Slovenská ekonomika vzrástla o 2,4 percenta

04. 12. 2014

Televízna stanica TA 3_logo(3. 12. 2014; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 1/5; Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „Slovenská ekonomika vzrástla v treťom štvrťroku o 2,4 percenta. Štatistický úrad tým potvrdil svoj rýchly odhad z novembra. Znamená to, že oproti druhému štvrťroku sa výkon ekonomiky zväčšil o viac než pol percentuálneho bodu. Takýto vývoj sa prejavil aj zlepšením na pracovnom trhu."

Redaktor: „Štatistici potvrdili, že v lete vzrástol na Slovensku domáci dopyt o takmer tri percentá, ale aj zahraničný dopyt o 1,5 percenta. Zároveň sa znížila aj miera nezamestnanosti pod úroveň trinásť percent. Dôležité je, že pokles počtu nezamestnaných sa prejavil aj medzi dlhodobo nezamestnanými, skupina ľudí, ktorí sú bez práce dlhšie ako dva roky, sa zmenšila o 20 tisíc osôb na 166 tisíc. Štatistický úrad zverejnil aj informácie o platoch, priemerná mesačná mzda v hospodárstve dosiahla v treťom štvrťroku 837 eur, to znamená medziročný nárast o viac než štyri percentá."

Daniel Horňák: „Teraz sa ešte pozrieme podrobnejšie na to, ako sa darí ekonomike, pozvanie do štúdia prijal Vladimír Baláž z Prognostického stavu Slovenskej akadémie vied, dobrý deň. Povedzte teda na úvod, v treťom kvartáli rast o 2,4 percenta, ako hodnotíte takéto tempo rastu ekonomiky?"

Vladimír Baláž, Prognostický ústav SAV: „No, na súčasnú situáciu na európskych trhoch je to veľmi slušné tempo rastu a môžme povedať že Štatistický úrad priniesol našim občanom plnú nošu dobrých správ. Nie je to len o tom, že nám rastie hrubý domáci produkt, ale je to aj o tom, že naozaj sa zvyšuje zamestnanosť a znižuje sa nezamestnanosť. Pretože nie každý typ ekonomického rastu dokáže znížiť nezamestnanosť. Tá štruktúra rastu, ktorú sme mali v minulosti, tá bola výrazne založená len na exportoch alebo z hlavnej časti na exportoch, vytvárali ju hlavne exportne orientované multinacionálne spoločnosti, všetky tie automobilky, továrne zamerané na spotrebnú elektroniku. Tam sa vytvoril relatívne vysoký hrubý domáci produkt, ale ten sa transferoval do ziskov a tie sa zase transferovali kdesi inde. Čiže tento typ hospodárskeho rastu, ktorý tu máme dnes, je naozaj kvalitný, zaujímavý pre našich ľudí a prináša im reálne benefity."

Daniel Horňák: „Ak sa ešte pozrieme k tým príčinám takéhoto pozitívneho rastu, čím to je, že takto sa vyvíja slovenská ekonomika? Pretože keď sledujeme správy z Európy, tak mnohé vyspelé krajiny, Nemecko, Francúzsko, majú problém s rastom a Slovensku sa darí. Zvyčajne to bývalo opačne, že my sme boli naviazaní na tie ekonomiky. Takže prečo teraz Slovensko dosahuje napriek tomu vývoju v ostatných častiach Európy tieto pozitívne výsledky?"

Vladimír Baláž: „Je tam taký celý komplex príčin, nie je to len jedna príčina. Tá hlavná príčina je paradoxne mimo nás, je to pokles cien. Máme v súčasnosti tú cenovú hladinu, ten rast cenovej hladiny niekde na nule, v niektorých mesiacoch sme mali dokonca takú veľmi miernu defláciu. Táto cenová hladina reálne zvyšuje reálne príjmy občanov. Čiže ľudia zrazu majú viacej peňazí v peňaženke a môžu aj viacej míňať. Druhá príčina je to, že sa zvyšujú niektoré platy, najmä v štátnej správe. A tretia príčina je tá, že hoci ten zahraničný dopyt je u nás relatívne nízky tohto roku, predsa len nejaký dopyt je a práve pre tie multinacionálne spoločnosti sa niekedy oplatí radšej nechať tie autá a televízory montovať u nás, ako v ich domovských krajinách, pretože predsa len naše mzdy sú podstatne nižšie. Čiže tam môžeme vidieť príčiny týchto disparít v ekonomickom raste medzi Európskou úniou alebo eurozónou a medzi nami."

Daniel Horňák: „To, čo hovoríte, potvrdzujú aj čísla Štatistického úradu o tom, ako sa vyvíjajú zisky spoločností a ako sa vyvíjajú mzdy pracovníkov alebo náklady tohto typu. Takže možno keby ste ešte toto porovnanie vysvetlili a akým spôsobom sa vyvíja."

Vladimír Baláž: „Môžeme si predstaviť hrubý domáci produkt ako taký nejaký upečený koláč a ten koláč sa obyčajne delí na tri časti. Jedna časť, to sú vlastne zisky podnikov. Druhú časť sa volá kompenzácia pracovníkov, čo sú vlastne mzdy a odvody. A tretia časť, to sú takzvané dane z výrobnej produkcie. A všade v tých vyspelých krajinách je to tak, že tie mzdy alebo náklady práce, tvoria okolo tých 50 až 60 percent, avšak  zisky podnikov len 35 až 40 percent  U nás je to naopak, u nás tie zisky podnikov výrazne dominujú nad tým dielom koláča, ktorý dostanú tí pracovníci. Ale tohto roku to bolo trošku inak, keď si pozeráme rozdelenie hrubého domáceho produktu z tej príjmovej stránky, tak vidíme, že mzdy a odvody vlastne narástli v reálnom vyjadrení o päť percent. To sme dávno nemali. A to, že ľuďom naozaj narástli príjmy, je vidieť potom aj na iných ukazovateľoch, ako sú napríklad rast tržieb v maloobchode. Ja som si pozeral napríklad tržby v maloobchode za október a videl som, že rástli o 6,5 percenta. Takýto rast sme už veľmi dlho nemali."

Daniel Horňák: „Znamená to teda, že doteraz bol ten rast ekonomiky vždy závislý najmä na exporte a dnes už sami si dokážeme vytvoriť tú pridanú hodnotu a vytvoriť ten dopyt?"

Vladimír Baláž: „Musíme vychádzať z toho, že Slovensko je naozaj veľmi malá a otvorená ekonomika a my vždy budeme veľmi závislí na exporte. Z toho sa proste nedá ujsť, pretože my nemáme inej cesty, ako sa špecializovať na nejaké produkty a tie potom vyvážať do zahraničia. Otázka je, že či tá prílišná exportná orientácia  našej ekonomiky, nebola až príliš veľká a či potom aj nebola príčinou nejakých problémov ako je napríklad vysoká nezamestnanosť, alebo tie veľké regionálne rozdiely, pretože tie exportne orientované odvetvia sa sústreďujú len v určitých regiónoch, len na západe Slovenska. Tohto roku je to naozaj trošku inak, podarilo sa nám dosiahnuť toho, že tá domáca spotreba, ktorá sa skladá jednak zo spotreby domácností, ale aj zo spotreby vlády, bola vyššia ako po minulé roky, čiže viac peňazí reálne minuli naše subjekty na území Slovenska. A potom je to cítiť aj v peňaženkách ľudí. Chcel by som ešte dodať, že spotrebu vlády netreba vnímať len negatívne, alebo z veľkej časti ide vlastne o investície, ktoré sa vykonávajú aj zo štrukturálnych fondov. Čiže keď si pozrieme jednotlivé položky hrubého domáceho produktu z hľadiska výdavkovej stránky hrubého domáceho produktu, vidíme, že najviac rástli práve fixné investície a za tým treba naozaj vidieť investície do diaľnic a železníc, ktoré sa realizujú z európskych prostriedkov."

