Možnosť predpovedať zemetrasenie

09. 10. 2014

Rozhlasová stanica Slovensko_logo (7. 10. 2014; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18.18; por. 4/4; Michal Katuška)

Michal Katuška, moderátor: „Ešte v týchto chvíľach by mala v Bratislave pokračovať októbrová vedecká kaviareň SAVinchi. O svojej práci a výskumoch a zámeroch v nej so záujemcami o seizmológiu diskutuje aj profesor Peter Moczo, seizmológ Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied. Popoludní nám poskytol rozhovor do našej relácie.

Pán profesor, prečo sa v niektorých regiónoch pravidelne vyskytujú silné otrasy, ktoré spôsobujú veľké škody, a na Slovensku, alebo celkovo v strednej Európe sme ich nezaznamenali celé desiatky rokov?"

Peter Moczo, seizmológ Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied: „To súvisí s pôvodom zemetrasení. Ak by ste sa pozreli na mapu epicentier zemetrasení na celosvetovej mape, tak by ste zistil tri také základné črty. Jednak geografické rozloženie epicentier má výrazne pásovitú štruktúru. Sú to tenké pásy, ako napríklad Stredoatlantický chrbát. Potom sú to širšie pásy, od Balkánu až k Himalájam. To sú také pásy, ktoré sú tiež pomerne široké, ale tie epicentrá nezodpovedajú zemetraseniam plytkým, ku ktorým dochádza, povedzme, v... a litosfére, ale k zemetraseniam dochádza v tých pásoch, subdukčným zónach, až do hĺbky 750 kilometrov. To je napríklad prípad Japonska. No a z týchto troch čŕt vidieť, že proste šanca na vznik zemetrasenia, alebo teda čas, po ktorom sa zemetrasenie na danom mieste povrchu Zeme opakuje, je veľmi rôzny. Teda tie pásy tu reprezentujú kompakty litosferických platní, ktoré pokrývajú celý povrch Zeme, a ktoré sú vo veľmi zložitom vzájomnom pohybe. Niekde sa ponára jedna pod druhú, prípad Japonska, subdukčných zón, niekde sa snažia pohybovať vedľa seba, príklad Severoanatolský zlom v Turecku, alebo Zlom San Andreas v Kalifornii. Slovensko sa nachádza vo vnútri takejto litosferickej platne, a vnútri litosferických platní sa pripravujú zemetrasenia ďaleko dlhšie ako na kontakte litosferických platní, a teda tá perióda a možnosť (...) opakovateľnosti môže byť stovky, ale aj 5 tisíc rokov."

Michal Katuška: „Pán profesor, minulý rok sme si pripomenuli štvrťstoročie od posledného veľkého zemetrasenia na našom území. Vtedy sa v Komárne podľa dostupných správ zrútilo sedem kostolov a vyše 270 domov a zahynuli desiatky ľudí. Hrozí aj na našom území teda nejaké podobné veľké zemetrasenie? Je to len otázkou času zrejme, aj podľa toho, čo ste povedali pred chvíľou."

Peter Moczo: „Áno, je to otázka času. A sú na to dva dôvody. Skutočne jeden zásadný dôvod je fakt o historických zemetraseniach. Na našom území boli historické zemetrasenia. V dávnej minulosti, zemetrasenia, žiaľ, nemáme ich dobre dokumentované. Dobrá dokumentácia začína až, ja neviem, v posledných troch, štyroch storočiach, a teraz je otázka, prečo tie zemetrasenia boli. No preto, pretože je aj v rámci litosferickej platne, ktorej sme súčasťou, je tu tektonická aktivita, vzájomný pohyb blokov zemskej kôry, a teda logicky nasleduje ďalšia otázka, či tento tektonický pohyb, alebo tektonický vývoj nášho územia ustal, alebo nie. Nie sú dôvody myslieť si, že by ustal. Tie tektonické pohyby pokračujú, ale našťastie pre nás nie tak rýchlo, aby sa zemetrasenia na našom území opakovali tak často ako napríklad na Balkáne, alebo v Kalifornii, alebo v Číne, alebo v Japonsku. Ono je to však trošku nepríjemnejšie, pretože keď sa nejaký jav deje pomerne často, tak máte aj lepšiu šancu ho študovať, skúmať a viac sa na neho pripraviť. Skúmať zemetrasenia na Slovensku je skutočne ťažké, pretože seizmológia netrvá viac ako sto rokov, ako som povedal, môžu byť miesta na našom území, kde sa zemetrasenie môže pripravovať aj 500 rokov, aj tisíc rokov. O to je dôležitejšie potom monitorovať, všetko, čo sa dá, monitorovať. Nanozemetrasenia, mikrozemetrasenia, zemetrasenia."

Michal Katuška: „Áno, k tomuto nadväzuje aj moja ďalšia otázka v podstate, a to je schopnosť seizmológov predvídať a predpokladať silu a čas otrasov na povrchu Zeme. Existencia seizmológie ako vedy a seizmológov laickú verejnosť do určitej miery často aj upokojuje, pretože by mali byť schopní predpovedať zemetrasenia. Z praxe však vieme, že nie vždy sú schopní tak urobiť. Mohli by ste vysvetliť, prečo?"

Peter Moczo: „Tak to predpovedanie zemetrasení je samozrejme veľmi ťažká otázka, a to veľmi často opakujem, je ľahšie umiestniť meracie zariadenie na Marse a na Mesiaci, aj keď to nie je ľahké samozrejme, ale je to ľahšie ako preniknúť do hĺbok, kde sa pripravuje budúce zemetrasenie a tam umiestniť senzory. Je ľahšie proste preletieť zemskú atmosféru a dostať sa do kozmu a potom iné planetárne teleso, ako sa prevŕtať do hĺbky piatich, desiatich, pätnástich kilometrov v dostatočne veľkom počte miest, a s dostatočnou hustotou a merať tieto procesy. Takže štúdium prípravy zemetrasenia je veľmi ťažké, pretože je veľmi zložito zakódované a sprostredkované len cez povrchové pozorovania. My ani teraz nevieme, či vôbec principiálne bude možné predpovedať zemetrasenia. Tie, ktoré sa pripravujú v malých hĺbkach, a ktorých teda anomálne známky prípravy takého zemetrasenia bude možné principiálne fyzikálne, alebo chemicky zachytiť, tak tam zrejme nejaká šanca je, ak sa spoja viaceré štáty, spoja finančné prostriedky, aj um, a niečo na základe meraní zistia. Pokiaľ pôjde o hlbšie zemetrasenia, samozrejme s tiež potenciálne veľkými účinkami na povrchu Zeme, tam je to problematické. O to je však dôležitejšia iná úloha, a najzásadnejšia úloha seizmológov. Nemusím povedať, či bude zemetrasenie zajtra alebo o týždeň, ale musím povedať, že ak k nemu dôjde, tak sa stane na tomto území, na tejto lokalite atómovej elektrárne, alebo na tomto husto osídlenom sídlisku toto a toto. A preto je potrebná seizmológia aj vtedy, keď nevie predpovedať pre dané miesto, kedy presne ako veľké zemetrasenie tam bude."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie) 
(MB)

Kľúčové slová:
popularizácia vedy a techniky, Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač