Nobelove ceny za fyziku, chémiu a medicínu

29. 10. 2014

logo STV 2(23. 10. 2014; Televízna stanica STV 2; Večer pod lampou; 22.00; por. 2/2; Štefan Hríb /‑)

Druhá časť relácie Pod lampou bola venovaná Nobelovým cenám, ktoré boli udelené tento rok. O význame aj praktickom prínose objavov, za ktoré bolo toto ocenenie udelené, hovorili: fyzik František Kundracik, neurofyziológ Peter Jedlička a mikrobiológ Imrich Barák.
 

Nobelovu cenu za fyziku za rok 2014 získali traja vedci: Isamu Akasaki, Hiroshi Amano a Shuji Nakamura. Laureáti tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku boli odmenení za vývoj modrých LED diód, ktoré viedli k rozvoju nového energeticky úsporného a k životnému prostrediu šetrného zdroju svetla. Modré svetelné lúče vyrobené začiatkom 90. rokov minulého storočia z polovodičov vyvolali revolúciu v oblasti osvetľovacej techniky. Zelené a červené diódy boli už síce známe, ale bez modrých sa nedalo urobiť biele svetl, a to sa podarilo práve laureátom tohtoročnej Nobelovej ceny. Vďaka ich práci mohli LED diódy naplno predviesť svoje výhody oproti iným druhom osvetlenia – majú vyššiu účinnosť, malé rozmery a vlastnosti produkovaného svetla možno navyše ľahko o meniť a ovládať. Keďže LED diódy dokážu až viac ako 50 percent elektrickej energie premeniť na svetlo, ich plošné využitie znamená tak obrovské úspory energie.

Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za rok 2014 získali John O'Keefe, May‑Britt Moserová a Edvard Moser. Cenu získali za prácu o bunkách, ktoré tvoria polohovací systém v mozgu. Tohtoroční laureáti popísali tzv. „vnútorné GPS" v mozgu, ktoré umožňuje orientáciu v priestore. Vedci sa zaoberali otázkami typu –  ako vieme, kde sa nachádzame? Na základe čoho sme schopní nájsť cestu z jedného miesta na druhé? A ako dokážeme tieto informácie spracovávať tak, že sme schopní nájsť cestu, keď sa po čase opäť vyberieme tou istou trasou? Schopnosť zistiť, kde sa nachádzame, je totiž pre našu existenciu kľúčová. Objav je prelomový aj v tom, že prvýkrát bola vysvetlená vyššia duševná funkcia na molekulárnej úrovni.

Nobelovu cenu za chémiu získali traja vedci, Eric Betzig, William Moerner a Stefan W. Hell, za vynález super‑rozlišovacieho fluorescenčného mikroskopu. Každý trochu iným spôsobom vylepšil schopnosti optického mikroskopu, vďaka čomu vedci dokážu sledovať fungovanie jednotlivých buniek aj ich funkcie. Moerner prišiel na spôsob, ako riadiť vlnovými dĺžkami svetla svetielkovanie istého proteínu a ukázal, že takto možno riadiť aj fluorescenciu jedinej molekuly. Betzig na jeho výskum nadviazal, myšlienku rozšíril na rôzne molekuly, ktoré by sa rozsvecovali postupne a ktoré by snímku po snímke zachytával mikroskop. Následným zložením jednotlivých záberov vznikol výsledný, extrémne presný obrázok s vysokým rozlíšením. Ich objav prelomil doterajšie rozlíšenie optickej mikroskopie, ktoré zaviedol ešte v roku 1873 Ernst Abbe a ktoré bolo najviac 0,2 mikrometra. Ich objav je prelomový v tom, že vďaka nemu dokážu vedci pod mikroskopom sledovať vírusy, proteíny a miniatúrne molekuly a priamo sledovať procesy v bunkách.

Imrich Barák sa vyjadril aj k situácii v slovenskej vede. Podľa jeho slov aj Slovensko má kvalitných vedcov a robí sa tu kvalitný výskum. Jeho problémom je však to, že veda a výskum sú na Slovensku dlhodobo podfinancované. Hoci každá doterajšia vláda označovala rozvoj vedomostnej spoločnosti a s tým spojenú podporu vedy, výskumu a vzdelávania za svoju prioritu, v praxi tomu nezodpovedali kroky prakticky žiadnej z nich a naopak, zdroje pre túto oblasť stále klesali. Aj rozpočet SAV na budúci rok je nižší o desať miliónov eur. Ak ale prejde v tejto podobe, bude to znamenať nielen útlm vedeckého výskumu, ale najmä to, že Slovensko môže stratiť mladých nádejných ľudí, ktorí pôjdu inde. Za nepochopiteľnú považuje Imrich Barák skutočnosť, že najprv sa SAV škrtlo v rozpočte desať miliónov, keď začali jej predstavitelia protestovať, zrazu sa objavila informácia, že vláda našla osem miliónov, ktoré pôjdu do kapitoly ministerstva školstva a minister na to oznámil, že dá na vedu navyše osem miliónov eur. Pritom je to stále o dva milióny menej oproti doterajšiemu stavu. Imrich Barák súčasne zdôraznil, že ak si Slovensko neuvedomí, ako je podpora vedy dôležitá, smeruje krajina k zaostalosti.


Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MI)

Kľúčové slová:
ceny za vedu a techniku, osobnosti vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy, Lekárske vedy

Tlač