Daniel Horňák: „Pozrime sa teraz ešte na vývoj na trhu práce, ktorý teda úzko súvisí so stavom v ekonomike. Tam tak isto Štatistický úrad v treťom kvartáli potvrdil pokles miery nezamestnanosti a špeciálne aj čo sa týka dlhodobej nezamestnanosti, čo je jeden z najväčších a dlhodobých problémov Slovenska. Takže ako vnímate túto oblasť?"

Vladimír Baláž: "Vnímam to veľmi pozitívne. Nezamestnanosť nám klesá už vyše roka. Viete, v minulosti sa hovorilo, že nedajboh, aby nám rástli mzdy, lebo keď budú naši ľudia príliš drahí, potom sa to odrazí na poklese zamestnanosti a na raste nezamestnanosti. Teraz vidíme presne opačný trend, mzdy stúpajú a to veľmi výrazne a súčasne klesá nezamestnanosť. Čiže máme dve dobré veci naraz, to je pomerne také výnimočné. V minulosti bolo veľa šumov okolo toho, že či ten pokles nezamestnanosti je reálny, alebo či nejde, viete, o nejaké také štatistické artefakty, či tie úrady práce to nejakým spôsobom neprikrášľujú vyraďovaním tých uchádzačov z metodiky. To by bolo teoreticky možné pri tej miere nezamestnanosti, ktorá sa vypočítava cez takzvanú evidovanú nezamestnanosť, to je tá nezamestnanosť, ktorú zisťuje úrad práce. Lenže táto nezamestnanosť, ktorú dneska charakterizoval Štatistický úrad, tá sa zisťuje pre výberové zisťovanie pracovných síl a tá naozaj potvrdila, že medziročne nezamestnanosť klesla o 1,3 percenta. To je pomerne veľké číslo na jeden rok. Ešte priaznivejšie trendy môžeme vidieť v štruktúre poklese nezamestnanosti, začína nám klesať dlhodobá nezamestnanosť, to znamená, že zmenšuje sa počet ľudí, ktorí sú nezamestnaní viac ako rok. Tak isto vidíme aj priaznivé regionálne trendy, napríklad pribudlo zamestnaných ľudí v Košickom kraji, ktorý tradične patril medzi tie problémové kraje. Čiže vidíme, že ten pracovný trh ožíva a je schopný absorbovať aj uchádzačov z regiónov a zo segmentov trhu, ktoré sú relatívne problematické, to znamená východné Slovensko, dlhodobo nezamestnaní ľudia a tak podobne."

Daniel Horňák: „Vy ste spomenuli aj výkon miezd alebo rast miezd, tu Štatistický úrad potvrdil ten rast na úrovni 4,2 percenta, čo je vskutku vysoké číslo a ešte to zvýrazňuje aj ten fakt, že inflácia, rast cien na Slovensku, je úplne minimálna. Takže ako si vysvetľujete to, že aj keď je nízka inflácia, tak ten rast miezd je na tejto úrovni?"

Vladimír Baláž: „Veľká časť toho rastu miezd pochádza aj z verejného sektora aj z nejakých kolektívnych zmlúv. Čo sa týka inflácie, tak viete, Slovensko je veľmi malá otvorená ekonomika a rast cien je ovplyvňovaný ani nie tak naším domácim dopytom, ako skôr nejakými zahraničnými faktormi, napríklad cena ropy, tá je na svetových trhoch pre všetkých rovnaká a my na ňu len reagujeme. Čiže zišlo sa nám možno aj viacero takých priaznivých okolností, ktoré sa nám tak skombinovali, že tohto roku naozaj tie slovenské domácností majú vo svojich peňaženkách viac ako v tom minulom."

Daniel Horňák: „Pán Baláž, čas na náš rozhovor v tejto chvíli vypršal, takže ja vám veľmi pekne ďakujem za informácie, za rozhovor a prajem príjemný zvyšok dňa."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(MB)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod , Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač