Pristátie na kométe

25. 11. 2014

logo STV 2(20. 11. 2014; Televízna stanica STV 2; Večer pod lampou; 22.00; por. 1/1; Štefan Hríb /‑)

Pred niekoľkými dňami pristál na kométe 67/P Čurjumov‑Gerasimenko modul Philae, ktorý na povrch vesmírneho telesa spustila sonda Európskej kozmickej agentúry Rosetta. Philae je prvým prístrojom, ktorý pristál na povrchu kométy. O misii sondy Rosetta, aj o tom, čo pristátie modulu Philae znamená pre výskum vesmíru diskutovali v relácii Pod lampou kozmický konštruktér Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV Košice, astronóm Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky v Bratislave a fanúšik kozmických letov Juraj Petrovič.

Sonda Rosetta doletela ku kométe 67/P Čurjumov‑Gerasimenko po desaťročnej misii, aby na nej vysadila modul Philae, ktorý má bližšie skúmať povrchu kométy. Philae sa pri pristávaní dotkol povrchu kométy vo vopred vytipovanej oblasti, zlyhalo však zariadenie, ktoré ho malo k povrchu prichytiť, preto modul dvakrát podskočil, čím sa vzdialil z miesta, kde mal podľa plánu zostať. Navyše sa dostal do oblasti, ktorá je v tieni, preto nemôže získavať elektrickú energiu zo solárnych panelov. Zostal tak odkázaný na batérie, čím sa oproti predpokladom značne skrátila doba jeho činnosti. Modulu sa však podarilo odoslať na Zem množstvo vedeckých údajov ako aj fotografií povrchu kométy, podľa vedcov už teraz vykonal viac 80 práce, ktorú mal naplánovanú. Potom, ako sa mu vybili batérie, sa modul odmlčal, vedci však predpokladajú, že podmienky na mieste pristátia sa približovaním sa kométy k Slnku môžu zlepšiť, vďaka čomu dokáže modul solárnymi panelmi opäť nabiť svoje batérie a preberie sa.

Práce na vyslanie sondy Rosetta a modulu Philae trvali roky a samotný let sondy ku kométe trval desať rokov, náklady na tento projekt dosiahli stovky miliónov dolárov. Ako sa však zhodli, všetka vynaložená práca, aj všetky finančné náklady spojené s týmto projektom majú svoj význam. Pristátie na kométe možno považovať za ďalšiu dosiahnutú hranicu vo výskume vesmíru. Takéto posúvanie hraníc má veľký význam pre celé ľudstvo a civilizáciu. Z vedeckého hľadiska môže výskum kométy Čurjumov‑Gerasimenko priniesť vzácne informácie o pôvodných materiáloch, z ktorých vznikla Slnečná sústava a možno aj o pôvode života na Zemi. Planéty Slnečnej sústavy totiž prešli obrovskými geologickými zmenami, ktoré viedli k tomu, že tu už prakticky neexistuje pôvodný materiál. Kométy sú z tohto pohľadu niečo ako časové schránky, pretože sú zložené z pôvodného materiálu, z ktorého vznikla Slnečná sústava. Analýzou povrchu kométy môžu vedci získať oveľa podrobnejšie informácie o jej zložení, ako doteraz analýzou jej pár. Navyše vedci si od výskumu sľubujú aj to, že zistia, či sa v tomto prapôvodnom materiáli nachádza aj organický materiál, čo by znamenalo, že už v planetárnych mračnách existujú organické látky, ktoré sa mohli neskôr stať základom života na Zemi.

Ďalším rozmerom priameho výskumu kométy je príprava ľudstva na situáciu, kedy sa podobné teleso dostane na kolíznu dráhu so Zemou. Ľudstvo v záujme vlastného prežitia musí trénovať priblíženie a prípadne aj pristátie na takýchto telesách, aby v budúcnosti dokázalo chrániť Zem.


Rosetta je projektom Európskej vesmírnej agentúry, hoci sa slovenskí vedci na tomto projekte tiež podieľali, bolo to len v rámci dobrej spolupráce slovenských inštitúcií so svojimi partnermi v zahraničí, pretože Slovensko stále nie je členom tejto organizácie. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že ide o elitný klub, kde je treba platiť členstvo. Slovenský príspevok by v prvej etape bol zhruba 1,3 milióna EUR, pričom ale tieto zdroje by sa krajine prakticky všetky vrátili vo forme rôznych projektov. Z členstva Slovenska v Európskej vesmírnej agentúre by pritom profitovali ako mnohé slovenské firmy, tak aj vedecké inštitúcie. Aj preto sa predstavitelia vedeckej a akademickej komunity už dlhé roky snažia, aby sa aj Slovensko stalo členom tejto elitnej organizácie

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MI)

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač