Europrojekty VÚP

06. 11. 2014

(04.11.2014; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová)


Simona Frantová, moderátorka:  „Bezpečnosť a kvalita, to sú dve základné požiadavky, ktoré by mali v dnešnom svete spĺňa azda všetky potraviny. Akým spôsobom sa dá kontrolovať kvalita toho, čo jeme, preskúmal aj Výskumný ústav potravinársky v Bratislave. V štúdiu už vítam jeho riaditeľa pána Petra Siekela. Dobrý deň."


Peter Siekel, riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho:  „Dobrý deň."


Simona Frantová:  „A pozvanie do diskusie prijal aj Marián Kostolányi z Agentúry ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie. Pekný deň aj vám."


Marián Kostolányi, Agentúra MŠ pre štrukturálne fondy EÚ:  „Ďakujem pekne, dobrý deň."


Simona Frantová:  „Pán riaditeľ, najskôr si povedzme, v akých oblastiach výskumu sa vaša organizácia uchádzala o eurofondy?"


Peter Siekel:  „Výskumný ústav potravinársky je rezortná výskumná organizácia rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Naša existencia je už viac ako 60‑ročná a venuje sa oblasti výskum potravinárskych technológií, oblasti potravinárskej mikrobiológie, chémie a logicky preto sme sa uchádzali, aj sme túto možnosť privítali, že sa uchádzať môžeme o európske projekty v oblasti bezpečnosti a kvality potravín. Jeden z tých prvých projektov, do ktorých sme sa mohli zapojiť bolo takzvané vybudovanie HI‑TECH centra pre výskum vzniku, eliminácii a hodnotenia kontaminantov v potravinách. Počas tohto projektu sme zabezpečili špičkovú techniku práve pre analýzu potravín na analýzu chemických zložiek potravín a vybudovali sme pomerne slušné pracovisko. Nasledoval ďalší projekt, ktorý sa nazýval centrum excelentnosti pre kontaminujúce látky a mikroorganizmy v potravinách, ktorý má v podstate také dve fázy. V prvej fáze sa dobudovalo prístrojové vybavenie, zariadenia. A v tej druhej fáze sme sa venovali práve otázkam výskumu kontaminantov spôsobom ako znížiť obsah týchto kontaminantov v potravinách a nielen chemických kontaminantov, ale aj kontaminácii bakteriálneho pôvodu. V tých ďalších projektoch, ktoré boli skôr zamerané na aplikácie, sme sa venovali problematike, teda eliminácie akrylamidu v potravinách v technologickom procese výroby. Problém je totižto v tom, že počas tepelnej úpravy najmä v pekárenských výrobkoch vznikajú nežiaduce látky. Tieto nežiaduce látky je potrebné eliminovať. A jedna z tých nežiaducich látok vzniká v procese takzvaných Maillardových reakcií, kde reagujú niektoré cukry, s niektorými aminokyselinami a vznikajú takzvané procesné kontaminanty. Úpravou technológií prídavnými látkami, enzýmami sa nám podarilo znížiť obsah týchto látok a výstupom z tohto projektu je vlastne taká technologická kniha, čiže návod pre viacerých spracovateľov, výrobcov potravín, ktorá im umožní práve znížiť obsah týchto nežiaducich látok. V ďalšom projekte, ktorý bol zameraný zase na zlepšenie výživových a senzorických parametrov ovocných a zeleninových štiav v prostredí s použitím inertných plynov, sme sa venovali technologickým procesom, úpravám ako zlepšiť chuťové, senzorické vlastnosti takýchto štiav a ako zlepšiť tú kvalitu ale aj bezpečnosť použitím práve inertných plynov, kde sa hodnotilo okrem chuťovo vodných vlastností aj obsah výživných látok, medzi nimi povedzme vitamínov. Z tých ďalších projektov, ktoré sme riešili následne, boli zamerané najmä na kvalitu a bezpečnosť potravín, ale o tých by sme mohli hovoriť možno trochu neskôr."


Simona Frantová:  „Výskumný ústav potravinársky realizoval šesť projektov. Pán Kostolányi, akou sumou ich vaša agentúra podporila?"


Marián Kostolányi:  „Tak ako už pán riaditeľ povedal, Výskumný ústav potravinársky ako prijímateľ v rámci operačného programu Výskum a vývoj, ktorý je financovaný prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja, bol úspešný vo všetkých projektoch. A celková suma finančná prostredníctvom nenávratného finančného príspevku bola v hodnote takmer osem miliónov eur. Týchto šesť projektov úspešných bolo rozdelených do troch opatrení. A to najviac projektov mali práve v Prenose poznatkov získaných výskumom a vývojom do praxe, kde boli tri projekty v celkovej hodnote nad 1,8 milióna eur. Dva projekty sa zapojili do siete exceletných pracovísk a hodnota finančná bola do 3,4 milióna eur. A aby si teda výrazne vylepšili infraštruktúru výskumu a vývoja, tak mali jeden projekt, ktorý bol v hodnote nad 2,7 milióna eur. Okrem toho agentúra vyhlásila viacero výziev už v rámci toho opatrenia prenosu poznatkov získaných výskumom a vývojom do praxe, kde boli úspešní v troch projektoch a výzvou bol podporený hlavne výskum orientovaný na reálne využívanie výskumných výsledkov a prenosu poznatkov, teda novovzniknutých poznatkov vývoja do praxe. Išlo teda o aplikovaný výskum a to konkrétne v Bratislavskom kraji."


Simona Frantová:  „Pozrime sa teraz bližšie na tie projekty, ktoré sa týkali tohto aplikovaného výskumu. Pán Siekel, povedzte nám o nich viac, na čo boli zamerané, prípadne k akým výsledkom ste sa dopracovali?"


Peter Siekel:  „No tieto dva projekty, ktoré som už spomenul, jeden z nich sa nazýva Efektívne metódy kontroly pre bezpečné potraviny a druhý bol Využitie práve vedeckých poznatkov pre kvalitné a zdravé potraviny, sa zaoberal najmä otázkou ako už názov naznačuje, bezpečnosti a tie metódy, ktoré sme vyvíjali a následne zužitkovali v súpravách detekčných boli zamerané na využívanie DNA, ako tej látky, ktorú sme dokazovali. Môžem túto problematiku rozdeliť do takých dvoch oblastí. Jedna sa týkala detekcie a kvantifikácie patogénnych baktérií, konkrétne salmonela, listéria, kampylobakter. A druhá taká oblasť bola zameraná na prítomnosť alergénov, alergénnych zložiek v potravinách. Z týchto alergénnych zložiek by som menoval sóju, orechy, teda vlašské orechy, lieskové orechy a podzemnicu olejnú, čiže arašidy. Vyvinuté metódy identifikujú konkrétny gén v tej ktorej baktérii alebo ktorých z týchto alergénov. Tieto metódy sa neskôr validovali a umožnili nám zostrojiť, teda skonštruovať tieto súpravy, ktoré obsahujú všetky potrené zložky, obsahujú tam návod ako postupovať, čiže nie je potrebné špeciálne zaškoľovať pracovníkov a keďže tie zariadenia, ktoré sa k tomu používajú, to sú takzvané Real‑time cykléry alebo zariadenia, ktoré pomôžu identifikovať určité úseky DNA, sú už v súčasnosti pomerne lacné a je to možné využiť nielen v nejakých sofistikovaných zariadeniach, ale priamo snáď už aj v prevádzkových laboratóriách výrobných závodov."


Simona Frantová:  „Pán Kostolányi, v akých oblastiach mohli univerzity alebo súkromné firmy tento aplikovaný výskum realizovať?"


Marián Kostolányi:  „Tak aplikovaný výskum ako taký je vlastne plánovaný výskum a prieskum zameraný na dosiahnutie nových poznatkov, ktoré slúžia pre vývoj nových výrobkov, postupov a služieb. Môže sa sústrediť na dosiahnutie významného vylepšenia už existujúcich výrobkov a postupov. Agentúra podporovala projekty, ktoré boli zamerané na tvorbu a vývoj technológií, na vývoj a výrobu prototypov, ich odskúšanie a samozrejme aj vytvorenie alebo teda dokumentovanie príslušnej technickej dokumentácie týmto prototypom. Aplikovaný výskum je potrebné odlišovať od takzvaného experimentálneho vývoja, kde experimentálny vývoj ako taký vychádza už z existujúcich vedeckých technologických a obchodných poznatkov a zručností, z ktorých sa, ktoré sa používajú na tvorbu nových výrobkov, postupov alebo služieb."


Simona Frantová:  „Pán Siekel, chystáte sa aj v ďalšom programovom období využiť podporu eurofondov?"


Peter Siekel:  „No ak to bude možné, určite sa o takéto podpory z eurofondov budeme uchádzať. V súčasnosti teda máme dobudované také to mikrobiologické pracovisko a analytické pracovisko. Ale to, čo nám ešte stále chýba, je podpora technológií. Radi by sme vybudovali na ústave nejaké také inovačné centrum, ktoré by s podporou eurofondov bolo schopné produkovať inovované výrobky, nové postupy a ponúknuť to v našej praxi. Najmä teda drobným našim farmárom, prípadne producentom, aby dokázali svoju produkciu nejakým spôsobom zefektívniť a aby vyrábali produkty s vyššou pridanou hodnotou, eventuálne možno takto podporiť aj zamestnanosť niektorých regiónov."


Marián Kostolányi:  „Ja by som chcel len doplniť, že to nové programové obdobie, ktoré už našťastie máme podpísané. Máme podpísaný operačný program Výskum a inovácie ako prvý z operačných programov na Slovensku. A neviem, či nie ako prvý v rámci celej Európy. Už sa pracuje na všetkých smerniciach, internom manuáli, čiže veríme, že na prelome rokov by už sme vedeli, aké výzvy konkrétne by sme mohli vyhlasovať. Samozrejme v tom novom programovom období počítame už s konkrétnou vedou. Čiže už tie infraštruktúrne záležitosti by sa mali objavovať menej a práve ten prenos poznatkov získaných tými vedeckými bádaniami, výskumami do praxe ba malo byť tým hlavným mottom toho nového programového obdobia."


Simona Frantová:  „Pán Siekel, mňa ešte zaujímajú vaše osobné skúsenosti s prípravou eurofondov. Ako to celé prebiehalo?"


Peter Siekel:  „No osobné skúsenosti sú v podstate dobré. Aj keď zo začiatku nám to robilo pomerne veľké problémy, najmä teda tá administratívna záťaž, ale na druhej strane musím povedať, že sa nám to podarilo zvládnuť. Myslím si, že sme boli celkom úspešní. Dokázali sme čerpať prostriedky na viac ako 90, 95 percent, v niektorých prípadoch tých projektov až na 98 percent, takže myslím si, že tieto skúsenosti sú pozitívne aj z iného pohľadu. Dali nám určitý návod, ako postupovať v nových projektoch, v nových plánovacích obdobiach. Mnoho nám napomohli aj pri formulovaní projektov v európskom výskumnom priestore, ktorý sa teraz nazýva Horizont 2020, kde máme tiež významné spolupráce. Tento rok sme mali štyri účasti v takýchto projektoch, tri z nich už teda skončili. Nakoniec tieto zariadenia, prístroje, ktoré máme, nám umožňujú podieľať sa aj na výchove študentov z univerzít na Slovensku: Univerzity Komenského, Univerzity svätého Cyrila a Metoda, Poľnohospodárskej univerzity v Nitre a dokonca aj Slovenskej technickej univerzity v Bratislave."


Marián Kostolányi:  „Ja môžem potvrdiť úspešnosť, že ako rezortné výskumné centrum alebo výskumná organizácia s tým počtom projektov patrí medzi najviac úspešné organizácie."


Peter Siekel:  „Ak by som mohol doplniť, od januára tohto roka sme sa stali v rámci projektu alebo celej tej reorganizácie verejnej správy, ktorú poznáme pod názvom ESO súčasťou Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra so sídlom v Lužiankach, kde je takmer 580 zamestnancov."


Simona Frantová:  „Páni, toto je už záver našej diskusie. Ja vám ďakujem, že ste prijali pozvanie do štúdia, dovidenia."


Peter Siekel:  „Dovidenia."


Marián Kostolányi:  „Dovidenia, ďakujeme."


Simona Frantová:  „To je od nás z dnešnej relácie všetko. Stretneme sa v tomto čase opäť o týždeň. S hosťami sa budem rozprávať o projektoch Trnavskej univerzity v Trnave. Prajem vám ešte pekný deň. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie) 

(AO)

Kľúčové slová:
projekty

Odbory vedy a techniky:
Pôdohospodárske vedy

Tlač