Investície na Slovensku

04. 11. 2014

logoTelevízie TA3(3. 11. 2014; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 6/6; Daniel Horňák / ‑)


Daniel Horňák, redaktor:
„Celá Európa bojuje so slabým hospodárskym rastom, naštartovať by ho mohli investície, či už štátne alebo súkromné. O tom, ako to vyzerá v tejto oblasti na Slovensku, ale aj v Európe, sa budem rozprávať s Vladimírom Balážom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied, dobrý deň vitajte u nás v štúdiu. Pán Baláž, povedzme si teda na úvod v rámci tejto témy, čo je to štátna pomoc a aké formy štátnej pomoci na Slovensku poznáme.

Vladimír Baláž, Prognostický ústav SAV: „Štátna pomoc jednoducho povedané, to sú peniaze, ktoré štát dáva súkromným subjektom, pretože tým sleduje nejaký verejný záujem. Táto pomoc môže mať veľmi rôzne formy, ale v takej slovenskej praxi sa najčastejšie používajú len dve, to sú buď priame subvencie, alebo je to potom daňová úľava. A keď si pozrieme na nejaké čísla v správe štátnej pomoci za rok 2013, ktorú publikovalo ministerstvo financií, tak vidíme, že až 73 percent tej pomoci za minulý rok išlo vo forme subvencií a len ten zvyšok bol potom vo forme daňových úľav. Celková tá výška štátnej pomoci dosiahla 290 miliónov eur, z čoho 190 miliónov bolo z národných zdrojov a ten zvyšok bol tých európskych. Čiže štátna pomoc sa neposkytuje len teda z národných zdrojov, ale aj z tých európskych."

Daniel Horňák: „Dá sa povedať, kam najmä smeruje táto pomoc a či je efektívna, aká je efektivita týchto zdrojov?"

Vladimír Baláž: „Štátna pomoc sa často zamieňa s nejakými investičnými stimulmi, ale investičné stimuly sú vlastne len časťou tej štátnej pomoci a treba povedať, že takou tou menšou. Pretože štátna pomoc nejde len na nejakú novú tvorbu pracovných miest alebo na nové investičné projekty, ale aj na udržanie nejakých aktivít, ktoré jednak štát deklaruje, že má nejaký záujem. Keď si napríklad pozrieme také tie dve najväčšie položky štátnej pomoci za minulý rok, tak vidíme, že vyše 58 miliónov eur išlo na pokračujúce rozoberanie a odstávku jadrových elektrární A1 a A2 v Jaslovských Bohuniciach. A potom taká ďalšia veľká položka  je 28 miliónov eur, to vlastne boli dotácie na výrobu, dotácie a daňové úľavy na výrobu elektriny pre niektoré oceliarske podniky. Čiže tam sú nejaké také dlhodobé programy, ktoré v záujme udržania nejakých výrob alebo v záujme nejakých takých tých ekologických a investičných priorít sleduje  a nedeje sa tam nejaká nová tvorba pracovných miest alebo nové investície. Samozrejme, že v rámci tej štátnej pomoci nájdeme aj investičné projekty, ktoré už potom smerujú do rozličných odvetví, regiónov alebo do vedy a výskumu."

Daniel Horňák: „To som sa práve chcel spýtať, ako to vyzerá s tými investičnými stimulmi, pretože v rámci tejto témy nás teda asi najviac zaujímajú, zaujíma to, akým spôsobom môžu investičné stimuly prispieť k rastu ekonomiky, k zvýšeniu zamestnanosti. Podporuje štát teda túto oblasť nejakým spôsobom aktívne?"

Vladimír Baláž: „Áno, máme taký zákon, ktorý reguluje investičné stimuly a tam presne stanovuje nejaké oblasti intervencie. A tie oblasti intervencie sú dané nejakými záujmami hospodárskej politiky, tá najväčšia oblasť je samozrejme priemysel, ktorý de facto živí slovenskú ekonomiku. Potom sú to takzvané technologické centrá, kde by sa mal realizovať nejaký výskum, vývoj a inovácie. Potom sú to centrá strategických služieb, čo sú najmä také call‑centrá alebo nejaké účtovné centrá, to poznáme vo finančných službách alebo v IT službách. No a tou poslednou oblasťou intervencie je cestovný ruch. A keď si pozrieme na nejakú tú štruktúru stimulov, tak vidíme, že naozaj najviac tých stimulov stále prichádza do tých tradičných odvetví priemyselnej výroby, ktoré majú relatívne nízku pridanú hodnotu. Čiže zatiaľ sa nám nedarí smerovať tie stimuly na odvetvia s vysokou pridanou hodnotou."

Daniel Horňák: „Je to efektívne takýmto spôsobom stále pokračovať v tej politike stimulácií investícií, alebo by ste navrhli nejaké zmeny, ktoré by mohli nejakým spôsobom zlepšiť ten aktuálny stav? Keďže hovoríte, že to nie je veľmi dobre, pokiaľ sa stále investuje len do tej vlastnej výrobnej sily."

Vladimír Baláž: „No musíme asi vychádzať z toho, čo je slovenská ekonomika schopná ponúknuť. Istotne by bolo veľmi fajn, keby všetky stimuly išli do vedy, výskumu a inovácií, ale na to nie sú bohužiaľ a nemáme zatiaľ ešte rozvinutú vedecko‑výskumnú základňu. Keď sledujeme napríklad nejaké správy z hospodárskych komôr a spoločných investičných výborov Slovenskej republiky s inými investujúcimi štátmi, tak vidíme, že oni by aj investovali, ale bohužiaľ nie vždy nájdu partnerov. A viete, tá štátna pomoc v oblasti investičných stimulov sleduje niekoľko cieľov, jeden cieľ je napríklad zvýšiť zamestnanosť a tam sa teda podporujú aj investície s nízkou pridanou hodnotou, pokiaľ idú do regiónov, kde je vysoká nezamestnanosť. Čiže tam proti tejto logike v podstate nemožno mať nejaké väčšie výhrady. A len v tých regiónoch, kde tá nezamestnanosť je nízka, tak tam je zase rozumné podporiť také tie technologicky prepracovanejšie odbory
a aktivity, ako sú tie technologické centrá, kde teda podľa definície musí mať aspoň 70 percent zamestnancov vysokú školu, alebo tie centrá strategických služieb, kde je stanovený ten limit vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov na 60 percent. Bohužiaľ ale tieto posledné kategórie intervencie sú u nás ešte stále vo veľkej menšine."

Daniel Horňák: „Ako to vyzerá so súkromnými investíciami? Rozbiehajú sa, alebo stále jednoducho je to nejakým spôsobom zamrazené vzhľadom na situáciu nielen v slovenskej, ale aj v európskej ekonomike."

Vladimír Baláž: „Viete, Slovensko je relatívne malá ekonomika, žije tu 5,4 milióna ľudí, a to obdobie veľkých investícií už máme za nami. Tie veľké investície to boli predovšetkým automobilky, ktoré ku nám prichádzali niekedy medzi rokmi 2000 až 2010 a vtedy mimochodom aj ten objem tej štátnej pomoci bol najvyšší, vtedy dosahoval takmer pol miliardy eur ročne. A väčšinou to boli tie daňové úľavy pre tie automobilky. Ako dnes už prichádzajú skôr takí malí investori, sú to skôr nejaké podniky, ktoré pôsobia ako subdodávatelia pre priemysel spotrebnej elektroniky alebo pre automobilový priemysel. A bohužiaľ tam tá pridaná hodnota nie je vždy veľká."

Daniel Horňák: „Čo by mohol štát urobiť pre to , aby prichádzalo viac týchto aj napríklad malých súkromných investorov?"

Vladimír Baláž: „No predovšetkým bude musieť podporiť rozvoj vedeckovýskumnej základe, a to jednak v súkromnom aj verejnom sektore, aby sme tým investorom mali jednoducho čo ponúknuť, aby tu našli zodpovedajúcu infraštruktúru a kvalifikovanú pracovnú silu. Viete, že v tom výskume a vývoji Slovensko zatiaľ bohužiaľ patrí medzi koncové svetlá Európskej únie. Čiže aj keby bola snaha tých zahraničných investorov dávať peniaze do projektov s vysokou pridanou hodnotou, jednoducho na Slovensku je zatiaľ pomerne ťažké nájsť partnerov. Čiže najprv musíme vybudovať nejakú základňu, to znamená vychovať si vzdelaných a kvalifikovaných ľudí a pripraviť infraštruktúru, a potom samozrejme môžme pripraviť aj nejaké nástroje hospodárskej politiky, ako sú napríklad nejaké daňové úľavy, inovačné vouchery  a tak ďalej, ktoré budú ešte dodatočne stimulovať tých investorov, aby prišli ku nám a nie napríklad k našim susedom."

Daniel Horňák: „V rámci týchto aktivít minister financií prezentoval ideu zriadenia slovenského investičného holdingu, ktorý by mal objem niekoľko stoviek miliónov eur, ktorý by práve slúžil na prepojenie štátnych a súkromných investícií. Zatiaľ je známych málo informácií, ale ako z tohto pohľadu, myslíte si, že takýto nástroj je niečo, čo by mohlo v budúcnosti fungovať a podporiť takéto aktivity alebo tam vidíte nejaké riziká?"

Vladimír Baláž: „Tak podľa tých kusých správ, ktoré zatiaľ máme k dispozícii, takýto holding chce podporovať veľmi rôznorodé aktivity, vlastne od diaľnic až cez výskum a vývoj až po malé a stredné podniky. Čiže jedná sa o veľké také porfólio takých tých možných projektov. My máme aké také skúsenosti najmä s tými projektami partnerstva súkromného a verejného sektora, bola to na v minulosti aj nejaká kritika, že tieto projekty sú príliš veľké, že sú predražené, viete, potom tá vláda samozrejme nemá veľkú ochotu do toho ísť, pretože sa bojí, že bude predmetom kritiky. Čiže bude treba tie projekty veľmi starostlivo preštudovať a veľmi starostlivo vyberať, aby naozaj tá synergia medzi tým súkromným a tým verejným sektorom bola taká, ako si ju predstavujeme."

Daniel Horňák: „Pán Baláž, v tejto chvíli vám už veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem príjemný zvyšok dňa."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MI)

 

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač