Modul Philae má na kométe problémy

19. 11. 2014

Televízna stanica STV 2_logo(13. 11. 2014; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21:00; por. 5/5; Timea Cimermanová, Alexandra Kazlovová / Marta Jančkárová)

Marta Jančkárová, moderátorka: „Modul Philae, ktorý pristál na kométe Churyumov Gerasimenko je stále na povrchu, ale vedci nevedia, kde presne. Po pristátí totiž nastali komplikácie. Modul na kométe nezakotvil a dvakrát poskočil. Raz dokonca do výšky jedného kilometra. Okrem toho nemá dostatok svetla a teraz funguje na záložné batérie."

Stephan Ulamec, manažér pristávacej stratégie: „Dnes sme na kométe nepristáli len raz, ale dvakrát."

Timea Cimermanová, redaktorka: „Neskôr Európska vesmírna agentúra na svojom Twitteri upresnila, že na kométe Churyumov Gerasimenko modul pristál dovedna trikrát. Po dopade na kométu sa totiž nezafixoval. Po pristátí sa mali modulu vysunúť tieto harpúny a zavŕtať sa do povrchu kométy. Vedci teraz zvažujú, či ich vysunú znova. Stefan Ulamec, manažér pristávacej stratégie nám povedal, že pred tým, ako sa pokúsia harpúny opäť vysunúť, musia najskôr podrobne zanalyzovať, čo sa stalo. V najhoršom prípade by mohlo ich vysunutie celý modul odraziť späť od vesmíru. Gravitácia je na kométe nízka a preto modul po pristátí niekoľkokrát poskočil a zmenil svoju polohu. Vedci teraz nevedia, kde presne sa nachádza."

Stephan Ulamec: „Môže byť niekde tu, dokonca na leme tohto kráteru. A to by vysvetľovalo zvláštnu alebo nie celkom jasnú polohu modulu."

Timea Cimermanová: „Včerajšie emócie dnes vystriedali ďalšie. Po tom, čo po pristátí nastali komplikácie, majú vedci ďalšiu neľahkú úlohu. Modul sa pravdepodobne nachádza na mieste, kde na jeho solárne panely dopadá málo svetla a preto musí modul vyžívať záložné batérie. Vedci uviedli, že sa pokúsia polohu modulu ešte upraviť. Stroj však komunikuje a na Zem už poslal aj prvé dáta a fotografie."

Marta Jančkárová: „V Darmstadte je kolegyňa Alexandra Kazlovová, ktorá dnes bola priamo v operačnom stredisku Európskej vesmírnej agentúry. Dobrý večer. Je už niečo nové? Podarilo sa vedcom vyriešiť problém s ukotvením sondy na kométe?"

Alexandra Kazlovová, redaktorka RTVS (telefonát):

„Dobrý večer. Žiaľ, asi nemám dobré informácie, teda dobré správy, pretože podľa posledných informácií vedci stále nevedia, čo sa s harpúnami stalo. Po pristátí síce prišiel signál na ich vysunutie, ale zariadenia naň akosi nereagovali. Tú celú situáciu sa pokúšajú zanalyzovať a pochopiť, čo sa vlastne stalo, pretože pochopiteľne nechcú urobiť žiadne unáhlené rozhodnutia. Každopádne manažér celej misie Rosetta Fred Jansen nám ešte ráno potvrdil, že pristávací modul je stabilizovaný v tejto chvíli."

Marta Jančkárová: „Mimochodom, je už známe, kde sa modul momentálne nachádza, na koľko sa vzdialila miestu pôvodného dopadu táto sonda?"

Alexandra Kazlovová: „Zatiaľ ani to presne vedci nevedia. Tie odhady, v ktorej oblasti sa asi môže nachádzať, vypočítali podľa výšky, do akej Philae vyskočil po tých viacerých odrazeniach. Pri prvom poskočení to bol až jeden kilometer. Z niektorých fotografií by mohlo teoreticky vyplývať, že jedna noha modulu je v otvorenom vesmíre, čo by v zásade aj mohlo podporovať tú možnosť, že je niekde na okraji krátera. Čo ale zatiaľ isté je, že lokalita prvého dopadu bola presne tá, ktorú si vedci určili, a zistili to podľa fotografií, ktoré spravil modul tesne pred pristátím."

Marta Jančkárová: „Ako už bolo niekoľkokrát spomínané, modul sa zrejme nachádza na mieste, kde dopadá málo svetla. Vieme niečo viac o tom napríklad, že dokedy vydržia záložné batérie, či majú vedci nejaký plán B?"

Alexandra Kazlovová: „Áno, tieto batérie by mali vydržať ešte zajtra a ten ďalší deň už bude kritický. Ak sa dovtedy niečo nezmení, tak modul sa dostane do stavu hibernácie. A keď nazbiera dosť energie, tak by nemal problém prebudiť modul a opäť naštartovať. Vedci dnes dokonca hovorili aj o horizonte niekoľkých mesiacov. Kométa sa totiž hýbe, obieha okolo Slnka. Čiže je tu tá možnosť, že aj keď je modul teraz v tieni, môže sa to zmeniť a potom ho môžu vedci opäť naštartovať. Nakoniec aj matka modulu sonda Rosetta bola takmer tri roky v hlbokej vesmírnej hibernácii a napokon ju úspešne prebudili."

Marta Jančkárová: „Vieme, že stroj už poslal na zem aj prvé dáta a fotografie. Stihli ich vedci už zanalyzovať popri tom všetkom ostatnom, čo musia teraz riešiť?"

Alexandra Kazlovová: „Z fotografií sa zatiaľ podarilo zistiť, že povrch kométy je prašný, čo je zaujímavé, lebo kométy zväčša pokrýva vrstva ľadu. A na povrchu sú aj rôzne bloky a čiastočky. Niektoré majú veľkosť niekoľko milimetrov, a niektoré dokonca aj pár metrov. Ale čo sa týka dát, zatiaľ vieme len toľko, že Philae komunikuje a nejaké informácie posiela. Ale či už z nich aj niečo konkrétne vyplýva, ja v tejto chvíli neviem a je to ťažko povedať, pretože vedci zatiaľ nič podobné nezverejnili. Samozrejme predpokladalo sa, že prvé informácie budú už dnes. Ale myslím si, že pre tie komplikácie sa teraz všetka pozornosť sústredila hlavne na lokalizáciu a ukotvenie modulu."

Marta Jančkárová: „Ďakujeme za informácie, Alexandra. Pekný večer do Darmstadtu.

Prvý vesmírny modul zostrojený človekom Philae z európskej sondy Rosetta je teda, aj keď s ťažkosťami, na povrchu kométy Churyumov  Gerasimenko. Pomenovali ju po sovietskych astronómoch Klimovi Churyumovi a Svetlane Gerasimenkovej. Vedci na tomto projekte pracovali spolu tridsať rokov. Dvadsať rokov z toho trvalo naplánovanie misie a skonštruovanie sondy a ďalších desať uplynulo, kým sonda prekonala päťstojedenásť miliónov kilometrov a zavesila sa na orbitu kométy. Čo chcú vedci teraz zistiť? Aj na to sa opýtam Jána Baláža z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied, ktorý na projekte priamo spolupracoval. Dobrý večer do Košíc.

Počas pristávania sondy na kométe ste mali prednášku, takže ste to nemohli príliš vnímať. Aké sú vaše pocity teraz, keď ste sa už predsa len oboznámili s podrobnosťami?"

Ján Baláž, Ústav experimentálnej fyziky SAV (telemost z Košíc): „Tak samozrejme to pristátie sprevádzalo jednak veľké vzrušenie a samozrejme aj dojatie, pretože ak takýto projekt vrcholí po nejakých trinástich rokoch aspoň pre mňa čakania, tak sú s tým spojené silné emócie. No a prečo vlastne tú kométu skúmame? No tak skúmame svoj pôvod, dejiny, naše dejiny, dejiny slnečnej sústavy, ktoré sú vlastne dejinami aj našej neskoršej civilizácie."

Marta Jančkárová: „Keďže je známe, že konkrétne aj z tejto kométy sa uvoľňuje voda, môže to tak byť, že kedysi dávno práve kométy mohli priniesť na Zem vodu a zložité molekuly, z ktorých sa postupne vyvinul život?"

Ján Baláž: „Áno, samozrejme. Voda ako pôvod vody na Zemi je predpokladaný práve, že bol donesený kométami, pretože v podstate je záhadné, že pri tých teplotách, cez ktoré naša Zem prešla, že ako by sa tu voda vôbec udržala. Takže je to pomerne častá hypotéza, že voda bola donesená kométami."

Marta Jančkárová: „Ako vlastne vznikali kométy a čím sa líšia od bežných planét, mesiacov a podobne?"

Ján Baláž: „V podstate v súčasnosti prevláda hypotéza, že celá naša slnečná sústava vznikla z takzvanej protosolárnej nebuly, čiže akéhosi mraku hmoty. Ten mrak hmoty zrejme pochádza z výbuchu supernovy niektorej dávnej, pretože vieme, že množstvo tých chemických prvkov ťažkých než železo mohli vzniknúť iba v supernove. No a časom veľká časť tohto mraku nabrala nejaký ten točivý moment, a postupne sa z neho mnohými zrážkami a gravitačnými navzájomnými pôsobeniami vznikla slnečná sústava, vytvorili sa tie planéty, uprostred slnko. Ale časť toho materiálu zostal kdesi na periférii ďaleko prakticky v nezmenenom stave. Zatiaľ čo vnútro slnečnej sústavy naše planéty včítane našej Zeme podľahli množstvu zmien, hlavne kvôli geologickej činnosti, atmosférickej erózii, biologickej činnosti živočíchov, rastlín. My už dneska na Zemi vôbec nemáme ten pôvodný materiál, z ktorého vznikla slnečná sústava. Avšak tieto kométy, keďže prichádzajú z tej zmrznutej periférie, ony si ten materiál zachovávajú. Preto je to neskutočne cenný materiál na preskúmanie, aby sme zistili, z čoho tá vlastne naša slnečná sústava vznikla."

Marta Jančkárová: „Pán Baláž, teraz späť k vašej vedeckej práci. Slovensko nie je členom Európskej kozmickej agentúry. Ako sa teda Slovenská akadémia vied, aj vy osobne, ako ste sa dostali k tomuto projektu?"

Ján Baláž: „Tak nepochybne tomu vďačíme už veľmi dlhej, dlhej histórii košického kozmického výskumu. To už siaha asi šesťdesiat rokov dozadu, keď sa začalo merať kozmické žiarenie na Lomnickom štíte, ktoré mimochodom prevádzkujeme dodnes, a vlastne my sme sa zapojili do programov kozmických letov Interkozmos už kedysi začiatkom sedemdesiatych rokov. A vlastne odvtedy už to košické pracovisko vyslalo do kozmu, už dá sa povedať desiatky vedeckých aparatúr. A už na tých ruských kozmických sondách sme mali možnosť spolupracovať aj s pracoviskami z krajín, ktoré sú v Európskej kozmickej agentúre. Tak napríklad pri misii na Mars sme už robili spoločný prístroj. Trvalo to asi päť rokov. A počas tých piatich rokov už sme sa poznali tak dobre, že nakoniec nás aj oni začali pozývať na tie svoje projekty. No a keď potrebovali oni ako členská krajina ESA, v tomto prípade hovorím o Írsku, potrebovali trošku rozšíriť pracovný tím, pretože prijali na seba dosť ťažkú úlohu, postaviť jeden z tých systémov sondy Rosetta, tak si nejak tak spomenuli na nás a pozvali nás, či nechceme na tomto projekte pracovať, čo sme samozrejme s radosťou uvítali."

Marta Jančkárová: „Vieme, že vy ste pracovali na tom, aby sa malá sonda Philae mohla úspešne oddeliť od materskej sondy Rosetta. V skratke, ako tento systém pracuje?"

Ján Baláž: „V podstate je to elektronický modul, ktorý je zdvojený. Sú to dva identické prístroje v jednom boxe. A on mal viacero úloh. Teda jeho dve hlavné úlohy boli také oddeliť ten lander od orbitera, čiže elektrické úlohy mal splniť. Tam sú potom tie mechanické interfacey, ktoré on musel uvoľniť a ten lander vysunúť presne definovanou rýchlosťou od orbitera. A potom na jeho pleciach leží komunikácia medzi týmito dvomi časťami. Čiže všetka tá digitálna komunikácia prebieha práve medzi landerom a orbiterom cez tento inferfaceový modul."

Marta Jančkárová: „Pán Baláž, úplne na záver taká technická otázka, aj keď to nie je tá vaša časť práce. Čo môžu teraz vedci urobiť v záujme čo najpevnejšieho ukotvenia sondy na povrchu kométy, keďže teraz majú tie ťažkosti? A tiež pre to, aby sa dostala táto sonda k svetlu, keďže momentálne funguje na záložné zdroje?"

Ján Baláž: „No, ono to nie je jednoduchá úloha. Tento modul vôbec nebol koncipovaný na to, aby sa vedel nejako pohybovať po povrchu tejto kométy. Takže on sám o sebe funguje ako veľmi dobre, len bohužiaľ, nie je dobre ukotvený a tiež nie je na tom ideálnom mieste. Ja si myslím, že v Európskej kozmickej agentúre teraz stoja pred veľmi ťažkými rozhodnutiami. Tie operácie sú určite riskantné. Veľmi nepríjemné by bolo, aby sa ten modul akože vzniesol hore a dopadol povedzme ešte na horšie miesto ako je teraz. Takže ja osobne si myslím, že na tom mieste ako je teraz, sa budú snažiť urobiť všetku vedu, ktorá sa dá za týchto podmienok, a potom trochu neskôr prevezmú tie riskantné operácie. Myslím, že to vŕtanie vzorky z povrchu je taká riskantná operácia, ktorá by mohla ten modul zase uviesť do pohybu. Takže toto sa asi odloží na trošku neskôr."

Marta Jančkárová: „Ďakujem veľmi pekne za zaujímavé informácie Jánovi Balážovi z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied. Príjemný večer do Košíc." 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(MB)

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy, Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač