F. Janíček: Energetika sa mení rýchlym tempom

16. 12. 2014

Prof. Ing. František Janíček, PhD., vystúpil vo Vede v CENTRE na tému: Energetická bezpečnosť – priorita rozvoja hospodárstva SR. S odstupom času sme ho požiadali o rozhovor.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Čo sa zmenilo v energetike od roku 2009?

F. JANÍČEK: Počas uplynulých piatich rokov sa energetika mení nezvykle rýchlym tempom. V tom čase Slovensko zažilo plynovú krízu pre spor Ruska a Ukrajiny o ceny plynu a Slovensko muselo počas zimy zaviesť núdzové opatrenia, aby okrem veľkých hospodárskych škôd nedošlo k ujme na zdraví a živote obyvateľstva. Išlo pritom aj o pomerne jednoduché technické opatrenie, ktoré  manažment riadený zahraničným investorom zanedbal a náhle sa muselo realizovať za pár dní. V súčasnosti sa pre iný spor medzi Ruskom a Ukrajinou opäť môže vyskytnúť prerušenie dodávok počas blížiacej sa zimy, ale krajina je oveľa lepšie pripravená vďaka technickým opatreniam a zmluvám s novými dodávateľmi. V našom hospodárstve pokračuje znižovanie energetickej náročnosti (zatepľovanie, výmena spotrebičov, nové svetelné zdroje na báze LED, inovácia technológie v podnikoch, zavádzanie výroby s vyššou pridanou hodnotou atď.), budujú sa ďalšie obnoviteľné zdroje energie. Na druhej strane sa predlžuje  dostavba dvoch jadrových blokov v Mochovciach. Zdalo by sa, že elektrina z týchto blokov nechýba, lenže v budúcnosti môže vzniknúť jej nedostatok , najmä ak vyradíme fosílne zdroje energie. Horšie je, že ak by sa dostavba neúmerne predlžovala či zastavila, budú celej energetike chýbať vložené peniaze. V medzinárodnom kontexte pokračujú ďalšie veľké trendy, ktorým sa venuje aj naša univerzita, ako rozvoj inteligentných sietí, či rozvoj elektromobilov. Inteligentné siete sú nevyhnutnosť, ak sa bude zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie.

M. B.: Na základe čoho ste sa rozhodli pre štúdium na STU v Bratislave a čo by ste odkázali tým, ktorí zvažujú štúdium na tejto škole?

F. JANÍČEK: Štúdium techniky je náročné, obzvlášť to platí pre elektrotechniku. Je to ale najlepší spôsob, ako si nájsť uplatnenie v praxi. Štúdium na Fakulte elektrotechniky a informatiky umožňuje študentom profiláciu na rozličné oblasti – od mikroelektroniky a robotiky, cez informatiku a telekomunikácie až po jadrovú techniku a energetiku. Väčšina študentov dostáva pracovné ponuky už počas štúdia a mnohí sú zamestnaní ešte pred absolvovaním školy, keďže zamestnávatelia dobre poznajú vysokú úroveň našej fakulty. Najlepšou propagáciou štúdia sú podľa mňa štatistiky o vysokej zamestnanosti a platoch našich absolventov. FEI STU patrí na špičku vo všetkých ukazovateľoch.

M. B.: Čím je pre Vás vedecká a pedagogická práca príťažlivá?

F. JANÍČEK: Nejeden kolega by sa možno posťažoval na známe boľačky práce vysokoškolského pedagóga, ako je nedostatočné finančné ohodnotenie, technické zastaranie laboratórií, či dokonca nedostatočná pripravenosť študentov stredných škôl. No ja som optimista a vidím, že sa nášmu ústavu aj fakulte darí prilákať najlepších študentov. Sú to mladí ľudia na vrchole síl a teší ma, že z nich onedlho budú špičkoví odborníci, ktorí budú viesť hospodárstvo krajiny vpred. Ako riaditeľ ústavu som zodpovedný aj za vytváranie príležitostí pre mladých výskumníkov, aby mohli vycestovať na výskumné stáže do zahraničia a aby sme dokázali vybudovať a prevádzkovať špičkové laboratóriá v spolupráci s priemyselnými partnermi. A vzhľadom na globálnu konkurenciu musíme nastaviť podmienky pre našich výskumníkov tak, aby sa po zahraničnej stáži chceli vrátiť naspäť domov a rozvíjať svoju ďalšiu kariéru na Slovensku.

M. B.: Ako sa Vám darí zapájať sa do projektov?

F. JANÍČEK: Najmä v spolupráci s priemyslom patríme medzi najaktívnejších. Darí sa nám získavať aj výskumné projekty od vedeckej grantovej agentúry a agentúry na podporu výskumu a vývoja, hoci tieto agentúry z roka na rok rozdeľujú stále menší objem prostriedkov. Nadpriemerne úspešní sme pri čerpaní štrukturálnych fondov na infraštruktúru výskumu a vývoja, hoci je to za vysokú cenu, keďže výskumníci sa z veľkej časti musia venovať administratíve a výkazníctvu o tom, ako využívajú vybudované výskumné zariadenia. Rezervy máme z hľadiska účasti v medzinárodných konzorciách, keďže sme donedávna nemali technické ani personálne vybavenie na špičkový medzinárodný výskum. Aj v tom sa však rýchlo zlepšujeme.

M. B.: Pri hodnotení svojho doterajšieho pracovného pôsobenia, čo považujete za najvýznamnejšie?

F. JANÍČEK: Nerád by som si tesal pamätnú tabuľu, to je úlohou tých, čo prídu po mne. Som však presvedčený, že počas môjho dlhoročného pôsobenia ako tajomníka fakulty, dekana fakulty a neskôr prorektora pre rozvoj univerzity a v súčasnosti ako riaditeľa ústavu som pomohol vybudovať technické zázemie univerzity a stabilizovať postavenie výskumných, pedagogických aj ostatných pracovníkov, napriek mnohým prekážkam.

M. B.: V pedagogickej činnosti máte možnosť si vypočuť názory mladých ľudí, ktorí Vám isto kladú zvedavé otázky. O čo sa najviac zaujímajú?

F. JANÍČEK: Najzaujímavejšie otázky mi snáď kládli účastníci Detskej univerzity Komenského, kde som dvakrát prednášal zvedavým deťom súčasné poznatky o energetike. Deti sa zaujímajú o svet okolo nás a svojimi otázkami sa vlastne pýtajú na to, či je naša civilizácia udržateľná. Bude dosť energie pre všetkých? A prečo dnes 3,5 miliardy ľudí nemá úplný prístup k elektrine? Z čoho budeme získavať energiu o 20 rokov? Podobné otázky kladú i študenti na STU, no nie tak bezprostredne ako deti. Z rôznych dôvodov sa menej zapájajú do diskusie a niektorí skôr čakajú, čo im učiteľ nadiktuje do poznámok. To sa snažím zmeniť a podnietiť v študentoch hlad po poznaní a odhaľovaní súvislostí.

M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy a čo by jej, podľa Vás, prospelo?

F. JANÍČEK: Popularizácia vedy sa stáva ústrednou súčasťou vedeckej práce, lebo stále viac ľudí si uvedomuje, že bez podpory verejnosti nebude ani ochota daňových poplatníkov financovať výskum a inovácie z verejných rozpočtov. Preto podporujem iniciatívy na zvýšenie spoločenského statusu vedy, ako je napríklad ocenenie Vedec roka, alebo činnosť Národného centra popularizácie vedy a techniky. Dobrý popularizátor vedy je vzácny druh človeka, ale našťastie sa tieto zručnosti dajú získať tréningom. Popularizácia si vyžaduje nadšenie. Presadzovať záujem o vedu do spoločenského života znamená aj vyváženie neúmernej pozornosti verejnosti voči komerčnej zábave. To čím žijeme mimo práce, tzv. verejný priestor, jeho obsadenie spoločenskými problémami či pseudoproblémami,  je dôležité pre formovanie mladej generácie. Nie je dobrý pohľad na mladého človeka, ktorého zaujíma iba hudba a jeho záujem o techniku končí keď sa mu podarí namontovať do auta 200 W basový reproduktor. Pre naozaj plnohodnotný život nastupujúcej generácie potrebujeme, aby mladí ľudia sami objavovali nové obzory, kam vývoj vedy nesporne patrí. O to sa na našej fakulte usilujeme, napriek každodennému zápasu s prízemnými problémami, ako sú zatekajúce okná či pravidlá verejného obstarávania. Veda sa nesmie utiahnuť do úzkeho okruhu akademikov, lebo veda musí žiť v spoločnosti. Iba vtedy prináša prospech všetkým.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: STU Bratislava

Tlač