Projekty vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch

01. 12. 2014

Televízna stanica TA 3_logo(25. 11. 2014; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová)

Simona Frantová, moderátorka: „Pšenica, zrno, osivá, rastliny, ich genotypy a katagolizáciu skúmali aj vďaka eurofondom vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch. Dnes tu medzi nami vítam jeho riaditeľa pána Pavla Hauptvogela. A diskutovať s nami bude ako obvykle aj Marián Kostolányi z Agentúry Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie.  

Pán riaditeľ, už z názvu organizácie môžeme vytušiť, že predmetom vášho výskumu sú rastliny, na čo konkrétne sa zameriavate?"

Pavol Hauptvogel, riaditeľ Výskumného ústavu rastlinnej výroby: „Náš Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch sa zameriava konkrétne na výskum a šľachtenie obilnín, olejnín, liečivých plodín, strukovín a ďalších špeciálnych plodín. V rámci tejto problematiky sa zaoberáme problémami technologického výskumu pre pestovanie obilných plodín z hľadiska pestovateľských systémov, z hľadiska zlepšovania podmienok pre ich pestovanie a taktiež vykonávame aj geneticko- šľachtiteľský výskum, kde vykonávame tvorbu nových materiálov so zlepšenými vlastnosťami, vytvárame modifikáciu genoorganizmov týchto rastlín a ďalšie kvalitatívne ukazovatele, ktoré súvisia s celým šľachtiteľským procesom rastlín, ktoré skúma náš ústav. Ale je to najmä pšenica ako hlavná plodina, ktorá je hlavnou plodinou na Slovensku."

Simona Frantová: „Pán Kostolányi, akou sumou ste projekty Výskumného ústavu rastlinnej výroby podporili?"

Marián Kostolányi, Agentúra MŠ pre štrukturálne fondy EÚ: „Výskumný ústav rastlinnej výroby celkovo realizoval a realizuje šesť projektov, ktoré sú podporené z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci operačného programu Výskum a vývoj. Ako väčšina výskumno vývojových organizácií aj ona v tej prvej fáze využila opatrenie budovanie infraštruktúry výskumu a vývoja, na ktoré mala celkovo jeden projekt v sume takmer 2,9 milióna. Vzhľadom k tomu, že sú rezortní výskumní ústav, tak ich hlavná úloha bola hlavne na prenose poznatkov a technológii získaných výskumom a vývojom do praxe a na toto mali celkovo päť projektov v celkovej sume cez tri milióny eur. Čiže celkovo týchto šesť projektov v rámci výskumného ústavu bolo podporených sumou takmer 6 miliónov eur."

Simona Frantová: „Už veľakrát sme sa v našej relácii venovali podpore infraštruktúry vysokých škôl a vy ste teda spomínali infraštruktúru výskumu a vývoja, aký je v tom rozdiel."

Marián Kostolányi: „Tak obnova a budovanie infraštruktúry výskumu a vývoja v programovom období 2007 až 2013 bola zameraná na modernizáciu a skvalitnenie ako technického vybavenia, prístrojového, laboratórneho vybavenia s cieľom takým, aby zabezpečila spoluprácu medzi slovenskými výskumnými inštitúciami a výskumnými inštitúciami Európskej únie a v zahraničí. Samozrejme aj na spoluprácu medzi hospodárskym a spoločenským sektorom a to prostredníctvom prenosu, ako som už spomínal tých päť projektov prenosu poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe. V rámci tohto opatrenia alebo zamerania boli oprávnenými prijímateľmi práve vysoké školy, univerzity, vedecké inštitúcie, vedecké centrá a iné organizácie zaoberajúce sa výskumom. Aktivity projektov boli teda zamerané na modernizáciu, ako som už spomenul, technického, prístrojového a laboratórneho vybavenia a samozrejme aj obnovu alebo rekonštrukciu priestorov, do ktorých sa tieto zariadenia inštalovali. Okrem toho sa venovala veľká pozornosť aj podpore infraštruktúry informačno komunikačných technológií a širokopásmových sietí medzi jednotlivými vedeckovýskumnými organizáciami. ASFEU práve na tieto IKT vypísala iba jednu výzvu, na ktorej sa zúčastnilo alebo kde podalo projekty až 136 uchádzačov a z ktorých uzatvorilo dohodu 34 projektov, ktorých výsledná podpora bola až takmer 90 miliónov korún. A ako som už spomenul, ten rozdiel medzi budovaním infraštruktúry výskumu a vývoja a budovaním infraštruktúry vysokých škôl bola v tom, že pri vysokých školách sa riešila rekonštrukcia a obnova budov a ich vnútorného vybavenia za účelom zlepšenia podmienok vzdelávacieho procesu a pri tomto opatrení boli oprávnení prijímatelia len vysoké školy a univerzity."

Simona Frantová: „Pán riaditeľ, váš ústav bol úspešný práve v tejto oblasti, teda v projekte zameranom na infraštruktúru výskumu a vývoja. Povedzte nám o tomto úspechu viac."

Pavol Hauptvogel: „Vďaka tomuto úspechu, ktorý sme získali v rámci opatrenia 1 obnova a budovanie infraštruktúry, technické pracoviská bol projekt, ktorý sa nazýval Systémová biológia pre ochranu, reprodukciu a využite rastlinných zdrojov Slovenska. V tomto projekte zhruba polovica finančných prostriedkov bola investovaná do obstarania informačno komunikačnej technológie, ktorá pozostávala najmä z integrovaného technického a prístrojového vybavenia pracoviska z oblasti štúdia biologických zdrojov, ktoré naše pracovisko rieši. Ďalej sme vybavili pracoviská, nielen náš výskumný ústav, ale aj ďalšie výskumné ústavy, ktoré boli súčasťou bývalého Centra výskumu rastlinnej výroby a našich šľachtiteľských staníc informačnými technológiami, to znamená rôznymi servermi, rôznymi prístrojmi z hľadiska DNA ale aj z hľadiska mikro..., to znamená, bola tam celá paleta prístrojov a vďaka týmto prístrojom a vďaka tomuto IKT vlastne môžete teraz v pomerne širokých možností komunikovať nielen doma, ale aj so zahraničím a s inými pracoviskami. Vybavili sme tak isto aj pracovisko novou infraštruktúrou, to znamená nové optické siete, nové wifi siete, ktoré nám veľmi pomôžu pre efektívnu a rýchlu komunikáciu či už intra alebo komunikácie s výskumnými ústavmi a výskumnými pracoviskami."

Simona Frantová: „Nebol to však váš jediný úspešný projekt. Ako už pán Kostolányi spomenul, realizovali ste okrem tohto jedného aj päť ďalších, skúste nám zhrnúť aj výsledky, aké ste dosiahli?"

Pavol Hauptvogel: „V ďalších tých projektoch, ktoré sme riešili už aj v rámci opatrenia 2.2 prenos poznatkov a technológií získaných vedou a výskumom do praxe sme mali päť projektov, pričom bol prvý taký významný projekt, ktorý sa nazýval Implementácia výskumu genetických zdrojov rastlín a jeho podpora v udržateľnom rozvoji Slovenska, kde bolo za cieľ zrekonštruovať génovú banku Slovenska, nakoľko na našom pracovisku máme ako jediné pracovisko na Slovensku génovú banku semenných rastlín, kde uchovávame rastliny pri nízkych teplotách z hľadiska ich dlhodobého uchovávania. Samozrejme, tu treba zdôrazniť, práve toto pracovisko   sme vykonali rekonštrukciu chladiaceho zariadenia, ale aj sme zakúpili prístroje pre rôzne morfotechnické pozorovania rastlín či už obrazovou analýzou alebo inými spôsobmi alebo prípadne analýzami molekulárnymi, sprístupniť viacej informácií v rámci informačného systému genetických zdrojov nielen odbornej verejnosti, vedeckým pracovníkom, ale aj širokým pozorovateľom, by sa dalo povedať. Okrem toho, riešili sme tam ďalší projekt v rámci prenosu poznatkov, kde sme v spolupráci aj s inými organizáciami riešili projekt, ktorý sa nazýval, aby som to presne definoval Vývoj a inštalácia lyzimetrických zariadení pre racionalizáciu hospodárenia na pôde v udržateľnom rozvoji rastlinnej výroby, kde sme vybudovali ako prvú lyzimetrickú stanicu, ktorá bude slúžiť na poľnohospodársky výskum a kde vlastne môžeme spracovať komplexné informácie v kontexte voda, pôda, slnko a vzduch a tieto výsledky z tohto zariadenia môžu slúžiť pre celkový ďalší rozvoj poľnohospodárstva. Okrem toho sme tam mali ďalšie dva projekty, ktoré sa zaoberali vývojom nových typov rastlín a potom prenosu určitých informácií do tých rastlín, ktorý sa riešil v spolupráci aj s jednou firmou, ktorá sa zaoberá šľachtením zelenín a kukuríc, kde sme vlastne vďaka tomu, že sme robili výskumnú časť, sme zakúpili rôzne zariadenia z hľadiska prístrojov či už na DNA analýzy na fragmentáciu DNA a identifikáciu molekulárnu. Alebo napríklad prístroj, ktorý môžeme použiť na elektroforézu, kde môžeme bližšie identifikovať proteíny týchto rastlín. To znamená, že tieto projekty nám vo významnej miere prispeli nášmu pracovisku a prispeli aj slovenskému poľnohospodárstvu a vďaka tomu môžeme lepšie komunikovať aj s inými pracoviskami a odovzdávať ďalšie informácie pre prax, lebo náš ústav je predovšetkým zameraný na aplikovaný výskum a odovzdávanie výsledkov do praxe."

Simona Frantová: „Ako sme už viackrát v našej relácii spomínali, pred nami je nové programové obdobie, plánujete aj v ňom využiť podporu eurofondov?"

Pavol Hauptvogel: „Samozrejme, tešíme sa na to, že opäť konečne po dlhej dobe Európska komisia schválila po dlhých negociáciách operačný program výskum a inovácie. Dá sa povedať, že už kolegovia majú pripravené nové projekty v zásuvkách a sme pripravení na ďalšie podávanie projektov na ďalšie zlepšovanie a inováciu výskumnej činnosti našich pracovníkov tak, aby to slúžilo pre poľnohospodársku verejnosť a najmä pre farmárov na Slovensku a okrem toho to prispeje aj k tomu, že sme od januára v rámci novej organizácie, čo je Národne poľnohospodárske a potravinárske centrum v Lužiankach, ktoré zlúčilo dohromady osem výskumných ústavov. Tu treba povedať, že v rámci tejto výzvy alebo týchto výziev v rámci operačného programu bude kooperovať, spolupracovať s týmito ústavmi, čo je Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy tu v Bratislave, Výskumný ústav potravinársky v Bratislave, Výskumný ústav ekonomiky a poľnohospodárstva v Bratislave, Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky v Rovinke, Technický skúšobný ústav pôdohospodársky v Rovinke, potom je to výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre, náš Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch a ešte na strednom Slovensku je to Výskumný ústav trávnatých porastov a horského poľnohospodárstva v Banskej Bystrici a na samom východe je to Výskumný ústav agroekológie. Tak predpokladáme, že v rámci tohto operačného programu istotne sa budeme zúčastňovať rôznych výziev a budeme radi, ak uspejeme aj v ďalších projektoch."

Marián Kostolányi: „Ja by som len chcel doplniť, že asi bude teraz aj dobré to, že ste sa spojili, pretože odchádzajúci pán minister a ja verím, že teda aj prichádzajúci pán minister   nový bude propagovať, bude dávať prednosť projektom, ktoré budú omnoho väčšie ako boli v súčasnosti a mali by sa prelínať celým tým programovým obdobím. Čiže výskumná úloha nebude ako v súčasnosti na tri, štyri roky, ale by mala byť v podstate na sedem až osem rokov. A práve ten objem peňazí a práve tá možnosť spolupráce a prenosu tých poznatkov to bude gro tohto programového obdobia  Verím, že to budovanie tej infraštruktúry či tej stavebnej alebo toho výskumu a vývoja máme už za sebou a teraz príde práve to obdobie prenosov poznatkov do praxe."

Simona Frantová: „Pán riaditeľ, mňa ešte zaujíma, či sa vám podarilo vďaka eurofondom alebo europrojektom nadviazať nejakú významnejšiu spoluprácu doma alebo v zahraničí."

Pavol Hauptvogel: „Áno, podarilo sa nám túto spoluprácu nadviazať, najmä v rámci toho projektu sme riešili a máme zariadenia na lyzimetrickú stanicu, kde je spolupráca či už s Rakúskom, Švajčiarskom, Nemeckom ale aj s krajinami niektorými na Balkáne. Okrem toho máme úzku spoluprácu vďaka týmto projektom aj s ústavmi v rámci základného výskumu, ktoré sú na Slovenskej akadémii vied. Ďalej sú to rôzne univerzity na Slovensku, ktoré majú zameranie na poľnohospodárstvo a prírodné vedy. To znamená, že máme pomerne širokú sieť spolupráce v rámci týchto projektov a dúfajme, že budeme naďalej úspešní pokračovať."

Simona Frantová: „Máme ešte jednu minútku, vrátim sa k tomu novému programovému obdobiu, pán Kostolányi, bude v niečom odlišné od toho starého?"

Marián Kostolányi: „Ako som povedal, samozrejme ten prístup k tej vede a výskumu by mal byť podobný, pretože tá filozofia sa nemôže v priebehu piatich rokov zmeniť. Čiže ako som už povedal, to materiálno technické zabezpečenie, ktoré bolo v tomto programovom období ako prioritné, máme už za sebou. A teraz by sme mali ukázať práve na základe tohto nového vybavenia, tie hlavy tých vedcov a tie možnosti na tých prístrojoch, ako realizovať ten výskum a aké budú tie výskumné závery z tých jednotlivých výskumných úloh a budú implementované do tej praxe. Troškou nevýhodou je tam, že vlastne v rámci udržateľnosti toho projektu tých vedeckovýskumných úloh je, že päť rokov to nemôže slúžiť na komerčné účely. Ale veríme, že v tomto novom programovom období budeme vedieť zadefinovať, čo je to, lebo každá tá výskumná organizácia má svoje náklady. Čiže keď tie budú pokryté svojimi výdavkami a bol by tam zisk, tak by to mohlo ísť aj tak, že by sa to do tej komerčnej sféry použilo."

Simona Frantová: „Naša diskusia je na konci, ja vám ďakujem, že ste si našli čas a prijali pozvanie do štúdia. Dovidenia. Budúci týždeň sa spoločne pozrieme na projekty Univerzity Selyeho v Komárne. Dovtedy môžete svoje otázky posielať na e-mailovú adresu euroskop@ta3.com."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(MB)

Kľúčové slová:
projekty, poľnohospodárske vedy, lesníctvo a rybárstvo, biotechnológie v poľnohospodárstve

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač