Slovensko v roku 2015

18. 12. 2014

Televízna stanica TA 3_logo (17. 12. 2014; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 5/5; Daniel Horňák)

Daniel Horňák, redaktor: „Slovenská ekonomika to má rozbehnuté do roku 2015 dobre, zhoduje sa na tom väčšina domácich i medzinárodných inštitúcií. V súvislosti s vývojom situácie v Rusku však aj nad nami visí niekoľko otáznikov. Viac o výhľade slovenskej ekonomiky na budúci rok sa budem rozprávať s Viliamom Páleníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, dobrý deň, vitajte u nás v štúdiu. Pán Páleník, povedzte teda na úvod, väčšina domácich a medzinárodných inštitúcií predpovedá Slovensku na budúci rok hospodársky rast niekde na úrovni dva až dva a pol percenta HDP. Ako hodnotíte takýto vývoj, v prípade, že by sa teda splnil, v súvislosti napríklad s vývojom v Európskej únii."

Viliam Páleník, Ekonomický ústav SAV: „Tak treba povedať, že s tým sa dá súhlasiť, že dva až 2,5 percentný hospodársky rast je v kontexte Európskej únie veľmi dobrý, ale netreba zabúdať, že my patríme k najchudobnejším krajinám Európskej únie. A keď sa začína z nízkeho základu, potrebujeme vyšší rast, aby sme dobiehali tie vyspelé ekonomiky. Čiže je to na európske pomery veľmi dobrý rast, ale pre ekonomiku ako my, keď chceme dosiahnuť vyššiu životnú úroveň, porovnateľnú s bohatými krajinami, tak by sme boli veľmi radi, keby to bolo viac. Nezabúdajme, že slovenská ekonomika mala aj desať percent, ale tých šesť, osem percent rastu sme tu mali viackrát."

Daniel Horňák: „Ak sa pozrieme do minulosti, tak väčšinou to bolo tak, že ak sa darilo Nemecku a Francúzsku, tak sa darilo aj nám, pretože sme veľmi úzko prepojení exportom a ďalšími vecami. Dnes je to tak, že Francúzsko, Nemecko majú oveľa nižšie, aj iné krajiny Európskej únie, nižšie hodnoty rastu a Slovensku sa darí. Prečo sa to teraz otočilo?"

Viliam Páleník: „Tak ono toto sa neotočilo zrovna tento rok, ono sa to otočilo od začiatku krízy, kedy kríza spôsobila tak na trhu pokles hospodárskeho rastu vyspelých krajín a tí, ktorí chcú dovážať do vyspelej krajiny, tak sa im zostruje konkurencia a v tej konkurencii uspeje ten, kto je lacnejší a kvalitnejší a slovenská ekonomika dokáže konkurovať lacno a kvalitne a preto v čase krízy sa jej relatívne darí a platí to tento rok a bude to platiť aj budúci rok. Ale nie je to víťazstvo, ktoré by nás malo sebauspokojiť, skôr by sme sa mali zamyslieť nad tým, že produkovať kvalitne je dobré, ale lacno, to je nevýhodné pre zamestnancov."

Daniel Horňák: „A ako vidíte vývoj na trhu práce na budúci rok, ak by sa teda splnili tie ukazovatele, o ktorých sme sa doteraz rozprávali a takým vývojom by sa uberala ekonomika. Aký vplyv by to malo na zamestnanosť, respektíve nezamestnanosť?"

Viliam Páleník: „Ak bude hospodársky rast dve, dve a pol percenta, tak zamestnanosť by nemala klesať, bude stagnovať, bude mierne rásť, ak bude dobrá politika zamestnanosti, mohla by rásť aj trochu výraznejšie. To znamená, ja neviem na jednom percent rastu zamestnanosti a zrkadlovo sa to prejaví na poklese miere nezamestnanosti, na mieru nezamestnanosti už bude mať vplyv aj demografický vývoj, kedy začnú na trh práce prichádzať menšie populačné ročníky a to bude tiež opticky znižovať mieru nezamestnanosti. Čiže v zamestnanosti stagnácia, mierny rast a v nezamestnanosti možno aj výraznejší pozitívny vývoj. Ale nebude to nejaký hospodársky úspech, súvisí to s demografiou a skôr s tým miernym hospodárskym rastom."

Daniel Horňák: „Pozrime sa teraz na možné riziká, dnes sa najmä hovorí o Rusku, keď sledujeme to, aký vývoj stretol rubeľ a celkovo aké problémy hrozia ruskej ekonomike. Aký vplyv môže mať tento faktor na výkon slovenskej ekonomiky na budúci rok?"

Viliam Páleník: „Ja myslím, že tá situácia na Ukrajine sa stabilizovala, ukrajinská vláda sa stabilizovala, ten konflikt je v rozmere dvoch percent plochy Ukrajiny, čiže je to doslova lokálny konflikt ukrajinsko proruský alebo kvázi ruský, alebo ako by sme to nazvali. Zdá sa, že nerozrastie sa do celoukrajinsko a celoruského konfliktu, čiže je to jeden z mnohých svetových lokálnych konfliktov. Samozrejme dôležitá je reakcia Ruska, zdá sa, že tie sankcie na Rusko zaberajú výraznejšie ako na Európsku úniu, čiže Európska únia, zdá sa, že to ustojí a Rusko bude musieť nejako reagovať, bude musieť zmierniť svoju rétoriku. Samozrejme nedá sa vylúčiť nejaké skratové jednanie Ruska vojenského charakteru, ale ja to považujem za veľmi nepravdepodobné. Lebo tie sankcie Rusko nútia, aby nejakým spôsobom tú situáciu stabilizovali a neeskalovali do väčšieho rozmeru. Čiže podľa mňa Rusko nebude mať nejaký dramatický vplyv a Ukrajina na budúcoročný slovenský hospodársky rast meraný hrubým domácim produktom."

Daniel Horňák: „To je teda tá rovina vojenská, ak by som to tak nazval, ak sa ale pozrieme na ten dramatický prepad cien ropy, ktorý spôsobil prepad príjmov ruského rozpočtu a odborníci sa zhodujú, že teda z tej finančnej stránky sa Rusko môže dostať do problémov, inflácia by tam mala dosiahnuť 11 percentnú úroveň. A ani tieto aspekty podľa vás nemôžu ovplyvniť slovenskú ekonomiku? A keď nie, prečo?"

Viliam Páleník: „Opakujem, Rusko to donúti nejakým spôsobom stabilizovať tú situáciu na Ukrajine a nebyť tam veľmi aktívny. Nedá sa vylúčiť akési skratové jednanie v takej pozícii, keď sú zatlačení do kúta, ale ja dúfam a verím, že nejaká skratová reakcia nebude a čisto logika ekonomická hovorí, aby sa tá situácia tam stabilizovala. Pre samotnú slovenskú ekonomiku je nízka cena ropy a surovín výhodná, dovážame suroviny, samozrejme Rusko je nejaký náš exportný trh, ale nepatrí k najvýznamnejším exportným trhom, z hľadiska exportu to môže byť pre nás trochu nevýhodné. Ale nemyslím, že by sa situácia tohtoročná a budúcoročná mala v tomto nejako zásadne líšiť.

Ja väčšie riziká vývoja slovenskej ekonomiky vidím vo vnútri slovenskej ekonomiky, ani nie navonok. Rusko, samozrejme, aj riziká sú aj vo vývoji eurozóny aj stále nie vyriešené problémy Grécka, Španielska, Portugalska a podobne, ale tam tiež myslím, že to ustojíme budúci rok zhruba tak ako tento rok."

Daniel Horňák: „Skúste teda povedať niečo k tým rizikám, ktoré vidíte vy, ako ste spomenuli, vnútri našej ekonomiky. Ktoré môžu byť tie najväčšie?"

Viliam Páleník: „Tak predovšetkým vláda bude predvolebné opatrenia, predvolebné také, také tie sociálne balíčky, ktoré už avizovala, tak bude ich zrejme aj realizovať. Zrejme tá realizácia môže byť rôzna a intenzívnejšia, menej intenzívnejšia, uvážlivejšia, pripravenejšia, menej pripravená. A tam sú určité riziká, ak by vláda začala nejako v nadmernom rozsahu robiť tie predvolebné opatrenia, to by mohlo destabilizovať aj verejné financie. Ale zatiaľ zdá sa, že toto riziko je pomerne malé.

Väčšie riziko vidím skôr vo vývoji v niektorých menších regiónoch, kde je vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, veľký podiel segregovaných rómskych komunít, tam to sociálne napätie je určite viditeľné, s pokračujúcou krízou sa stupňuje a môže to vyvolať aj sociálne napätie, ktoré môže mať ekonomické dôsledky. Takže ja tam vidím určité riziko, v tej dlhodobej nezamestnanosti. A ďalšie také vleklé riziko, menej viditeľné, starnutie populácie a demografický vývoj, kedy aj naša populácia začína starnúť a to vytvára napätie vo financovaní zdravotníctva, čo vidíme aj dnes, že zdravotníctvo sa stáva vážnou témou a veľmi citlivou témou. Už dlhšie je napätie vo vývoji dôchodkového systému, bude to určite aj budúci rok, aby tie dôchodky boli financovateľné a zároveň to neobmedzilo hospodársky rast. A tretia téma je dlhodobá starostlivosť starostlivosť, to sú rôzne formy opatrovania starých ľudí, ktorí sú odkázaní na opateru, či v domove dôchodcov alebo formálne doma alebo neformálne doma alebo opatrovanie našimi pracovníkmi v zahraničí. Toto je aspekt, o ktorom sa málo hovorí, ani o tom nie je verejná diskusia, ani na to nepripravuje vláda nejaké konkrétne opatrenia, ale v tom bežnom živote ľudí je to podľa mňa veľmi závažná téma, ktorá latentne akosi vyjsť budúci aj výraznejšie na povrch.

Takže zdravotníctvo, dlhodobá starostlivosť, dôchodkový systém, to sú veci, ktoré môžu budúci rok vyvolať nejaké turbulencie. Vidíme to napríklad už aj dnes, jedno CT piešťanské spustilo veľké, veľkú sériu výmen. Čo by sa nestalo, ak by za tým neboli aj širšie súvislosti. Ak by to bol jediný prípad, tak nemôže vyvolať takéto turbulencie. Ak je také vnútorné podhubie, tak ono dokáže sa spustiť lavína aj doslova, doslova maličkosťou. Rómska problematika je podobný latentný problém, ktorý môže vyjsť na povrch v podstate maličkosťou."

Daniel Horňák: „To sú teda hlavné riziká, ako ich vidíte. Ak sa pozrieme ešte na ten odhad vývoja ekonomiky z pohľadu štruktúry ekonomiky a tie základné sektory, či už je to priemysel kľúčový, stavebníctvo, služby. Z tohto pohľadu očakávate, alebo môžu tu nastať isté zmeny v tom nastavení a fungovaní slovenskej ekonomiky, alebo mala by si udržať ten trend z posledných rokov?"

Viliam Páleník: „No ten trend z posledných rokov rastu HDP je pozitívny, tam by sme ako nevideli tam veľké riziko, ale ja som kritik merať všetko cez hrubý domáci produkt, lebo on má celkom pekný vývoj, kritizujú to aj politici, nakoniec aj premiér myslím to kritizoval, ale ak by sme sa pozreli detailnejšie, tak hrubý domáci produkt je agregát, ktorý sa rozdeľuje medzi dôchodky sektorov. Tam sa oddeľujú dôchodky vlády, dôchodky podnikov, dôchodky zahraničia a dôchodky domácností. Dôchodky domácností je príjem domácnosti zo mzdy, zo sociálnych dávok, zo starobných dôchodkov, z majetku, z nájmu a tak ďalej. Všetky príjmy domácnosti. A všetky tieto príjmy domácnosti už vyše desať rokov rast pomalšie ako HDP, ten podiel domácnosti, ten koláč, z toho koláča tie domácnosti vždy dostanú menej a menej, potom tie domácnosti si to medzi sebou delia spravodlivo alebo nespravodlivo, to je iná otázka, ale dostávajú stále menej a menej a vtedy oprávnené tie domácnosti sa pýtajú, čo my máme z toho HDP. A to je vyvolané aj tým, že postavený na priemysle, ktorý je investične náročný, tá investícia sa rentabilne prejaviť, často aj zahraniční investori, aj slovenskí, vláda nie práve úsporná, podniky potrebujú na investície a toto sa nezmení. My sme investične náročná ekonomika a to spôsobuje, že domácnosti málo profitujú z rastu HDP. A toto sa v najbližšom roku nezmení, ale malo by sa o tom vážne diskutovať a snažiť o rast menej investične náročný, to znamená zameraný viac na vedomosti, na know how, podporu výskumu, vývoja a podobne a toto, toto sa u nás reálne nedeje a treba tie procesy jednoznačne naštartovať."

Daniel Horňák: „Pán Páleník, v tejto chvíli vám už veľmi pekne ďakujem za zaujímavý rozhovor o ďalšom vývoji slovenskej ekonomiky a prajem vám príjemný zvyšok dňa."

(Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MB)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod , Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač