Geologický ústav Dionýza Štúra

17. 12. 2014

Televízna stanica TA 3_logo(16. 12. 2014; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová )

Simona Frantová, moderátorka: „Vitajte pri sledovaní ďalšej časti relácie Euroskop. Dnes sa budem rozprávať o Geologickom ústave Dionýza Štúra, ktorý ako vedeckovýskumná inštitúcia existuje už od roku 1940. V rámci operačného programu Výskum a vývoj realizoval štyri projekty, o ktorých nám dnes porozpráva riaditeľ ústavu pán Branislav Žec. A Agentúru Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie bude ako vždy zastupovať pán Marián Kostolányi. Dobrý deň."

Branislav Žec, riaditeľ Geologického ústavu Dionýza Štúra: „Dobrý deň."

Simona Frantová: „A Agentúru Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie bude ako vždy zastupovať pán Marián Kostolányi. Pekný deň aj vám."

Marián Kostolányi, Agentúra MŠ pre štrukturálne fondy EÚ: „Ďakujem. Dobrý deň."

Simona Frantová: „Pán riaditeľ, na úvod nám priblížte činnosť vašej organizácie, čím ste sa počas tých 75 rokov vašej existencie zaoberali?"

Branislav Žec: „Štátny Geologický ústav Dionýza Štúra ako najstaršia vedeckovýskumná organizácia v rámci Slovenskej republiky so vznikom v roku 1940 bol podľa novely geologického zákona v roku 2013 číslo 311 poverený výkonom štátnej geologickej služby, čiže sme organizácia, ktorá plní výkon v rámci Slovenskej republiky. Sme príspevkovou organizáciou ministerstva životného prostredia a pre Slovenskú republiku plníme celý rad veľmi dôležitých úloh. Spomeniem najmä vykonávanie geologického výskumu územia Slovenskej republiky, geologické mapovanie v Slovenskej republike, jeho jednotlivých častí, ďalej tvorbu a zostavovanie geologických máp rôznej mierky a vykonávanie národného monitorovania geologických faktorov životného prostredia. Nezanedbateľnou činnosťou je vykonávanie geologicko-technického výskumu nerastných surovín, podzemných vôd a vedenie a evidenciu stavu a zmien zásob ložísk nerastov, evidenciu prieskumných území, registrov geologickej preskúmanosti a registrov starých banských diel. Veľmi dôležitou činnosťou je prevádzkovanie informačno-geologického systému v rámci Slovenskej republiky, uchovávanie a sprístupňovanie záverečných správ tak v písomnej a hmotnej forme. Ďalšou dôležitou súčasťou je aj vykonávanie funkcie Ústrednej geologickej knižnice v rámci Slovenskej republiky. Zároveň máme niekoľko referenčných pracovísk v rámci špeciálnych analýz geologických materiálov. Za tých 75 rokov sme pre Slovenská republiky urobili množstvo geologického výskumu od Skalice až po Čiernu nad Tisou."

Simona Frantová: „Pán Kostolányi, akú finančnú podporu z operačného programu výskum a vývoj získal Štátny geologický ústav?"

Marián Kostolányi: „Štátny geologický ústav Dionýza Štúra ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku z operačného programu Výskum a vývoj uspel celkovo v štyroch projektoch. Finančná podpora z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre tieto štyri projekty činila takmer 4,5 milióna eur. Z týchto štyroch projektov na začiatku všetky alebo väčšina tých rezortných alebo štátnych výskumných organizácii tak čerpalo alebo boli úspešné práve v opatrení budovanie infraštruktúry výskumu a vývoja, kde aj Štátny geologický ústav Dionýza Štúra mal jeden projekt v sume celkovej takmer 29 milióna eur. Zvyšné tri projekty boli z prenosu poznatkov a technológií získané výskumom a vývojom do praxe a ich suma bola takmer 1,6 milióna eur. Čiže dokopy je to tých 4,5 milióna eur."

Simona Frantová: „V poslednom čase sa v Euroskope veľmi často rozprávame aj o infraštruktúre výskumu a vývoja. Vedeli by ste nám zhrnúť nejaké konkrétne výsledky, ktoré ste dosiahli, koľko projektov sa zrealizovalo alebo počet nakúpených prístrojov?"

Marián Kostolányi: „Tak v prvom kole výziev, ktoré ASFEU vyhlásilo v rámci operačného programu Výskum a vývoj bolo práve opatrenia budovanie infraštruktúry výskumu a vývoja. Tu bol jeden projekt úspešný pre Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. Celkovo bolo úspešných 22 projektov a z týchto 22 projektov celkovo sa nakontrahovalo takmer 60,5 milióna eur. Jedným zo sledovaných merateľných ukazovateľov bol aj nákup strojov, zariadení, prístrojov nad 30 tisíc eur. Takto v rámci týchto 22 projektov do decembra 2014 celkovo bolo zakúpených 126 prístrojov a zariadení. Čiže ako vidíme, keď to rozpočítame, tak priemerne na jeden projekt takmer šesť prístrojov. Čiže slovenská výskumná obec týmto spôsobom získala takéto množstvo prístrojov a zariadení, s ktorými môže, nechcem povedať konkurovať, ale spolupracovať s významnými výskumno-vývojovými organizáciami v Európe, samozrejme aj vo svete. Medzi tými oprávnenými žiadateľmi boli teda, ako sme spomínali vysoké školy, univerzity, Slovenská akadémia vied, jednotlivé rezortné a štátne vedecké organizácie. Samozrejme aj súkromné organizácia zaoberajúce sa výskumom a vývojom."

Simona Frantová: „Pán riaditeľ, aj jeden z vašich projektov sa týka práve spomínanej infraštruktúry, ako pomohol vášmu ústavu?"

Branislav Žec: „Štátny geologický ústav Dionýza Štúra má štyri regionálne centrá. Jedno centrum je Bratislava, druhé centrum je v Banskej Bystrici, tretie v Spišskej Novej Vsi a štvrté v Košiciach. Projekt modernizácie a skvalitnenia technickej infraštruktúry výskumu a vývoja v regionálnych centrách Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Spišskej Novej Vsi a v Košiciach významnou mierou prispel k zvýšeniu schopnosti inštitúcie efektívne spolupracovať s organizáciami a výskumnými inštitúciami v Európskej únii a v zahraničí, ako aj so subjektmi spoločenskej a hospodárskej praxe prostredníctvom transferu poznatkov a technológií. Treba povedať, že ten transfer poznatkov je u nás už dlhodobý. V súčasnosti rezonuje v spoločnosti, že treba ten transfer robiť do praxe, my to robíme dlhé desiatky rokov. V rámci spomínaného projektu sme získali a zakúpili viac ako 50 nových prístrojov pre jednotlivé odborné pracoviská regionálnych centier a zároveň boli komplexne obnovené softvérové a hardvérové vybavenie oboch regionálnych centier."

Simona Frantová: „Vráťme sa k tým projektom, ktoré ste spomínali, ktoré sa týkali prenosu poznatkov do praxe. Popíšete nám ich v krátkosti, čoho sa týkali?"

Branislav Žec: „Ak by som sa vrátil k projektom, ktoré presmerovali tie poznatky do praxe spomenul som tu pred chvíľou, že štátny geologický ústav ten transfer robil dlhodobo. My sme v poslednom období získali tri projekty s tým prenosom poznatkov do praxe. Všetky tri projekty prispeli k skvalitneniu jednak výskumných pracovísk, ktoré máme, ale prispeli aj k realizácii nových projektov. Ja spomeniem tri projekty. Prvým projektom je Ekotechnológia vyhľadania a hodnotenia náhradných zdrojov pitných podzemných vôd, pilotné územie Bratislavského samosprávneho kraja. Cieľom projektu bolo vytvorenie metodického postupu a hodnotiacich kritérií pre vyhľadanie potenciálnych náhradných zdrojov pitných podzemných vôd s aplikáciou inovatívnych metodík a vypracovania kritérií hodnotenia rizikových interakcií s podzemnou vodou. Veľmi zložitý názov, ale treba to pochopiť. Druhý projekt je výskum zraniteľnosti podzemných vôd pre manažment trvalo udržateľného využívania podzemných vôd v Bratislavskom samosprávnom kraji. Jeho hlavným cieľom bolo zhodnotenie zraniteľnosti podzemných vôd na základe fyzikálnych zákonitosti šírenia kontaminácie a na podklade realistických fyzikálnych vlastností hornín. Treba rozumieť, že zraniteľnosť podzemných vôd sa rovná imunita podzemných vôd. A tretím projektom je výskum dopadu klimatických zmien na dostupné množstvá podzemných vôd v Slovenskej republike a vytvorenie expertného GIS u. Tým treba chápať, že podzemné vody, ktoré sú v dominantnej miere v portfóliu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, sú zhromaždené a sústredené pod nejakým geologickým informačným systémom a my dnes vieme z časti odpovedať aké sú potreby a tie sú nejaké problémy so zásobovaním podzemnými vodami v rámci Slovenskej republiky."

Simona Frantová: „Podarilo sa vám vďaka týmto projektom, ktoré ste spomínali, nadviazať nejakú významnú spoluprácu doma alebo v zahraničí?"

Branislav Žec: „Organizácia dlhodobo spolupracuje s rozličnými organizáciami v rámci európskych geologických služieb. To znamená, my sme v Asociácii týchto európskych geologických služieb, čiže transfer, skúsenosti a poznatkov je dlhodobý. Keď zoberiem z tých spomínaných projektov a hovoril som o ekotechnológii, tak tam sme nadviazali spoluprácu s pracoviskom Helmholtz v Halle, kde v podstate sa zaoberáme izotopovým zložením dusíka v dusičnanoch, pretože tie podzemné vody sú v dosť významnej miere ovplyvňované dusičnanmi. Taktiež, ak sa vrátim do rezortu, tak spolupracujeme významnou mierou s ďalšími rezortnými organizáciami a to je Slovenský hydrometeorologický ústav a Výskumný ústava vodného hospodárstva. Ak pôjde do praktickej sféry, alebo sféry, ktorá sa zaoberá geológiou, tak spomeniem napríklad organizáciu Esprit v Banskej Štiavnici."

Simona Frantová: „Pán Žec a aký význam majú ďalšie európske projekty vášho ústavu?"

Branislav Žec: „Treba povedať, že nielen pre Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, ale aj ďalšie geologické organizácie v rámci Slovenskej republiky je to prínos nových technológii, prínos nových možností, kedy sa vieme zapojiť do transferu poznatkov, o ktorých tak často hovoríme. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra do víta každú možnosť, ako sa zapojil do tohto transferu, aby v podstate bol zviditeľnený nielen v rámci Slovenskej republiky, ale aby ho bolo vidieť aj v rámci Európskej únie pri prevencii, pri zúčastňovaní sa na poznatkoch, ktoré hýbu nielen vedou, ale výskumom rámci Európy."

Simona Frantová: „Pán riaditeľ, skúste teraz tak zhrnúť celkový prínos eurofondov pre vaše pracovisko."

Branislav Žec: „My sme videli v tej tabuľke, ktorá tu bola ukázaná na začiatku, že pre tieto pracoviská, jednotlivé pracoviská Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, do nich bolo investovaných približne 4,5 milióna eur. Ak by som išiel do regionálnych centier, tak softvérové a hardvérové vybavenie nám pomohlo na nohy, pretože ozaj bola to injekcia, ktorá nám veľmi pomohla v spolupráci s ostatnými organizáciami. Keď zoberiem prínos finančných prostriedkov do laboratórií, geoanalytických laboratórií v Spišskej Novej Vsi, tak pre tie laboratória to bola taká vzpruha, ktorú za posledných 20 rokov nepoznáme a dnes sme v stave, že vieme riešiť podobné európske projekty, ako sa riešia vo Francúzsku, v Anglicku. V podstate sú to porovnateľné laboratória s kanadskými a americkými."

Marián Kostolányi: „Ja by som sa tiež chcel opýtať pán riaditeľ, keďže moja alma mater je Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského a odbor geofyzika, tak to znamená od geológie, čiže geológia mi je veľmi blízka, my samozrejme v tom novom programovom období operačného programu Výskum a inovácie predpokladáme práve na ekológiu, životné prostredie a veci s týmto spojené aj v novom programovom období dostatok finančných zdrojov a výziev a hlavne tá podzemná voda, keďže Bratislavský kraj, Žitný ostrov je v podstate zásobárňou Európy, keď sa to tak dá povedať, jedno z najväčších nálezísk vody, tak predpokladám, že všetky tie vplyvy, postupný presun pásiem vyššie, že sa k nám dostáva postupne subtropické pásmo z toho mierneho, tak je predpoklad vysychania korýt v budúcnosti, tým pádom kolobeh tej vody bude iný, tým sa predpokladám narušia tie zásoby tej pitnej vody v podzemí, čiže predpokladám, že vy budete v týchto projektoch pokračovať v tom budúcom programovom období? To by malo byť asi, keďže tu ste začali s tými základnými vecami podzemnej vody, že toto by snáď malo byť ako z môjho pohľadu ako to budúce programové obdobie, do ktorého by ste sa asi zapojili v rámci tých podzemných vôd? To je taký môj zámysel."

Branislav Žec: „Ja si myslím, že vítame každú možnosť v spolupráci. Ak sa pozrieme na to portfólio činnosti Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra a keď ideme do tejto oblasti, tak jednak v súčasnosti riešime regionálnu geologickú mapu v mierke 1 : 50 000 z celej oblasti Podunajskej nížiny v podstate v rozlohe 3 tisíc kilometrov štvorcových. V podstate na to máme napojené výskumné projekty: ekotechnológia vyhľadania a hodnotenia náhradných zdrojov podzemných vôd ako aj výskum zraniteľnosti podzemných vôd v tejto oblasti v podstate zapadajú do skladačky, ktorú v rámci Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra sledujeme. Jednotlivé projekty sú navzájom prepojené, pretože sa nedajú vytrhávať z kontextu."

Simona Frantová: „Páni, dnešnú tému sme vyčerpali. Ja vám ďakujem za návštevu v našom štúdiu. Dovidenia."

Marián Kostolányi: „Ďakujeme, dovidenia."

Branislav Žec: „Ďakujeme, dovidenia."

Simona Frantová: „Pomaly sa blížia sviatky, vytúžené chvíle pokoja a oddychu. Aj my si dáme v Euroskope malú pauzu a stretneme sa opäť po novom roku. Želám vám krásne Vianoce. Dovidenia."

 

(Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MB)

Kľúčové slová:
projekty, Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač