate, ktorú doteraz máme o transformácii, hoci naozaj nikto presne nevie, k čomu by mala viesť, a to tiež veľmi často zaznieva, že tie analýzy naozaj chýbajú, každopádne v tej debate prevažuje argument, resp. taká obava zo spájania rôznych ústavov. Prečo sa vedci boja tohto spájania? Ide o nejakú vedeckú prestíž, ide o peniaze, o funkcie, o čo ide? A prečo teda, ak je to tak, že sa porovnávame s českou akadémiou, že pre dvojnásobne väčší počet zamestnancov majú zhruba podobný počet ústavov, v ktorých tí zamestnanci pracujú."

Jaromír Pastorek: „Viete, toto je len jeden dôsledok tej transformácie. Základom toho je, že treba prijať zákon o verejno výskumných inštitúciách. Naša legislatíva tento pojem nepozná. Následne potom bude novela zákona o Slovenskej akadémii vied, ktorá hovorí o tom, že bude mať verejnoprávnu formu hospodárenia a k tomu príde aj množstvo iných zmien, ako pracovnoprávne vzťahy, vlastníctvo majetku, ako to povedal pán Bobák z Akadémie vied Českej republiky, ale to zlučovanie, to je kľúčové, to je náš systém, pretože systém riadenia, a tak to chce vlastne aj ministerstvo, musíme zmeniť, pretože tento systém je 20 ročný. Sú ústavy, ktoré majú právnu subjektivitu a majú strašne málo vedeckých pracovníkov. My nejdeme niečo rušiť, my ich ideme len integrovať do väčších celkov, aby boli aj ekonomicky stabilnejšie."

Lucia Virostková: „A prečo ale sa tomu bránia, podľa vás? V čom je tá obava?"

Jaromír Pastorek: „To nie je pravda, že sa tomu bránia. Viete, všade sú určité demokratické procesy. Keď väčšinovo schváli snem, že chceme transformáciu, keď Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied schváli, samozrejme, že budú niektorí, ktorí to nechcú. Ale vy to nemôžte podľa tých, čo to nechcú, zastaviť celý systém."

Lucia Virostková: „Pán Bobák, ďalšia taká obava, ktorá tu momentálne rezonuje je, že to povedie k určitej komercializácii vedy. To znamená, že sa budú protežovať iba odbory, ktoré prinesú nejaký finančný efekt, či už väčšie zdroje pre akadémiu alebo nejakú väčšiu spoluprácu so súkromníkmi, že budú v nevýhode napríklad spoločenské vedy. Bola podobná debata aj v Česku a ako to napokon dopadlo?"

Peter Bobák: „Áno, samozrejme, taká diskusia bola aj u nás. Áno, existujú odbory, v ktorých je to využitie výsledkov výskumnej činnosti priamo deklarované, či už sú to niektoré chemické ústavy alebo Ústav jadrovej fyziky alebo niečo podobné. A existujú samozrejme spoločenskovedné ústavy, kde je to ťažšie. Áno, ale preto je tu jednotiaca úloha Akadémie vied Českej republiky, aby dohliadla na to, že žiadne z jej detí, žiaden z jej ústavov nestráda preto, že práve v odbore napríklad astronómia alebo z ústavu pre jazyk český, tak je pomerne málo, to som vybral zlý príklad, pomerne málo komerčných možností využitia týchto odborov. A táto jednotiaca úloha je dôležitá. Môžem prosím ešte dodať niečo, čo bolo povedané pred chvíľou? My máme, áno 54 ústavov, a ako som počul, áno, aj u nás sa objavili názory, kedy sa človek, ktorý sa považoval za veľmi znalého veci, a mal napríklad pravdu, v niektorom odbore, sa pozrel z okna a povedal, ale z tých 54 ústavov by bolo dobre, keby vás bolo iba 6 tých ústavov. Tak sa zlúčte a urobte, a bude to efektívne. Prosím vás, nechajte toto na vašej akadémii, nech sa vaša akadémia zhodnotí, nech sa vaša akadémia rozhodne a nech jej snem rozhodne, doporučí a nerobte alebo nedopusťte, aby boli robené z vonkajšieho prostredia zmeny tohto druhu."

Lucia Virostková: „Áno, o tom sme práve aj hovorili. Ešte vás poprosím jednou vetou, pán Pastorek, lebo končí nám čas relácie, prečo sa alebo podarí sa podľa vás naozaj zvýšiť podiel súkromných zdrojov v našej vede, lebo doteraz to tak práve nebolo. Je naozaj toto ten moment, ktorý nám v tomto môže pomôcť?"

Jaromír Pastorek: „My v to veríme a toto je jeden dôvod. Ja na margo ešte toho zlučovania, ja súhlasím s pánom Bobákom, a to je naša vnútorná záležitosť. Pretože keby som sa mal vrátiť k ESO, prišiel návrh, ako by sme mali vyzerať, to bolo zvonku a neprofesionálne. Problém s ESO om je aj ten, že Slovenská akadémia vied nie je ústredný orgán štátnej správy, a to si treba jasne uvedomiť."

Lucia Virostková: „Žiaľ, nemôžeme sa venovať všetkým aspektom, ktoré má táto komplexná téma, ale určite sa k nej ešte vrátime v budúcich reláciách. Ďakujem vám za účasť v diskusii a dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(MB)

 

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Humanitné vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy, Humanitné vedy

Tlač