Rozpočet rezortu školstva

11. 12. 2014

(09.12.2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Z prvej ruky; 12.30; por. 1/1; Lucia Virostková / ‑)

Lucia Virostková, moderátorka: Štátny rozpočet na budúci rok počíta so zvýšením platov učiteľov aj s dodatočným balíkom pre Slovenskú akadémiu vied oproti pôvodnému návrhu, proti ktorému protestovali naši vedci. Ide o záplaty alebo skutočné riešenia? Rezort školstva plánuje kroky na zefektívnenie vysokých aj regionálnych škôl. Má šancu stihnúť zásadnejší obrat ešte pred voľbami? Otázky do debaty s dnešnými hosťami relácie Z prvej ruky, v štúdiu vítam ministra školstva Juraja Draxlera a bývalého ministra a poslanca KDH v parlamentnom výbore pre vzdelanie Martina Fronca, dobrý deň.
Páni, začnime teda pri rozpočte a celkových výdavkoch na vedu a vzdelávanie. Minister financií si pochvaľoval, že sa našli peniaze na priority vlády zamestnanosť a školstvo. Pán minister Draxler, je rozpočet školstva dôkazom toho, že školstvo je prioritou vlády?"

Juraj Draxler, minister školstva, vedy, výskumu a športu: Samozrejme, že ten rozpočet nie je ideálny. Chceli by sme, aby do vedy a do školstva išlo viac peňazí, v tejto chvíli ale vzhľadom na hospodársku situáciu a vzhľadom na rozpočtové obmedzenia sme myslím si vybojovali to, čo sa naozaj dalo. Pre nás je dôležité, že došlo tam k navýšeniu platov učiteľov tak, ako sme to deklarovali už niekoľko mesiacov z vedenia ministerstva školstva a v tomto trende dúfam, budeme pokračovať aj v nasledujúce roky."

Lucia Virostková: Čiže vzhľadom na to, čo sa dalo, je to dôkaz toho, že školstvo je prioritou vlády?"

Juraj Draxler: Isteže. My sme už v kolektívnom vyjednávaní mali svojským spôsobom problém v tom, že iné skupiny zamestnancov vo verejnom sektore sa pýtali, prečo práve učitelia majú dostať viac peňazí ako ostatní verejní zamestnanci. Takže tá komunikácia nebola celkom jednoduchá, ale práve tam sme argumentovali tým, že je to naozaj skupina ľudí, ktorá zabezpečuje investíciu do budúcnosti, a že sa o ňu musíme postarať."

Lucia Virostková: Pán Fronc, vy ste tvrdili opak, že školstvo nie je prioritou vlády, ak to hodnotíme podľa schváleného rozpočtu. Prečo, aký je váš argument?"

Martin Fronc, exminister školstva (KDH): Viete, najprv by som rád povedal, že za 25 rokov od roku 1989, žiadna vláda skutočné investičné stimuly ako napríklad do priemyslu alebo do bánk nedala. A rozpočet vždy závisel od toho, ako minister bojoval a ako za ním stála jeho politická strana. Čiže niekedy sa to podarilo viac, niekedy menej, ale určite si nemyslím, že je... vlády a z tohto vyhlásenia pána ministra financií som bol mimoriadne sklamaný, pretože si myslím, že áno, na platy sa čosi dalo, ale na druhej strane rozpočet vysokých škôl prakticky stagnuje, akadémia vied išla dokonca dole a aj ďalšie výdavky, ktoré by sme porovnávali čo sa týka základných a s stredných škôl sú veľmi nízke."

Lucia Virostková: Hovorili ste o minulosti, čiže podľa vás v minulosti niekedy to bolo také, že sa mohlo povedať, že školstvo je prioritou vlády?"

Martin Fronc: Ja by som povedal, naozaj že bola v prvom rade prioritou konkrétneho ministra a politickej strany, ktorá bola koaličná a naozaj si dovolím tvrdiť, že napríklad rozpočet v roku 2005 na 2006, keď som tam pôsobil ako minister, išiel hore o 4,2 miliardy korún. To bol asi najvyšší nárast za celé obdobie od roku 1989."

Lucia Virostková: Čiže, pán minister, ak chcete reagovať, z vášho pohľadu sa takýmto spôsobom nedal zvýšiť ten rozpočet preto, lebo na to nebola situácia?"

Juraj Draxler: Ja musím poznamenať, že napríklad keď sa bavíme o vysokých školách, tak aj tam bol nárast o viac ako 5 percent výdavkov na vysoké školy. Je to zlé, keď vysoké školstvo, školstvo, veda a výskum sú len prioritou daného ministra. My sa musíme naozaj snažiť vytvárať celospoločenský konsenzus, že potrebujeme kvalitné vzdelávanie, potrebujeme kvalitný výskum. Preto ja vnímam ten budúci rok ako svojim spôsobom prechodný. My sa budeme snažiť nastaviť trošku inak systém. Keď sa bavíme o vysokých školách, o vede a výskume, pripravujeme nový grantový systém. Snažíme sa, aby sa trošku vyčistilo to prostredie, aby sme naozaj, keď máme kvalitné vedecké pracoviská, pretože ich máme, aby sme im vedeli dať viac peňazí."

Lucia Virostková: Jozef Kollár z výboru pre rozpočet v jednej našej relácii tento víkend povedal: Ja tvrdím, že najskôr potrebujete ten rezort školstva zreformovať, lebo v opačnom prípade ak do nezreformovaného rezortu začnete nalievať peniaze, tak tie peniaze vylejte vonku, proste do čiernej diery. Vy, pán minister, súhlasíte s týmto?"

Juraj Draxler: S tým čiastočne môžem súhlasiť. Práve preto zdôrazňujem, že my musíme ten systém trochu inak nastaviť..."

Lucia Virostková: Podarí sa to za jeden rok, aby už ten budúcoročný rozpočet nešiel do čiernej diery?"

Juraj Draxler: Za jeden rok sa niečo nastaviť dá. Inak, ako hovorím, od 1. januára začneme tvoriť nový grantový systém. Ten grantový systém hneď nevymení ten existujúci grantový systém, ale nastavíme trošku inak parametre tak, aby sme vedeli garantovať, že naozaj podporujeme kvalitný výskum. Ako hovorím, keď budeme mať nastavený nový systém, tak potom môžeme sa baviť o tom, že ten nárast paušálny ide presne tými kanálmi ako má ísť."

Lucia Virostková: Pán Fronc..."

Martin Fronc: No, viete, ja som trošku alergický na to, keď sa hovorí zreformovať vôbec školský systém, lebo reformuje sa stále. To je proces priebežný a mnohé zmeny nastali. Však bol dvakrát prijatý komplexný vysokoškolský zákon, čiže mnohé veci sa udiali a ten problém vidím v tom, že ak niekto chce niečo meniť, musí to mať vždy pokryté aj finančne. To znamená, každá reforma niečo stojí. Pokiaľ sa nedajú financie na reformu, tak to je taký, by som povedal taký papierový tiger, kde je to formálne preukázané a nekryté. A len jeden údaj číselný mi nedá nepovedať. Slovensko dáva na vzdelanie 4 percent z hrubého domáceho produktu a priemer OECD je 6,2. V tomto smere strašne zaostávame a ja myslím, že toto je kľúčový problém a tie ostatné ja beriem, že treba niektoré zmeny robiť stále a súhlasím aj s tým, že istým spôsobom viac treba nastaviť súťaživé prostredie."

Juraj Draxler: Ja by som sa vrátil ešte, ak by ste dovolili, k vede a výskumu vyslovene. Tam dávame 0,8 percenta HDP, lenže tu aj vidíte presne ten problém. Tie verejné výdavky sú relatívne nízke, ale my máme problém, že nie sú len verejné výdavky nízke. Tie výdavky sú extrémne nízke aj na strane súkromných výdavkov. Takže tam je naozaj dôležité vedieť, že máme systém, ktorý funguje. Ak máme dnes systém, kde naozaj veľmi málo súkromných zdrojov ide do vedy a výskumu tak viete, že niečo v tom celom komplexe je naozaj zle nastavené."

Lucia Virostková: O systémových zmenách sa hovorí aj v spojení so Slovenskou akadémiou vied. Tá naozaj vzbudila veľkú pozornosť pred schválením rozpočtu, keďže došlo aj k protestu vedcov proti návrhu financovania. Minister Kažimír označil spor za búrku v pohári vody. Vy ste to vnímali podobne, pán Draxler?"

Juraj Draxler: Ja si myslím, že vedci by mali byť lepšie ohodnotení. Myslím si, že máme určitý spoločenský dlh voči vedcom, ktorých nedostatočne propagujeme a tým pádom si ich ani nevážime, v tomto hodlám urobiť čo najviac na budúci rok. Jednoducho upozorňovať na to, že máme vysoké kvalitné pracoviská vedecké a keď hovoríme o tej búrke, aby som vám odpovedal na otázku. Búrka v pohári vody. Veľmi otvorene vám odpoviem, ja mám trošku politický problém teraz, pretože ja sa snažím vstupovať do dialógu s predstaviteľmi akadémie vied, len ona má určitú autonómiu, ona má vlastnú rozpočtovú kapitolu, ale snažím sa, aby sme dospeli k nejakej zhode, len aj v rámci akadémie vied sú značné rozpory. Tam sú rozpory ohľadom toho, ako má byť nastavené to financovanie a podobne. Takže ja sa teraz snažím veľmi citlivo zistiť, do akej miery ja, ako minister, mám vlastne vstupovať do tých vnútorných sporov a do akej miery mám čakať, až sa v rámci akadémie tie spory vyriešia."

Lucia Virostková: Otázka však zostáva, do akej miery to, ako sa celý ten tohtoročný spor vyriešil, je zároveň zárukou, že sa na budúci rok celá tá situácia nezopakuje, pretože tento istý spor sa tu niekoľko rokov opakoval a zase sa v podstate vyriešil veľmi podobným spôsobom. Aká je teda tá záruka, pán minister?"

Juraj Draxler: Ja som rád predovšetkým, že vďaka tomu navýšeniu sa podarilo garantovať, že nebude prepúšťanie na Slovenskej akadémii vied..."

Lucia Virostková: To sa ale podarilo aj minulý rok a predminulý myslím, že tiež. Čiže v čom je to riešenie tohtoročné iné?"

Juraj Draxler: Bol by som veľmi nerád, keby sa opakovala tá situácia každý rok, tie boje okolo rozpočtu. Pripravuje sa transformácia Slovenskej akadémie vied, kde akadémia vied viac‑menej si definuje, akým spôsobom chce v budúcnosti fungovať. My sme pripravení plne spolupracovať pri príprave toho zákona a následného legislatívneho procesu. Ten zákon už je fakticky pripravený. Podobne, ako sa pripravuje..."

Lucia Virostková: Kedy ho ale dáte do pripomienkového konania, resp. podarí sa toto zrealizovať pred ďalším rozpočtom? Aby sme zabránili práve tomuto sporu."

Juraj Draxler: Ja som presvedčený, že áno, nechcem vám teraz dávať nejaký konkrétny termín, ale ten zákon na strane akadémie vied je de facto pripravený, podobne ako je pripravená právna norma, ktorá upravuje vytváranie a fungovanie verejných výskumných inštitúcií, nová právna forma. Takže my naozaj vychádzame v ústrety vedcom, snažíme sa pripraviť im ten legislatívny rámec."

Lucia Virostková: Pán Fronc, vy si myslíte, že takýto spôsob riešenia nám zaručí to, že sa nezopakuje tento spor o financie pre Slovensku akadémiu vied na budúci rok?"

Martin Fronc: V prvom rade ja si myslím, že ten krok, kde návrh rozpočtu v kapitole Slovenskej akadémie vied bol o 10 miliónov eur nižší, bol nie dobrý, nie odôvodnený. Ja uznávam, že môžu tam byť problémy, že sa nevyužívajú tie financie efektívne, ale tam si myslím, že najprv mal prebehnúť audit a dokonca na výbore predseda akadémie vied súhlasil s tým, že by prebehol medzinárodný audit, ktorý by poukázal na to, kde sa povedzme financie zle používajú a by sa urobila istá reštrukturalizácia akadémie vied. Čiže toto by som očakával, že by sa udialo. A ten problém zase vidím v tom, viete, pred viac ako 20‑timi rokmi dneska už nikto si nespomenie, že existoval nejaký európsky komisár..., kde bola Lisabonská stratégia, tam bolo povedané, že na vedu má ísť 3 percentá z hrubého domáceho produktu, pravda je, že v zložení 2:1 čo sa týka súkromných a verejných zdrojov, ale na Slovensku je to, ako ste povedali sám 0,8 a pravdou je, že tie súkromné zlyhávajú alebo takmer sú minimálne a ten problém je v tom, že my nemáme nastavenú legislatívu. Inde sú povedzme rôzne daňové úľavy pre tých, ktorí investujú do vedy a podobne..."

Juraj Draxler: Ale tie sa pripravujú aj tu."

Martin Fronc: Pokiaľ toto sa neudeje, ja si myslím, že ten problém sa nevyrieši alebo nebude vyriešený."

Lucia Virostková: Páni, rovnaká otázka na vás obidvoch, myslíte si, že bolo správne, že sa voči Slovenskej akadémie vied postupovalo cez reformu verejnej správy ESO? To znamená, to zefektívnenie, to zracionálnenie išlo cez túto metodiku, ako keby išlo o nejaké znižovanie počtu úradníkov? Pán minister."

Juraj Draxler: Myslím si, že to, akým spôsobom sa akadémia vied našla v ESO, nie je až také smerodatné pre jej smerovanie, samozrejme sú tam isté odporúčania, ale podstatné bude naozaj, ako sa pripraví zákon a samotná transformácia SAV."

Martin Fronc: Ja v prvom rade vidím podstatný problém, aby sa urobil v prvom rade ten audit, ktorý by ukázal, kde sú problémy a až potom aby sa siahlo na rozpočet Slovenskej akadémie vied. A mimochodom, viete, sú rôzne porovnania. Ale existuje štúdia, ktorá hovorí, že na množstvo investovaných prostriedkov do vedy na jedného vedca, Slovensko je mimoriadne úspešné čo sa týka akadémie vied. Čiže to je vždy také ako také problematické porovnávania. V zásade si myslím, že dávame rovnako na vedu málo."

Lucia Virostková: Dobre, posuňme už aj k vysokým školám, taký prienik medzi Slovenskou akadémiou vied a vysokými školami by mal byť akýsi spoločný balík pre výskum. Kedy by mohol byť realitou, pán minister? Teda balík pre vysoké školy aj..."

Juraj Draxler: Od januára začneme nastavovať nový grantový systém. Nebudeme ho nastavovať, ja hovorím nastavovať, ale my budeme mať ešte veľmi široké diskusie so zástupcami vysokých škôl, vedy a výskumu tak, aby sme našli zhodu na tom, ako má vyzerať efektívny grantový systém a postupne ho budeme zavádzať do praxe."

Lucia Virostková: Ako tento grantový systém ovplyvní kvalitu vysokých škôl na Slovensku, resp. to, čo často počujeme v tejto diskusii, že tých vysokých škôl je veľa, a že zbytočne možno niektoré tie menej kvalitné berú vlastne financie tým kvalitnejším."

Juraj Draxler: My máme veľmi malú váhu súťažného financovania v celkovom financovaní vysokých škôl. Myslím si, že toto by sa malo do budúcnosti zmeniť. Viac financovania by malo prúdiť naviazaného na konkrétne výskumné projekty. A ten následný krok budeme vedieť spraviť potom, ako budeme mať nastavený nový grantový systém."

Lucia Virostková: My sme však aj priamo v tejto relácii mali zástupcu výboru pre vzdelávanie, jeho predsedu pána Mojmíra Mamojku, a on vyslovil určité pochybnosti o tom, že by sa v tomto smere dalo urobiť niečo viac rýchlo. On tvrdil, že treba pripraviť celý nový zákon o financovaní vysokých škôl. Pán Fronc, vy si myslíte, že je reálne, že keď vezmeme napríklad toto volebné obdobie, že by tu mohlo dôjsť k nejakým zmenám vo financovaní vysokého školstva."

Martin Fronc: Ten problém súťaživosti teda ako grantový systém, ako spomínal pán minister, ja vidím v prvom rade v tom, že tá agentúra je zákon o agentúre na podporu vedy a výskumu existuje, ale v tej agentúre nebol dostatočný objem finančných prostriedkov vyčlenený. Takže bolo to také súťaženie, no, by som povedal po domácky, aby som to veľmi zjednodušene povedal. A čo sa týka tých vysokých škôl, ja vidím ten problém znova v tom, že ten objem peňazí, ktoré dávame na vysoké školy je veľmi nízky v porovnaní s inými krajinami, dokonca aj s krajinami V4 dávame menej. Tu často zaznieva, že máme veľa vysokých škôl. To je taká polemická otázka, lebo keď vezmeme, existujú u nás súkromné školy. Ale my sme ich nikdy nepustili tak, v Čechách ich majú 80, u nás ich je 15, 16, teraz presne neviem..."

Juraj Draxler: Tých súkromných je 40 v Českej republike približne."

Martin Fronc: No, tak ako ja posledné čísla..."

Lucia Virostková: Čiže vy nevnímate problém, že by tých škôl bolo veľa, napriek tomu, že to tvrdí..."

Martin Fronc: Viete, čo podstatné je to, že koľko študentov tam študuje. A to nie je veľký počet študentov oproti verejným vysokým školám, to je podstatné. A druhá vec je, čo vidím väčší problém, že 20‑tisíc Slovákov, slovenských študentov študuje v Čechách, tam je ten odliv mozgov a to o niečom hovorí. Pretože dnes sa hovorí, že, a je to fakt, že kapacity vysokých škôl sú dneska vyššie ako sú požiadavky. Ale chvalabohu. Veď mnohí starší ľudia si dobre pamätajú, že dostali po prijímaní na vysokú školu odpoveď, že nemôžeme vás prijať pre nedostatok miesta. Nie preto, že ste nevyhoveli, že nemáte predpoklady. A ja pokladám za dôležité, že sa nám podarilo za tie roky vytvoriť situáciu, že v podstate študent nie je samozrejme na ľubovoľnom odbore, ale mladý človek má šancu študovať."

Lucia Virostková: Pán minister, je reálne, že v najbližšom čase pripravíte zákon o financovaní vysokých škôl, a že sa radikálne zmení?"

Juraj Draxler: Rozhodneme chceme okolo toho otvoriť diskusiu, ja by som to povedal tak, že na budúci rok určite nepripravíme nejakú ďalekosiahlu právnu normu, ale chceme otvoriť diskusiu tak, aby sme už mali zhodu ohľadom toho, ako majú byť vlastne vysoké školy financované. Nie je celkom šťastné keď financujeme odbory, kde je naozaj extrémne nízka uplatniteľnosť potom v praxi. Ja nie som priateľom takých prílišných klišé, že musíme vzdelávať študentov len v prísnej naviazanosti na to, ako oni potom sa priamo uplatnia vo svojom odbore, aké majú platy. Ale zase na druhej strane tam, kde máme tiet extrémne situácie, že financujeme vzdelávanie len preto, aby niekto mal kus papiera, a potom mu to na nič nie je v praxi, to musíme zmeniť."

Lucia Virostková: Minister Peter Pellegrini povedal, že ak dostane od Akreditačnej komisie, ktorá má na budúci rok pripraviť kompletnú akreditáciu, kvalifikované rozhodnutie, že niektorá zo škôl by mala zaniknúť napríklad, tak ho podpíše. Vy máte podobné stanovisko?"

Juraj Draxler: O tom ešte musí rozhodnúť parlament, tam je trošku komplikovaný proces..."

Lucia Virostková: Samozrejme, ale ide o váš postoj, či sa zhoduje s tým, čo avizoval ešte bývalý minister Pellegrini."

Juraj Draxler: Áno, plne sa zhoduje, dokonca ja môžem v tejto chvíli povedať, že už teraz sú veľmi vážne signály, že pri tých zvlášť malých súkromných vysokých školách, dochádza k problémom, im sa rozpadol niektorým z nich biznis model a tak povediac prežívajú so značnými ťažkosťami. Ja som už teraz vyslal veľmi jasné signály, že nebudeme podporovať ďalšiu existenciu takýchto vysokých škôl, ktoré majú problémy. Z našej strany využijeme páky, ktoré máme, ak sa dá, tak spravíme iniciáciu na Akreditačnú komisiu, aby preskúmala fungovanie takých škôl a jasne deklarujeme, že nemáme záujem o to, aby ďalej pôsobili na trhu."

Lucia Virostková: Pán Fronc..."

Martin Fronc: Po prvé, ja by som rád povedal, že čo sa týka súkromných vysokých škôl, tam potom stačí rozhodnutie vlády. Verejné vysoké školy, tie boli zriadené zákonom, tam musí o tom rozhodnúť parlament a to nikdy nie je jednoduché, to uznávam. Ale čo pokladám za dôležité, pán minister, aj dnes podľa platnej legislatívy máte možnosť obmedziť počet prijímaných študentov na konkrétne odbory. Tento nástroj je v zákone vysokoškolskom, len treba ho využiť, lebo naozaj, a s tým treba súhlasiť, že sú odbory, ktoré dlhodobo už nemajú šancu na uplatnenie, napriek tomu sú tam prijímané enormné počty študentov. Čiže toto je zlý krok, to je pravda. A ešte jedno, čo si myslím, že je treba, aby sa dohliadlo na to, aby pokiaľ niekto študuje takýto odbor, ako doplnenie vysokoškolského štúdia, a on v skutočnosti pracuje inde, v inom rezorte, tak jednoducho tam je kompetencia rezortného ministerstva povedať, že toto nie sú predpoklady pre výkon povolania a doplnenie si vzdelania."

Juraj Draxler: Ešte možno k tým nástrojom doplním, ešte je aj ďalší nástroj, a to sú motivačné štipendiá. Tam spúšťame motivačné štipendiá pre tie študijné programy, kde je záujem, aby sme naozaj vzdelávali kvalitných študentov, tak to sa týka najmä tých technických odborov, niektorých prírodovedných odborov."

Lucia Virostková: Podobné otázky samozrejme sa vynárajú aj čo sa týka stredných a základných škôl, pripravovalo ministerstvo zákon o financovaní týchto škôl, ten stále odkladá, avizovali ste, že teda preto, že chcete ešte využiť nejaké ďalšie dáta, oni predtým neboli? Lebo keď sa niečo pripravovalo na tento rok, aké iné údaje ste teraz dostali, že musíte celý proces presunúť o rok?"

Juraj Draxler: Neboli, tie dáta sú pomerne nekvalitné, my naozaj potrebujeme mať kvalitnú dátovú základňu na to, aby sme vedeli určiť, nejaké konkrétne nastavenie. Pretože my sa bavíme o tom, viete, vyberiete si možné nastavenie, a potom sa snažíte otestovať, čo to vlastne urobí v praxi. Spravíte si ďalší variant, otestujete ho. Takže problém je..."

Lucia Virostková: Ale s tým sa predtým nepočítalo, keď sa avizovalo, že bude to tento rok, vraj už mal byť zákon na spadnutie a zrazu..."

Juraj Draxler: Nejaké prepočty boli, len hovorím, boli pochybnosti nakoľko sú presné, a potom je aj problém v tých analytických kapacitách. Práve preto zdôrazňujem už dlhší čas, že my ideme teraz značne posilniť analytické kapacity na ministerstve."

Lucia Virostková: Zmení sa ale, keď to berieme ako vaše stanovisko, niečo na tom, čo avizoval tiež váš predchodca Pellegrini, že by teda mohlo dôjsť k zmene od financovania na žiaka na financovanie na triedu, to je jedna otázka. A druhá, či zostane zachovaná tá jednota financovania súkromných, verejných a cirkevných škôl. V tom sa vaše stanovisko nejako mení a nejako to môžu ešte ovplyvniť tieto nové údaje?"

Juraj Draxler: Čo sa týka modelu financovania, ja neviem v tejto chvíli povedať, veľmi nerád by som deklaroval, že určite bude kombinácia financovania na žiaka a na triedu, je to možné. Ten model, ktorý bol vytvorený pred niekoľkými rokmi, že je tam financovanie prakticky exkluzívne na žiaka, on ako keby splnil určitú historickú úlohu v tom, že sa školy prestali zadlžovať, ale od začiatku bolo jasné, že to povedie k dlhodobým problémom, jednoducho škola má záujem, aby toho žiaka mala, aj keď je nekvalitný a udržiavala si ho za každú cenu. Takže nejakým spôsobom treba nastaviť obmedzenia. Do akej miery to bude cez ten finančný mechanizmus, do akej miery tam budú administratívne obmedzenia v tom, ako sa môžu dostávať žiaci na školy, ja vám v tejto chvíli presne povedať neviem, pretože budeme okolo toho mať ďalšie diskusie."

Lucia Virostková: A to jednotné financovanie pre cirkevné, súkromné a verejné školy? Tam sa niečo mení?"

Juraj Draxler: Slovensko je trošku výnimočné v celosvetovom porovnaní v tom, že my naozaj dávame stopercentný normatív na žiaka na súkromné školy, aj na tie verejné, keď to takto poviem školy. Nie je to možno úplne šťastné, na druhej strane ak by sme sa teraz rozhodli pre nejaký väčší sek, tak to nie je fér voči tým deťom a voči rodičom, ktorí rátali na nejakú dlhšiu dobu s určitým modelom financovania. Takže v najbližšej dobe to meniť nebudeme."

Lucia Virostková: Pán Fronc, kde vy vidíte možnosti zmeny financovania stredných a základných škôl? Vo vzťahu k tomu čo povedal pán minister, samozrejme."

Martin Fronc: Jednak na tú druhú časť by som zareagoval. Ja si myslím, že peniaze idú zo štátneho rozpočtu na žiaka na dieťa. A dieťa je jedno, že či je podľa môjho videnia v súkromnej, cirkevnej alebo štátnej, teda verejnej škole. To sú peniaze na dieťa a nie na, de facto škola je len sprostredkovateľ a takisto ako každý podľa ústavy je rovnakým platiteľom daní a potom sa robia až nejaké..."

Juraj Draxler: Ak len môžem rýchlo zareagovať, viete, ten ústavný argument je podľa mňa zavádzajúci, pretože ústavy sú podobné..."

Martin Fronc: Prečo?:

Juraj Draxler: ...ľudskoprávne hľadisko alebo aké... Je to predsa podobné aj čo sa týka článkov ústavy aj v iných európskych krajinách, kde nemajú problém s tým, že je to financovanie diferencované."

Lucia Virostková: No ale tvrdíte, že v najbližšej dobe sa to meniť nebude."

Martin Fronc: ...sú severské krajiny, kde dokonca aj kapitálové výdavky idú rovnako. Čiže to nie je všade rôzne..., je to rôzne..."

Juraj Draxler: Áno, ale v severských krajinách je to potom aj veľmi prísne viazané, tam je to de facto..."

Martin Fronc: Chcel by som zareagovať na tú prvú časť, pani redaktorka. Ja si nemyslím, že je to dobre, keď sa bude financovať na triedu, pretože to nie je ako nikdy dostatočne merateľný ukazovateľ a začnú rôzne hry, delenie tried a podobne. Ale ja uznávam, že ten model potrebuje ako isté zmeny, ktoré dnes funguje a už niekoľkokrát som v parlamente predkladal zákon alebo novelu tohto zákona, aby časť finančných prostriedkov išla podľa kvalitatívnych výsledkov školy, ktoré dosahuje v celoštátnych objektívnych meraniach. Nie takých, že povedzme známky a podobne, ale nejaký celoštátny. Ja si myslím, že to by bolo aj motivačné a to by do istej miery aj posunulo ten problém, že máme veľa študentov na gymnáziách. Lebo je pravdou, že veľa rodičov chce, aby jeho dieťa študovalo na gymnáziu, to je pravda."

Juraj Draxler: Možno k tej kvalite škôl. My nechceme otvárať v najbližšej dobe otázku financovania naviazaného na nejako výrazne na výsledky žiakov v tom základnom modeli. Ale je pravda, že sa zamýšľame nad tým, ako zvýhodniť tie školy, ktoré naozaj veľmi dobre pripravujú žiakov nejakým iným mechanizmom. Takže jednorazovo keď majú naozaj dobré výsledky, tam plne súhlasím, že treba nájsť spôsob, ako tieto školy odmeniť za to, že dobre pripravujú žiakov."

Lucia Virostková: Čo ale teda podľa vás bude najväčšia zmena, ktorú prinesie ten zákon, keď avizujete, že by to mohlo prísť teda o rok?"

Juraj Draxler: Ako hovorím, ešte raz, ten zákon, nechávame si ešte relatívne dlhú dobu na to, aby sme jednak my sami si urobili prepočty, čo by jednotlivé modely financovania mohli spraviť v praxi, ale nielen my, že si budeme robiť prepočty, ale my chceme znovu otvoriť diskusiu so všetkými zúčastnenými, aby sme vedeli, aká je tá spoločenská objednávka."

Lucia Virostková: My budeme samozrejme tú diskusiu ďalej sledovať. Ďakujem za účasť v diskusii, dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie) 

(AO)

Tlač