Perspektívne profesie

24. 10. 2014

Televízna stanica TA 3_logo(22. 10. 2014; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 15.40; por. 1/1; Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „Desaťtisíce mladých Slovákov sú bez práce, zatiaľ čo firmám chýbajú odborníci. Taká je realita nášho trhu práce. Mnohí absolventi sú pre firmy nepoužiteľní, napríklad preto, že im chýbajú potrebné zručnosti. Zmeniť to má projekt duálneho vzdelávania. Inými slovami, žiakom stredných odborných škôl zabezpečí teóriu škola a celú prax absolvujú priamo vo firmách. Naše priemyselné firmy ročne potrebujú 33 tisíc nových zamestnancov. Zo škôl však vychádza iba päť až desaťtisíc absolventov, ktorí spĺňajú potrebné kritéria. A preto už niektorí zamestnávatelia sami priložili ruku k dielu. Majú uzatvorené zmluvy so školami a pripravujú si tak svojich ľudí. Uľahčiť situáciu chce aj ministerstvo školstva zamestnávateľom plánuje preplácať náklady na pracovníkov, ktorí sa budú venovať praxujúcim študentom. Náklady by sa mohli pohybovať ročne od 100 do 200 tisíc eur. Závisí od toho, koľko ľudí budú firmy potrebovať. Na problém mnohých mladých ľudí so zamestnaním sa teraz pozriem spolu s odborníkom. Reč bude aj o tom, ktoré profesie sú perspektívne dnes a ako to môže byť v budúcnosti. V štúdiu už vítam Vladimíra Baláža, prognostika Slovenskej akadémie vied.

Pán Baláž, tak ako sme počuli v príspevku 10 tisíce mladých ľudí majú problém nájsť si prácu, čo vlastne spôsobilo túto nelichotivú situáciu na našom trhu práce?"

Vladimír Baláž, prognostik SAV: „Tak hlavným faktorom je obrovská nezamestnanosť. Ku koncu septembra sme mali 336 tisíc nezamestnaných, ktorí sa uchádzali o prácu, ale voľných pracovných miest bolo len 10 718, čiže ten dopyt po práci je omnoho, omnoho väčší ako je ponuka."

Marek Mašura: „Poďme sa teraz trošku pozrieť na to konkrétnejšie. Mnohí odborníci, mnohé firmy hovoria, že teraz je veľká móda študovať sociálne a humanitné odbory a strojárstvo ľudí až tak neláka, súhlasíte s tým?"

Vladimír Baláž: „Súhlasím s tým, pred rokom 1989 bol veľmi obmedzený prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu, boli tam limity a vtedajší režim uprednostňoval také tie technické a prírodovedné odbory. Ten obrovský boom po vyššom vzdelávaní po roku 1989 celý bol absorbovaný sociálnymi a humanitnými odbormi. Ľudia išli najmä tam, povedzme to otvorene, kde nebola matematika, fyzika alebo takéto odbory, ktoré sú pomerne náročné na nejaké abstraktné myslenie a logiku. Najmä tá sociálna práca je dnes taká často vykričaná ako odbor, pretože sa považuje za ľahkú a málo prínosnú pre spoločnosť. A pravdou je, že veľmi málo absolventov sociálnej práce potom pracuje v týchto odvetviach. To však neznamená, že v budúcnosti takéto odbory nebudú potrebné. Práve naopak. S tým ako bude starnúť populácia, budeme potrebovať čoraz viac sociálnych pracovníkov, či už v zdravotníctve, v sociálnej starostlivosti alebo v nejakých iných špeciálnych službách pre starnúcu populáciu."

Marek Mašura: „Takže vy to, čo teda hovoria mnohé naše firmy, že teda mnoho študentov sa venuje sociálnym vedám, humanitným vedám a nie strojárstvu, toto vy nevidíte ako až tak veľký problém?"

Vladimír Baláž: „Vidím to ako menší problém, ako to vidia samotní zamestnávatelia, ktorí majú dnes nejakú akútnu potrebu a potrebujú ju akútne riešiť. Áno, je pravda, že tých absolventov z tých technických a prírodovedných odborov je menej, ako by potrebovali. Ale zase na druhej strane musíme sa dívať na to, že vysoká škola by mala človeka pripraviť nielen na nejaké okamžité zamestnanie, ale aj na ďalší život. A nie vždy je nám úplne jasné, či naozaj tá štruktúra ekonomiky zostane v budúcnosti taká, ako je dnes. Keď sa pozrieme do minulosti, tak vidíme, že sa dramaticky menila. A napríklad boli to práve absolventi technických odborov, ktorí mali v minulosti obrovské problémy nájsť si prácu. Ja osobne som z Martina, kde fungovala najväčšia zbrojovka v celom bývalom Československu a keď zbrojná výroba v ranných 90. Rokoch krachla, tak nám sa po Martine potulovali tisícky nezamestnaných a nezamestnateľných strojárov. Dnes zase naopak strojárstvo prežíva boom, hľadáme absolventov takýchto odborov, je ich málo, ale čo bude o desať rokov, to naozaj nikto nevie povedať."

Marek Mašura: „Tí strojári spred 25 rokov by dnes tým firmám zrejme veľmi pomohli."

Vladimír Baláž: „Určite by im veľmi bodli ale práve preto, že mnohí z nich si po desiatich, pätnástich rokoch nedokázali nájsť prácu, tak už potom plynulo prešli na dôchodok."

Marek Mašura: „Má vôbec zmysel ísť pre firmy do preškoľovania? Nie je to pre ne pridrahé?"

Vladimír Baláž: „Určite v niektorých tých odvetviach alebo v niektorých prípadoch je to prínosné. Aj dnes máte kopu príkladov, keď človek niečo vyštudoval a potom veľmi úspešne robí iný odbor. Napríklad vo finančných službách robí veľmi veľa absolventov technických a prírodovedných odborov, pretože majú také technické a abstraktné myslenie, ktoré sa vo finančných službách využíva. A podobných prípadov by sme našli veľmi veľa. Čiže ak je ten človek kreatívny a má abstraktné myslenie, pomerne rýchlo sa dokáže preškoliť aj na iný typ profesie."

Marek Mašura: „Čiže inými slovami aj z tohto dôvodu to nie je až tak veľký problém, že ľudia študujú tie humanitné a sociálne vedy."

Vladimír Baláž: „Pokiaľ sú schopní sa flexibilne prispôsobiť požiadavkám trhu práce, tak nie."

Marek Mašura: „Dobre pán Baláž, poďme ďalej, poďme sa ešte venovať duálnemu vzdelávaniu, ktoré je akýmsi receptom na všetky tieto problémy. Ešte za bývalého režimu to bolo tak, že firmy si pripravovali študentov na prax, prečo to skončilo?"

Vladimír Baláž: „Áno, každý väčší podnik mal nejaké učilište, ktoré pri ňom fungovalo a tam si pripravoval dorast. Také tie všeobecné predmety učili normálni učitelia, kdežto tie odborné predmety učili majstri priamo z toho podniku. Po roku 1989, keď sa nám vlastne priemysel rozpadol a začali sa privatizovať jednotlivé podniky, tak učilištia boli ako prvé jednotky, ktorých sa tie podniky snažili zbaviť, pretože pre nových majiteľov to bola záťaž. Boli neefektívne, nič neprinášali, naopak oni mali problém zbaviť sa nadbytočných pracovníkov, takže nepociťovali nejakú potrebu toho učňovského dorastu. Dnes je už situácia iná a ten systém, ktorý vtedy veľmi dobre fungoval a ktorý sa nám v 90. rokoch rozpadol, by sme veľmi uvítali späť. A ten zákon o tom duálnom vzdelávaní v mnoho pripomína procesy, ktoré u nás prebiehali v tom učňovskom vzdelávaním pred rokom 1989."

Marek Mašura: „Ako to teda vnímate, vítate ten zákon?"

Vladimír Baláž: „Ja ho určite vítam, pretože naozaj umožňuje firmám získať presne tú štruktúru pracovných síl, ktorú oni potrebujú. Bolo napríklad paradoxné, že aj keď si v súčasnosti podnik vychovával nejaký dorast, tak nemohol si to uplatniť ako daňový náklad. To je absolútne absurdné, pretože to je naozaj niečo, čo ten podnik potrebuje a ako daňový náklad by to malo byť uznateľné."

Marek Mašura: „Pán Baláž poďme ďalej, poďme sa na to pozrieť z takého širšieho pohľadu, čo by mala poskytovať správna škola svojim študentom?"

Vladimír Baláž: „Správna škola by mala naučiť toho študenta flexibilne reagovať na meniaci sa svet. A to je veľmi dôležité, pretože nemôžeme si predstavovať, že sa dnes niečo na škole naučíte a to vám už potom na zvyšok života vystačí. Ja som sa napríklad v 80. Rokoch učil o sústave strojov na dierne štítky. Viete, to bol taký pravek počítacích počítačov. Túto zručnosť dnes už ťažko využijeme. A to platí aj o iných odboroch. Čiže nemôžeme sa spoliehať na to, že niekto sa dnes trebárs vyškolí na lekára alebo sa z neho stane trebárs strojný inžinier a tie vedomosti, ktoré na tej škole získa, mu vydržia po celý život. To proste nebude možné. Čiže skôr pôjde o to, aby ten človek sa naučil spracovať informácie a kreatívne ich využívať. V tomto bohužiaľ naše stredné a vysoké školy nie sú veľmi dobré. Ten náš systém výučby je skôr založený na memorovaní faktov."

Marek Mašura: „Ešte rád by som k tomu dodal jednu reakciu pána Machunku z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, ktorý pri podobnej téme povedal, že problémom našich škôl je aj to, že sa učia povedzme básničky, čiže to je to memorovanie, ale keď študent vyjde z tej školy, tak nevie, nemá informáciu alebo predstavu o tom, aká je jeho ekonomická situácia, nevie si spraviť účtovníctvo a že práve toto by mali školy učiť, takže ako vnímate jeho reakciu?"

Vladimír Baláž: „Nie je nič zlé na tom, ak sa človek učí aj takzvané nepraktické odbory ako je literatúra, poézia a dejepis, ktoré zdanlivo neprispievajú k tomu zamestnaniu, pretože mu to nejakým spôsobom rozširuje obzor a obohacuje jeho osobnosť. Ale určite budem súhlasiť s pánom Machunkom v tom smere, že naozaj tie školy by mali toho človeka naučiť kreativite, aby si dokázal zostaviť ten biznis plán pre svoj vlastný život. Aby dokázal posúdiť, aké ciele si má postaviť a akými prostriedkami tieto ciele dosiahne, toto naše školy naozaj neučia."

Marek Mašura: „Dobre, poďme sa teraz pozrieť trochu do budúcnosti, keďže doteraz sme v podstate hovorili o minulosti, o súčasnosti. Veľa sa hovorí o tom, že nové technológie vytláčajú niektoré profesie. Témou dňa je robotika, tak poďme si možno povedať viac o tom, ako vplývajú nové technológie na profesie a ako ich menia?"

Vladimír Baláž: „Keď ste došli asi pred pätnástimi rokmi do priemernej banky, tak tam ste za stolom videli veľa bankových pracovníčok, ktoré vám vypĺňali zloženky SIPO a robili vám nejaké platby. Dnes tieto činnosti skoro všetky prešli na internet banking. Čiže naozaj tá robotizácia kompjuterizácia zasahuje aj také profesie, ktoré boli kedysi vysoko kvalifikované a o ktorých sa nepredpokladalo, že by sa mali nejakým významným spôsobom ohroziť. V minulosti sme delili tie profesie na nízko, stredne a vysokokvalifikované To najnovšie delenie je skôr také, že sú profesie, ktoré sa dajú nejakým spôsobom rutinizovať či už softvérmi ako napríklad internet banking alebo prostredníctvom robotov, a potom na profesie, ktoré vyžadujú nejakú sociálna kreativitu alebo nejakú umeleckú kreativitu a ktoré zatiaľ roboty ani softvéry robiť nedokážu. Zoberte si napríklad takú vysokokvalifikovanú profesiu ako je lekár. Sú tam činnosti ako napríklad popisovanie skenu z CT alebo z magnetickej rezonancie. Toto kedysi dokázal robiť len lekár, ktorý mal desiatky rokov praxe a bol veľmi skúsený. Dnes to napríklad dokáže urobiť softvér. Ale na druhej strane máte profesie, kde sa vyžaduje taký ten ľudský dotyk   kňazi, učitelia, tréneri."

Marek Mašura: „Alebo sociálna práca."

Vladimír Baláž: „Sociálna práca. Pokiaľ na to spoločnosť vytvorí peniaze či už z daní alebo z nejakých iných zdrojov, bude schopná zaplatiť aj tých sociálnych pracovníkov, ktorí sa v budúcnosti nebudú dať nahradiť žiadnym softvérom ani žiadnym robotom."

Marek Mašura: „Ešte jedna otázka na záver, čo bude teda zohrávať v budúcnosti úlohu, či firma absolventa zamestná alebo nie?"

Vladimír Baláž: „Bude zohrávať hlavnú úlohu to, či naozaj ten pracovník bude schopní pružne sa prispôsobovať meniacej sa dobe. Naozaj nebude to tak, že sa niečo naučí a to mu na ten život vydrží, pretože aj tá firma sa bude neustále meniť. Bude mať nových zákazníkov, nové produkty, nové požiadavky a jej pracovníci musia byť dostatočne pružní a flexibilní, aby týmto požiadavkám vyhoveli."

Marek Mašura: „Pán Baláž, ja vám v tejto chvíli ďakujem za veľmi zaujímavú debatu na tému vzdelávanie, ďakujem veľmi pekne."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(MB)

Kľúčové slová:
sociálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač