Slovenské mozgy odchádzajú do zahraničia

02. 12. 2014

Televízna stanica STV 2_logo(26. 11. 2014; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21:00; por. 4/5; Kristína Hamárová, Marta Jančkárová)

Marta Jančkárová, moderátorka: „Čoraz viac slovenských študentov odchádza študovať na vysoké školy do zahraničia. Dokázali to výsledky Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry. Desať rokov monitoruje podmienky vysokoškolských študentov, pedagógov i kvalitu fakúlt na Slovensku."

Kristína Hamárová, redaktorka: „Akademická ratingová a rakingová agentúra tvrdí, že najviac slovenských študentov odchádza do susedného Česka. Za posledných desať rokov sa ich počet zvýšil až o polovicu."

Miroslav Medveď, hlavný analytik ARRA: „Momentálne už je to viac ako dvadsaťtritisíc slovenských študentov. Keď sme si robili aj také interné prieskumy, tak väčšina týchto študentov ide na najlepšie české fakulty a školy. Čiže ide o odliv toho najkvalitnejšieho materiálu, čo u nás máme. Jednou z príčin je, že až tretina fakúlt na slovenských vysokých školách je nekvalitná."

Ivan Ostrovský, člen ARRA: „Vždy v systéme budete mať aj dobré, aj priemerné, aj zlé fakulty. Otázka je miery. My tých nekvalitných máme príliš veľa. Otázka znie, že čo sa s tým dá robiť. Zmeniť finančné toky tak, aby sa dostali peniaze prevažne tam, kde je kvalita, maximálne tak ten priemer."

Juraj Draxler, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR (nominant Smeru  SD): „Zavedieme nový grantový systém. Ten grantový systém postupne bude zvyšovať svoju váhu vo financovaní vysokých škôl tak, aby vysoké školy boli financované súťažne, podľa toho aká kvalita sa tam tvorí."

Kristína Hamárová: „Medzi najkvalitnejšie fakulty na Slovensku patrí dlhodobo napríklad Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, či Ekonomická fakulta z Technickej univerzity v Košiciach."

Ivan Ostrovský: „Tie technické, prírodovedecko-medicínske odbory sú náročnejšie na štúdium. Keď sme mapovali vedecké špičky, aj humanitno spoločenské odbory a našli sme aj v nich špičku. Aj tam máme špičku na Slovensku."

Kristína Hamárová: „Akademická ratingová a rakingová agentúra pripravuje rebríček fakúlt na základe počtu domácich a zahraničných študentov, či kvality vedeckého výskumu. História ani reputácia v tomto prípade nehrá žiadnu rolu."

Miroslav Medveď: „Také naše slovenské špecifikum sme zaviedli aj kvalita vedeckého výskumu v porovnaní na jedného doktoranda, čiže aké prostredie pre tých budúcich vedcov je schopná fakulta vytvoriť."

Kristína Hamárová: „Kvalitu a životnosť vysokých škôl podľa agentúry v blízkej budúcnosti ovplyvní aj demografický vývoj. Počet študentov totiž vo všeobecnosti klesá. Kým pred desiatimi rokmi študovalo na vysokých školách okolo dvestotisíc študentov, v súčasnosti je ich už len približne stošesťdesiattisíc."

Marta Jančkárová: „O kvalite vysokých škôl sa budeme rozprávať s prezidentom Slovenskej rektorskej konferencie, profesorom Rudolfom Kropilom, s ktorým nás spája telemost do Banskej Bystrice. Dobrý večer prajem."
Rudolf Kropil, prezident Slovenskej rektorskej konferencie (telemost):
„Dobrý večer prajem aj ja všetkým divákom."

Marta Jančkárová: „Za posledných desať rokov sa počet slovenských študentov, ktorí odchádzajú do susedného Česka, teda zvýšil až o polovicu. ARRA za jednu z príčin považuje, že až tretina fakúlt na slovenských vysokých školách je nekvalitná. Ako sa na to pozeráte vy, aké sú vaše údaje o odlive našich študentov?"

Rudolf Kropil: „Je to skutočne fakt. V prvom rade chcem pogratulovať agentúre, ktorá už desiatykrát zverejnila stav vysokého školstva podľa metodiky, ktorú si nastavila. Sú to výsledky, ktoré sčasti poznáme, sčasti tam podávajú ale nové zrkadlo na to, aby sme sa my vo vnútri našich škôl pozreli aká je kvalita, akým smerom kráčame a čo by sme mali robiť do budúcnosti. Pokiaľ ide, ten odliv našich študentov do zahraničia, predovšetkým do Českej republiky, tak treba povedať, že tam je niekoľko aspektov. Relatívne čísla hovoria o tom, že sa za ostatných desať rokov zvýšil tento počet z tri a pol percenta na šesť celé štyri percenta, teda necelý dvojnásobok. Pokiaľ ide ale o absolútne čísla, tak je to zmena z cirka desaťtisíc na asi dvadsaťtritisíc, to znamená, že ročne nám odchádza viacej ako o tisíc študentov viacej do Čiech. Na druhej strane ale treba pozerať aj na to, že dnes, keď si pripomíname štvrťstoročie slobody demokracie, máme možnosti mobily cestovania, tak naši kvalitní študenti si tiež môžu hľadať kvalitné školy aj v zahraničí. Otázka je ale, či títo kvalitní ľudia po vyštudovaní sa vrátia naspäť na Slovensko. Ak sa nevrátia, je to pre Slovensko čistá strata, ak sa vrátia a získajú ešte lepšie skúsenosti, či je to v Čechách alebo Spojených štátoch alebo západnej Európe, o to lepšie.

Na druhej strane tam zazneli čísla ako je príchod zahraničných študentov na Slovensko, a tu sa to percento zvýšilo z jedna celá päť na tri celá deväť, to znamená takmer trojnásobne. Ak by sme dokázali vykompenzovať na našich školách odliv našich študentov do zahraničia, ale príliv zo zahraničia ku nám, a ktorí by tiež mohli u nás zostať a pracovať a podávali kvalitné pracovné výkony, bolo by to ešte všetko v poriadku. Na druhej strane ale hovorí to aj o tom, aká je aj kvalita našich škôl, predovšetkým z hľadiska infraštruktúry. A tu už sme pri otázke, ktorá sa dotýka financovania, pretože ak do infraštruktúry nalejeme menej peňazí, školy sú kapacitne a kvalitou menej vybavené, tak kvalitný študent si bude hľadať tie školy, ktoré sú infraštruktúrne lepšie vybavené. No a je to otázka kvality."

Marta Jančkárová: „Ostaňme teda pri tých návrhoch riešenia, hovoríme teraz už o kvalite. ARRA má svoju metodiku posudzovania kvality. Aké kritériá by mali byť najdôležitejšie pri posudzovaní kvality podľa vás? Hovoríte o infraštruktúre. Dá sa to presnejšie rozviesť a hlavne kľúč k riešeniu podľa vás, ako by sa mali upraviť povedzme tie finančné toky?"

Rudolf Kropil: „Pokiaľ hovoríme o tej infraštruktúre alebo kritériách, je to niečo rozdielne. Infraštruktúra je kvalita vybavenia tých našich vysokoškolských zariadení na jednej strane, a potom kvalita vzdelávania na druhej. Kvalitné vzdelávanie môžu robiť len kvalitní pedagógovia, ktorých tiež je potrebné samozrejme zaplatiť. Treba si pozrieť, že koľko financií sa dáva na vysoké školstvo u nás, koľko je to v Čechách, koľko je to v Maďarsku. A treba povedať, že to vysoké školstvo u nás je dlhodobo poddimenzované. Samozrejme, tým sa rektori zaoberajú. My sme práve včera mali zasadnutie slovenskej rektorskej konferencie na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde sformulovali rektori slovenských vysokých škôl trinásť zásadných pripomienok aj k metodike rozdeľovania financovania na Slovensku, ale začali sme s tým konštatovaním, ktoré prebehlo aj vlani, že vysoké školstvo na Slovensku je finančne poddimenzované. Napriek tomu, že niektoré oficiálne materiály ako je správa o stave školstva na Slovensku z vlaňajška, hovorí o náraste financovania o dvadsať miliónov eur ročne. Fakt je taký, že na budúci rok sa počíta s financovaním vo výške štyristopäťdesiattri miliónov eur tak, ako to bolo v roku 2013 a tohto aktuálneho roku máme dokonca ešte menej, ako to bolo vlani. Takže ja vidím presmerovanie financovania v tom, že treba do vysokého školstva dať viac financií, ale na druhej strane treba, aby aj tieto vysoké školy tie financie efektívne využili. Pokiaľ sa hovorí o tom, že máme až tretinu vysokých škôl alebo fakúlt, ktoré sú slabé, treba povedať, že študenti sú aj rozumní, pretože vo výsledkoch ARRA sa hovorí, že nárast počtu študentov alebo menšie percento klesania je práve na tých top fakultách, na tých najlepších fakultách. Takže študent si dneska vie vybrať, a pôjde samozrejme za kvalitou."

Marta Jančkárová: „Pán profesor, len veľmi stručne vás poprosím na záver. Samotný nový minister školstva Juraj Draxler hovorí o zavedené nového grantového systému, aby vysoké školy boli financované súťažne podľa toho, aká kvalita sa na nich tvorí, samozrejme zrejme ide aj o vedecký výskum. Súhlasíte s takouto formou presmerovania finančných tokov?"

Rudolf Kropil: „Toto je jeden z modelov, ktorý môžeme samozrejme napomôcť tej kvalite. Na Slovensku sa pripravuje aj akčný plán pre inteligentnú špecializáciu vo výskume. Je to materiál a je to smerovanie, ktoré je veľmi správne na jednej strane, na druhej strane treba ale povedať, že toto je jeden aspekt. My potrebujeme byť kvalitní vo vede, ale potrebujeme byť kvalitní aj vo vzdelávaní, a preto potrebujeme tých špičkových pracovníkov, ktorí našim študentom vedia dať skutočne tie najlepšie poznatky, poznatky, ktoré sú nielen teoretické, ale ktoré prechádzajú potom aj v aplikovaní v praxi."

Marta Jančkárová: „Pán profesor, ďakujem pekne a želám ešte príjemný večer do Banskej Bystrice. Dovidenia."

Rudolf Kropil: „Pekný večer. Ďakujem aj ja za pozvanie."


Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(MB)

Kľúčové slová:
vysoké školy, vzdelávanie

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy, Lekárske vedy

Tlač