Nedostatok vývojárov v automobilovom priemysle

15. 12. 2014

Rozhlasová stanica Slovensko_logo(11. 12. 2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Pozor, zákruta!; 13:10; por. 4/5; Igor Daniš, Igor Daniš)

Igor Daniš, moderátor: „A v nej aj o tom, že vysoké školy produkujú aj dosť nepoužiteľných ľudí. Prax to ukazuje bez príkras. Významným celosvetovým dodávateľom do automobilového sektora je Johnson Controls s pôsobnosťou aj na Slovensku. Warren Johnson sa narodil v roku 1847 v rodine farmárov z Vermontu. Vyrastal v chudobe, na statku v západnom Wisconsine. Samouk Johnson s túžbou po vedomostiach si musel sám šiť oblečenie z plátna, ktoré si aj farbil. Jeho vášňou bolo ale experimentovanie a výskum. Keď v 1883 už profesor Johnson vynašiel elektrický teletermoskop, neskôr známy ako elektrický izbový termostat, lebo školník ich v triede stále vyrušoval kontrolovaním teploty a nastavovaním kotla v pivnici, bolo jasné, že neskorší podnik Johnson Electric Service Company nemôže existovať bez výskumu a vývoja. To tvrdí aj Ivan Jakubec z Johnson Controls. Pociťuje však nedostatok bádateľov prichádzajúcich z vysokých škôl do praktického života. Aj do firmy, ktorá robí sedačky, výplne, interiéry áut."

Ivan Jakubec, Johnson Controls: „Vo veľkej miere to je vlastne individuálna motivácia tých absolventov, ktorí absolvujú tie vysoké školy, ako pristupujú vôbec k tomu štúdiu. To sami dobre vieme, že motivovaní študenti, alebo tí, ktorí majú nejakú predstavu o tom, čo chcú robiť, keď vyjdú z vysokej školy, tak vedia, na čo sa majú zamerať a skutočne sa snažia naučiť a prichystať sa na tú prax. Takýchto študentov je možno dvadsať percent z tých absolventov, ktorých dostaneme. Nehovorím, že veľké percento z tých študentov, ktorí k nám prídu, sú klobáskoví študenti, tak by som ich nenazval, ale je veľké množstvo študentov, ktorí sami nevedia, že vlastne prečo idú do vývoja. Čiže tá nejaká vnútorná motivácia študentov robiť pre vývojové centrum, robiť vývoj pre automobilový priemysel. Osemdesiat percent tých študentov, ktorí k nám prídu, prichádzajú s tým, že uvidím. Vyskúšam Johnson Controls. Dôjdem tam, počuli sme niečo, že Johnson Controls tu robí vývoj, chceli by sme vyskúšať robiť vývoj. Dôjdu tam a im je to v podstate jedno, či bude technológ, alebo bude konštruktér, alebo sa bude zameriavať, ja neviem, na simulácie, a tak ďalej. Proste dôjdu, lebo hľadajú prácu. A to je možno trošku rezerva, že s týmto by sa malo asi pracovať viacej na vysokých školách, hlavne s motiváciou zamestnancov. Aby vedeli, že prečo keď sa hlásia na konštruktéra, čo to vlastne obnáša a či sú skutočne s tým stotožnení."

Igor Daniš: „Máte s nimi potom veľa práce?"

Ivan Jakubec: „By som to nazval, že približne po takom treťom – štvrtom roku už tí ľudia vedia, prečo sú tam a už sa začínajú stotožňovať s tým. Ale je pravda, že je tam určitý odpor v tých začiatočných rokoch, hlavne, hovorím, u tej väčšej skupiny, ktorá prichádza, pochopiť vôbec, že tie očakávania sú úplne niekde inde u toho automobilového priemyslu ako to, na čo boli zvyknutí z vysokých škôl. Čiže keď sa bavíme o požiadavkách a požiadavky, často to býva tisícstránkový dokument, ktorý musí preštudovať, stáva sa často, že študenti to berú tak, že prečo by sme to mali študovať, nechápu to, že to je vlastne prvý atribút toho celého, aby mohli fungovať   pochopiť požiadavky. Čiže je to náročná práca, to preštudovať, hlavne v angličtine, a tak ďalej. Ale keď k tomu nikdy neboli tlačení a nebolo im to nikdy vysvetlené počas vysokých škôl, že toto je element, ktorý je hneď na začiatku vývoja, tak je to o to ťažšie. Potom časom už ten main set, to nastavenie mozgu na nejaký základný vývojový proces dochádza po tých troch  štyroch rokoch, to viem aj z môjho oddelenia. Moji chalani, ktorí ku mne prišli, hlavne si predstaviť tie kroky, ako vôbec vývoj prechádza, že na začiatku je nejaké pochopenie požiadaviek, potom je pochopenie cieľa, že čo chceme vôbec tým produktom dosiahnuť, potom začína nejaké pochopenie súvislostí, čo ten náš produkt dokáže a až potom začína nejaký brainstorming. Potom prichádza k modelovaniu nejakým výpočtom, kalkuláciám a tak ďalej. Čiže tie kroky majú nejakú svoju logiku. To im chýba a to je podľa mňa najviac alarmujúce a to by sa malo zlepšiť."

Igor Daniš: „No, na školách by mali pracovať na konkrétnych úlohách a súťažiť medzi sebou školy, univerzity. Teda tak, ako je to napríklad bežné v Nemecku a inde."

Ivan Jakubec: „Áno, my to máme u nás ako veľmi pekný príklad, ten internship, ktorý realizujeme, že tá konkurencia alebo chcenie byť v konkurencii tých jednotlivých skupín, je tu vysoká. Keď pochopia, o čo ide, keď pochopia, že je za tým niečo, čo môžu vyprodukovať, ktoré sa v budúcnosti použije, a ešte popri tom môžu dostať aj nejakú odmenu, tak ten tím funguje úplne ináč. A vidíme to, že tých štyridsať alebo päťdesiat študentov, ktorí k nám prichádzajú každý rok, vedia vygenerovať veľmi dobré nápady, aj keď sú ešte nie na konci toho štúdia vysokoškolského."

Igor Daniš: „A už sme sa dotkli aj tej jazykovej vybavenosti. Bezpodmienečne."

Ivan Jakubec: „Jazyková vybavenosť, by som povedal, že v tých počiatočných rokoch, v roku 2004 až, povedzme, po rok 2008 bola na nižšej úrovni. Teraz vidíme, že už dochádza k nejakej zmene. A možno je to aj tým, že študenti chodievajú veľa do zahraničia, cez prázdniny chodievajú pracovať, a tak ďalej, sa naučia. Ale stále to nemôžeme považovať, že to je výborný stav. Vždycky je tam priestor na zlepšenie. My musíme pochopiť to, že študenti, ktorí prídu k nám do firmy, väčšinou je to tak, že toho partnera, s ktorým spolupracujú, je niekde v zahraničí. Nie je to tak, že by mal svojho supervízora na Slovensku sediaceho a komunikuje len s ním. Ja z môjho tímu môžem dať ako príklad   mám približne šestnásť alebo sedemnásť ľudí a z tých sedemnásť ľudí spolupracujem priamo ja ako nadriadený ich, na projektoch spolupracujem, povedzme, s polovicou tých ľudí. A tá druhá polovica spolupracuje zase s nejakými projektovými manažérmi, a tak ďalej, v zahraničí, takže musia komunikovať fakt na dennej báze po anglicky, alebo po nemecky niektorí. Takže jazyk je absolútny must, a dokonca dneska už sú to dva jazyky. Už to nie je jeden jazyk, ale už sa berie ako samozrejmosť dva jazyky. Vysoké školy sú nie na to, aby učili ľudí, ale určite minimálne vo forme, dajme tomu, niektorých predmetov v cudzom jazyku, že by boli prezentované, sa určite zvýši aj kvalita študentov, aj po odbornej stránke, teda tú odbornú angličtinu že budú vedieť."

Igor Daniš: „Pokračujeme v téme, ktorou je nedostatok inžinierskych talentov potrebných na rozvoj inovácií a výskumu u subdodávateľov do automobilového priemyslu na Slovensku. Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky, ktorého prezidentom je Jaroslav Holeček, vznikol v deväťdesiatom treťom v Bánovciach nad Bebravou ako dobrovoľné združenie právnických osôb. Momentálne zastupuje záujmy stošesťdesiatjeden právnych subjektov v oblasti výskumu, vývoja, výroby, predaja automobilov, motocyklov, príslušenstva, dovozu vozidiel, výroby náradia pre automobilový priemysel a prípravy odborníkov v rámci odvetvia automotiv. ZAP Slovenskej republiky zdôrazňuje akútnu potrebu vlastného výskumu."

Jaroslav Holeček, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR: „Pre nás je veľmi dôležité, aby nám univerzity vychovávali absolventov, ktorí sú pre nás použiteľní. Jedna z oblastí potrebných využiteľností je práve aj oblasť výskumu a vývoja. A tým, že na vysokých školách sa nám veľmi znížila kvalita absolventov na úkor kvantity, nehovorím o všetkých, ale na mnohých sa znížila a dnes univerzity prakticky pre výskum a vývoj ani nepripravujú absolventov, tak pre nás, aj keď dnes sme začali posledné dva roky o tom hovoriť, že výskum a vývoj je dôležitý, tak hneď na prvom kroku sa stretávame s problémom, že ak by sme aj dnes chceli o sto alebo dvesto percent zvýšiť kapacitu výskumu a vývoja na Slovensku, tak nenájdeme ľudí, ktorí by boli schopní vo výskume a vývoji pracovať. A to je problém, ktorý je. Samozrejme, ak nebudeme o ňom hovoriť a nebudeme sa snažiť o jeho riešenie, no tak za desať rokov naozaj rozvoj Slovenska bude mať klesajúcu tendenciu. Pre nás je dôležité, aby Slovensko napredovalo ďalej, predovšetkým automobilový priemysel ako ťahúň priemyslu. No a jedna zo základných podmienok jeho rozvoja je aplikovaný výskum a vývoj. A preň sú potrební ľudia."

Igor Daniš: „Vy máte poruke aj príklad toho, ako sme mohli v tomto smere byť úspešnejší možno ako Česká republika v tom malom kroku."

Jaroslav Holeček:
„Ja som sa pred asi desiatimi dňami stretol s naším jedným veľkým hráčom v automobilovom priemysle, ktorý mi hovoril   pán Holeček, je potrebné, aby sme sa začali zaoberať oblasťou výskumu a vývoja ako súčasťou rozvoja subdodávateľov. A pýtal sa ma, v čom je problém. A hovorím   predstavte si, na Slovensko mal prísť jeden veľký subdodávateľ automobilového priemyslu, ktorý so sebou priniesol aj výskum a vývoj, ale keďže v Čechách sú lepšie podmienky na výskum a vývoj, pretože majú dvestopercentný základ odpisu z daní, čo je o sto percent viac ako my, my budeme mať od prvého januára stodvadsať percent, tak sa rozhodol pôsobiť v Čechách. Na škodu pre Slovensko.

Ak dovolíte, že aj bez otázky budem odpovedať ďalej, že Slovensko je automobilovou krajinou, ten priemysel tu jednoducho je na Slovensku a všetci tí subdodávatelia svetoví alebo svetoví hráči všetci vedia, že tu je, a že Slovensko je automobilovou veľmocou. Na to ale, aby zostalo Slovensko automobilovou veľmocou, potrebuje nutne vzdelávanie, transformáciu odborného vzdelávania a transformáciu výskumu a vývoja na aplikovaný výskum a vývoj. A keď túto šancu premárnime, tak premárnime aj rozvoj Slovenska. Ja som hovoril o jednom čísle, ktoré sa nazýva multiplikátor priemyslu. To je bezrozmerné číslo. Automobilový priemysel má multiplikátor tri celé osemdesiatštyri. To je číslo, ktoré hovorí o tom, ako iné odvetvia priemyslu sa nadväzujú na automobilový priemysel. Povedzme tri celé osemnásobne sa iné odvetvia nadväzujú na automobilový priemysel. To je tak v hrubom opísané, čo tento multiplikátor znamená. Na Slovensku je však tento multiplikátor iba jedna celá päť. To znamená, tých dve celé tri sa na Slovensko z toho multiplikátora dováža. My vieme, že iba štyridsať percent subdodávateľov automobilového priemyslu na Slovensku dodáva pre slovenských výrobcov a šesťdesiat percent sa exportuje. Aké by to bolo dobré, keby slovenský automobilový priemysel mal na Slovensku šesťdesiat percent subdodávateľov a iba štyridsať percent dovážal, v tej zamestnanosti by to urobilo štyri až päť percent zamestnanosti ľudí. A to by mala byť motivácia pre Slovensko, aby začalo podporovať práve rozvoj subdodávateľov. A rozvoj subdodávateľov znamená rozvoj výskumu a vývoja pre nich."

Igor Daniš: „Neodpustím si   v začiatkoch etablovania sa automobilových výrobcov na Slovensku sme počúvali niekoľko rokov dozadu, možno dve desiatky, že tí zahraniční veľkí hráči si nepustia do svojho výskumu a vývoja našich ľudí, že my sme len montážne fabriky. Ale nastal obrovský posun."

Jaroslav Holeček:
„Práve v tom, že Slovensko začalo vyrábať viac ako deväťstotisíc automobilov. To znamená, ten potenciál je na Slovensku. Čiže dneska je Slovensko svetovou veľmocou vo výrobe automobilov, či chceme, alebo nechceme. Tento fakt nezmení ani to, že sme boli pred možno desiatimi rokmi naozaj iba väčšinou teda montážnym pracoviskom. Dnes už to vôbec neplatí a dnes sú u nás sofistikované výroby, aj sofistikované výrobky, ktoré nutne potrebujú subdodávateľov priamo na Slovensku. Čiže ak niekto chce byť subdodávateľom automobilového priemyslu pre výrobcov na Slovensku, musí mať svoj subdodávateľský závod na Slovensku. A tí veľkí hráči to vedia. Ak chcú byť subdodávateľom na Slovensku, musia si so sebou priviesť aj výskum a vývoj. A tak v posledných troch rokoch naozaj na Slovensku narástol výskum a vývoj v subdodávateľskom priemysle. Kým podiel výskumu na tržbách pred rokom bol nula celá dva percenta, čo je v porovnaní so svetom veľmi málo, tam je okolo štyri percenta, u nás bol nula celá dva, tak za jeden rok narástol na nula celá tridsaťsedem, čiže takmer dvojnásobne. Ešte stále málo, ale to je výsledok toho, že ten priemysel je tu a ten priemysel nutne za sebou musí pritiahnuť aj výskum a vývoj. A najlepšie by bolo, keby ten výskum a vývoj pomohol štát vybudovať na Slovensku."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(MB)

Kľúčové slová:
strojárstvo , vzdelávanie, inovácie

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač