Experimentálna fyzika SAV

12. 12. 2014

Televízna stanica TA 3_logo(9. 12. 2014; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová)

Simona Frantová, moderátorka: „Jedinečné akademické pracovisko s fascinujúcimi výsledkami v oblasti výskumu fyzicky. Tak môžeme v skratke charakterizovať Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. V dnešnej relácii budeme teda skloňovať slovo fyzika vo všetkých podobách, fyzika kondenzovaných látok, jadrová, subjadrová, kozmická fyzika a tiež biofyzika. Vitajte. V štúdiu vítam riaditeľa Ústavu experimentálnej fyziky SAV pána Karola Flachbarta.  Dobrý deň. A o projektoch z eurofondov sa budem rozprávať s pánom Mariánom Kostolányim z Agentúry Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie. Pekný deň aj vám."

Na úvod spomeniem, že Slovenskú akadémiu vied sme už v našej relácii mali, ale dnes sa budeme rozprávať o jednom z jej výskumných ústavov, konkrétne o Ústave experimentálnej fyziky. Pán Kostolányi, akú finančnú podporu získal tento ústav."

Marián Kostolányi, Agentúra MŠ pre štrukturálne fondy EÚ: „V rámci operačného programu Výskum a vývoj z podpory Európskeho fondu regionálneho rozvoja získal Ústav experimentálnej fyzicky Slovenskej akadémie vied v Košiciach celkovo šesť projektov. Sumou 3,7 milióna boli podporené centrum excelentnosti s dvoma projektami, sumou takmer 4 milióny boli tri projekty, ktoré sa zaoberali prenosom poznatkov a technológii získaných výskumom a vývojom do praxe a posledným bol projekt zaoberajúci sa infraštruktúrou výskumu a vývoja takmer s tromi miliónmi eur. Čiže keď sčítame tých šesť projektov, tak výsledná suma je takmer 10,7 milióna eur."

Simona Frantová: „Vy ste spomínali, že dva projekty boli z oblasti centier excelentnosti, znamená to, že podobne ako pri vysokých školách a univerzitách aj ústav má svoje excelentné centrá?"

Marián Kostolányi: „Áno, ústav so svojím projektom bol úspešný už hneď v prvej výzve, ktorú agentúra vypísala a to pre budovanie centier excelentnosti pre sedem samosprávnych krajov na Slovensku. Čiže v rámci tejto výzvy sedem slovenských krajov mimo bratislavského celkovo získalo 28 centier excelentnosti. Bratislavský kraj v rámci tejto podpory sa zrealizovalo 17 centier excelentnosti. A v rámci druhého kola, ktoré bolo, kde oprávnenými žiadateľmi boli iba tí, ktorí v prvom kole boli oprávnenými prijímateľmi čiže bolo to vlastne na dobudovanie tých centier excelentnosti, ktoré v tej prvej výzve boli začaté vlastne tieto dva projekty na vybudovanie jedného centra excelentnosti mal aj Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied a ten prvý projekt, ktorý bol, mal názov, ja ho prečítam, lebo je komplikovaný a zložitý: Kooperatívne javy a fázové prechody s perspektívou využitia nano a biotechnológiách a následný druhý projekt bol s názvom Dobudovanie tohto centra pre kooperatívne javy a fázové prechody nanosystémov s perspektívou využitia v nano a biotechnológiách. Som svojím povolaním geofyzik, ale odvtedy už strašne veľa času ubehlo a všetky tieto názvy pred 35 rokmi nikto z tých ľudí, ktorí sa zaoberali fyzikou, no to bolo len v plienkach, takže ja poprosím o ďalšiu otázku, predpokladám, že k týmto problematikám pre pána riaditeľa."

Simona Frantová: „Áno, tie názvy zneli skutočne zložito. Pán riaditeľ, tak skúste nám ich vysvetliť, čo sa za nimi skrýva?"

Karol Flachbart, riaditeľ Ústavu experimentálnej fyziky SAV: „Tak ja sa pokúsim tie pojmy: kooperatívne javy a fázové prechody tak trochu jednoduchým spôsobom vysvetliť. O kooperatívnych javoch hovoríme vtedy, ak máme nejaký systém prvkov alebo častíc a oni začínajú medzi sebou kooperovať. To znamená, že začínajú na seba pôsobiť, začínajú vzájomne integrovať a potom ten systém sa už správa inak ako nejaká sústava neinteragujúcich častíc. A o tých fázových prechodoch hovoríme zase vtedy, keď v tom súbore dochádza k nejakej kvalitatívnej zmene. Taký jednoduchý príklad by som mohol povedať na molekulách vody   H2O. Zmenou podmienok zvyšujeme ich hustotu, znižujeme teplotu, tak tieto molekuly kondenzujú napríklad do kvapiek vody a keď ďalej znižujeme tú teplotu, tak z tej vody pri nula stupňoch Celzia vzniká ľad, teda dochádza k tomu fázovému prechodu z kvapaliny do tuhej fázy. Samozrejme za výskum vody by nám štrukturálne fondy asi peniaze nedali, tak sme sa orientovali na iné objekty a tými boli nanočastice a to jednak jednoduchšie nanočastice, magnetické alebo komplikovanejšie, ktoré v sebe obsahovali nielen tú magnetickú nanočasticu, ale dajme tomu aj nejaké liečivo, nejaké cytostatikum a tieto boli rozmiestnené v rôznych prostrediach ako boli oleje, to boli jednoduchšie systémy alebo kvapalné kryštály, ktoré majú nejaké využitie v elektronike alebo potom vo vodných roztokoch zo strany pH, kde sa dá potom hovoriť o uplatnení v biomedicíne."

Simona Frantová: „Váš ústav bol okrem centier excelentnosti úspešný aj v oblasti prenosu poznatkov výskumu do praxe. Skúsme si teraz zhodnotiť nejaké výsledky, ktoré ste dosiahli."

Karol Flachbart: „Tak tam sme mali tri projekty, ako spomínal pán Kostolányi a tých aktivít samozrejme bolo viac. V tom projekte, ktorý som pred chvíľou spomínal, tam sa postupovalo k ďalšiemu vývoju tých nanoštruktúr vo vodných roztokoch, ktoré museli spĺňať veľmi prísne kritéria, pretože museli byť biokompatibilné, aby sa dali aplikovať v tej biológii a v medicíne a tak isto degradovateľné. Môžeme si to predstaviť tak, že pomocou magnetického poľa sa tieto častice po injektovaní do organizmu niekde lokalizujú, tým magnetickým poľom sa zastabilizujú a potom tam tie magnetické častice zastabilizujú ten súbor a potom dochádza k tej biodegradácii, uvoľneniu toho liečiva do organizmu a dochádza k procesu toho liečenia či už nádorového ochorenia alebo nejakého iného. Samozrejme, mali sme aj iné aktivity v iných projektoch, ktoré súviseli napríklad s vývojom nových metód pri príprave elektroocelí alebo transformačných prvkov, ktoré sme robili v spolupráci s Ústavom materiálového výskumu s doktorom Kováčom, kde sa dalo spôsobom, ktorý on navrhol, získať úspora pri tej transformácii toho napätia až 12 percent. Potom nasledovali aplikácie v oblasti chladenia týchto transformátorov, kde namiesto transformátorových olejov sa používa transformovaný olej dopovaný práve týmito nanočasticami magnetickými, kde práve tieto magnetické častice veľmi aktívne reagujú na tie zmeny elektromagnetického poľa, to znamená, že omnoho intenzívnejšie dochádza k tomu chladeniu tohto transformátora. Potom tam bol vývoj biobatérie, ktorá prakticky by mala pracovať na báze biomasy a boli tam ešte ďalšie aktivity, ktoré súviseli s výskumom a vývojom vysokokvalitných supravodičov, ktoré už mnohé vyspelé štáty majú v širokom uplatnení, teda širšie uplatnenie a bolo tam cieľom uplatni veľmi kvalitné tie supravodiče, ktoré by vedeli zachytiť veľmi veľké množstvo toho magnetického poľa a hľadať použitie na Slovensku aj pre nejakú praktickú realizáciu."

Simona Frantová: „Pán riaditeľ, ak teraz správne počítam, tak do počtu spomínaných šiestich projektov nám chýba stále ešte jeden, tak rozoberme si aj tento, nech už to máme kompletné."

Karol Flachbart: „Tak ten posledný, to bolo prakticky dobudovanie tej infraštruktúry pre tie nanočastice, ktoré som tu už dvakrát spomínal. A šlo o to, pretože to je veľmi komplikovaný proces a je tam treba robiť rôzne testy, charakterizácie týchto nanočastíc. Takže je potrebné dobudovať tú infraštruktúru a tak isto tú počítačovú infraštruktúru, ktorá umožňuje nejakým spôsobom modelovanie týchto nanočastíc, ich pôsobenie v rôznych štruktúrach. A jedným z tých dobudovaní napríklad bolo aj zakúpenie jedného zariadenia   hypertermiu, to je zariadenie, ktoré umožňuje štúdium liečby onkologických ochorení, keď to toho organizmu zavedieme tie magnetické nanočastice, potom to ožiarime nejakým elektromagnetickým žiarením, teda nie takým, ktoré sa používa pri röntgenoch, ale s nižšou frekvenciou a práve tie magnetické nanočastice sú schopné absorbovať toto žiarenie, prehrejú sa, prehrejú dané tkanivo a to tkanivo sa prakticky poškodzuje týmto spôsobom."

Simona Frantová: „Zaujíma ma, či je váš ústav aj partnerom v nejakom inom projekte realizovanom v rámci operačného programu Výskum a vývoj?"

Karol Flachbart: „Tak samozrejme, ako sme mali partnerov či už z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika alebo zo susedných ústavov Slovenskej akadémie vied, tak sme boli aj my partnermi vo viacerých týchto projektoch. Jedným z tých projektov bolo Centrum kozmického výskumu, kde sme mali spoločný projekt s Astronomickým ústavom Slovenskej akadémie vied, kde bol nedávno odovzdávaný ten skutočne vysokokvalitný ďalekohľad určený na pozorovanie objektov vo vesmíre, ktoré by mohli ohroziť našu Zem. Potom sme mali projekt orientovaný na iné nanoštruktúry, ktoré by som povedal kompaktnejšie nanoštruktúry. Tam boli tými hlavnými riešiteľmi kolegovia z Ústavu materiálového výskumu, my sme boli zase partnermi. Potom sme mali projekt, ktorý bol v prírodovedeckou fakultou, kde prírodovedecká fakulta bola tým hlavným partnerom a tam sme sa zaoberali riešením, respektíve prípravou infraštruktúry pre štúdium materiálov v extrémnych podmienkach, čo sú veľmi nízke teploty, vysoké, magnetické polia a veľmi vysoké tlaky. Sú to tlaky ktoré do 10 tisíc bar atmosféra, ako sa ľudovo hovorí, takže tie látky sa začínajú správať inak. Môžu prechádzať z tej (...)  fázy do (...) fázy. Takže je to také pole celkom zaujímavé, ktoré sa dá stále rozvíjať."

Simona Frantová: „A podarilo sa vám vďaka týmto všetkým úspešným projektom nadviazať aj nejakú významnú spoluprácu doma alebo a zahraničí?"

Karol Flachbart: „No my sme vo väčšine prípadov takéto spolupráce už mali. A čo je teraz ten rozdiel oproti minulosti, tak v dôsledku toho, že sme si skutočne vybudovali tú veľmi kvalitnú infraštruktúru cez tie štrukturálne fondy, pretože to sú skutočne peniaze, to je ten fázový prechod v tej kvalite ten infraštruktúry ústavov, že sa stávame postupne partnermi týchto významných zahraničných pracovísk, ktoré pri rôznych projektoch či už medzinárodných, ale verím ,že aj projektoch horizontu 2020 budeme schopní byť rovnocennými partnermi práve týmto zahraničných pracoviskám. Čo by som možno ešte mohol dodať je to, že okrem týchto, by som povedal ako projektov, sme mali aj projekty vo výzve operačného programu Vzdelávanie, kde sme sa snažili nejakým spôsobom dajme tomu zaviesť nový študijný odbor doktorandský, pretože máme doktorandov na našom ústave v spolupráci či už s Technickou univerzitou v Košiciach alebo s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a tak isto vybudovať práve tie kontakty a prenos určitého know how z tých najvyspelejších pracovísk, ktoré sú niekde v zahraničí, či už vo Veľkej Británii, vo Francúzku, v Nemecku alebo v iných štátoch práve na naše pracovisko, aby sme tie zariadenia, ktoré sme kúpili, vedeli čo najefektívnejšie a najlepšie využívať."

Marián Kostolányi: „Ja len doplním, ako som tu už viackrát povedal, že cieľom toho operačného programu Výskum a vývoj aj toho budúceho operačného programu Výskum a inovácie práve vybudovať také vedeckovýskumné pracoviská, ktoré by boli konkurencieschopné alebo možné spolupracovať aj s medzinárodnými a celosvetovými agentúrami alebo organizáciami. Čiže to je hlavnou úlohou v súčasnosti podpory tohto európskeho fondu jedného alebo druhého. Čiže predpokladáme, že aj ten nový operačný program, ktorý som tu už spomínal, bol podpísaný koncom novembra a riadiaci orgán, s ktorým ministerstvo školstva spolupracuje na všetkých smerniciach, internom manuáli, a všetkých dokumentoch, ktoré sú potrebné, aby sme začali jednotlivé výzvy vypisovať a implementovať projekty, ktoré na týchto výzvach budú úspešné. Takže veríme teda, že aj v budúcnosti ten základ sme dali a teraz sa už nebude budovať nejaká taká infraštruktúra, ale budú sa už len riešiť také veci, ktoré sú spojené s prechodom poznatkov a technológií získaných práve tým výskumom do praxe. Malo by to samozrejme podporiť malé a stredné podnikanie, čiže predpokladáme, že aj v tomto novom operačnom programe by tie prvé výzvy mali byť nasmerované práve na malé, stredné a veľké podniky, aby ten prechod poznatkov bol zabezpečený práve, kde partnermi by mali byť práve tie vedeckovýskumné inštitúcie typu Slovenskej akadémie vied, respektíve vysokých škôl a samozrejme iných rezortných výskumných ústavov."

Simona Frantová: „Páni, naša diskusia je na konci. Ja vám ďakujem za váš čas a cenné informácie... V Euroskope sa stretneme opäť v tomto čase v utorok. S hosťami sa budem rozprávať o projektoch Geologického ústavu Dionýza Štúra. Majte sa pekne. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(MB)

Kľúčové slová:
projekty, fyzikálne vedy, Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač