Slovenskí vedci v CERNe

24. 02. 2014

(04.02.2014; Rozhlasová stanica Regina; Rádiobudík Bratislava; 08.09; 11,5 min.; ŠUŠKOVÁ Tatiana)

Igor HARAJ, moderátor: "Utorkové neskoré rána sú na Rádiu Regina venované vede a teraz sa ideme zamerať na Cern. Cern je v preklade Európska organizácia pre jadrový výskum, ktorá je zameraná na základný a aplikovaný výskum najmä v oblasti časticovej fyziky. Vznikla v roku 1954 a medzi jej otcov- zakladateľov patria významné osobnosti kvantovej fyziky. A dnes mám dvadsať členských štátov práve táto organizácia. Medzi vedcami pracujúcimi v laboratóriu v Cerne nechýbajú ani slovenskí odborníci. Tatiana ŠUŠKOVÁ sa stretla s jedným z nich, volá sa profesor Branislav SITÁR, pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, ale zároveň je aj viceprezidentom najvyššieho orgánu organizácie Rady Cernu."

Branislav SITÁR: "Ja som trvalo zamestnaný tu v Bratislave a do Cernu chodievam pomerne často. To je možno takých osem až desaťkrát do roka. Mám tam rôzne funkcie. Lebo jednak som zástupca Slovenska v Rade Cernu, čo je vlastne orgán, ktorý rozhoduje o všetkých veciach v Cerne a okrem toho už dvadsať rokov tam robíme experimenty, no tak som zároveň na experimente ALICE, ktorý je jeden z veľkých experimentov práve v Cerne a my práve študujeme hmotu v tých raných vývojových fázach vesmíru. Keď sme mali ten big bang, tak my sa zaujímame o to, že čo bolo napríklad v jednej miliardtine sekundy po výbuchu big bangu. Čiže je to hodne ďaleko do minulosti."

Tatiana ŠUŠKOVÁ, redaktorka: "My, obyčajní smrteľníci, si ani nevieme predstaviť čo až tak veľmi skúmate. Čo sa za tých dvadsať rokov v Cerne podarilo?"

B. SITÁR: "V Cerne sa podarilo naozaj ozrejmiť veľmi podstatné veci. Ako Cern vlastne študuje štruktúru hmoty do tých najmenších detailov a to, čo nás zaujíma, je vlastne spojitosť medzi tým veľmi malým, čo sú elementárne častice a vlastne medzi vývojom vesmíru. A ukazuje sa, že je to taký uzavretý kruh, že vesmír je práve taký aký je len kvôli tomu, že elementárne častice sú také aké sú. Ale musíme povedať, že ešte veľmi veľa nevieme, takže asi nás aj mnoho objavov ešte čaká. Také veľmi, veľmi podstatné objavy ktoré boli v Cerne, tak to bolo zhruba pred dvoma rokmi. Vlastne boli prvé správy o objave Higgsovho bozónu, čo je veľmi dôležitá častica. Pretože je takzvaný Higgsov mechanizmus, vlastne by sa dalo povedať, že pri vzniku vesmíru vznikla hmota. To znamená, že teraz už vieme cez aký mechanizmus to vzniklo, takže to je veľmi, veľmi významný objav. Ale sú tam aj ďalšie významné objavy, ako napríklad objav takzvanej kvark-gluónovej plazmy, to je vlastne forma hmoty, ktorá bola na začiatku vesmíru, keď bola obrovská teplota. Potom až sa vytvorili tie častice ktoré poznáme teraz a ktoré tvoria aj naše telá, proste všetko čo je okolo nás."

T. ŠUŠKOVÁ: "Boli výsledky týchto experimentov vlastne už len potvrdením akéhosi predpokladu? Pretože vedci často naozaj pracujú na tej báze, že o niečom tušia. Ale ľudia sú takí, že musia tomu uveriť na základe vedeckých dôkazov."

B. SITÁR: "Áno. Ono to funguje väčšinou tak, že teoretici a môžem povedať že geniálni teoretici, ako boli tí, ktorí teraz dostali Nobelovu cenu práve za objav Higgsovho bozónu. To bol pán profesor HIGGS a pán profesor ENGLERT. Predpovedali existenciu Higgsovho bozónu pred 50-timi rokmi. Takže je veľmi zaujímavé, že toľko až trvalo, pokiaľ ľudstvo bolo schopné experimentálne dokázať existenciu toho. Takže tá teoretická predpoveď naozaj bola geniálna a úžasná. Ale treba povedať, že vlastne tých teórií vždycky sa vygeneruje pomerne veľa. A tie experimenty sú veľmi, veľmi potrebné na to, aby sa ukázalo, že ktorý z modelov, alebo ktorá z teórií je správna a ktorá je nesprávna. A to potom ovplyvní vlastne celú fyziku, že už potom ide daným smerom. Pretože pokiaľ experimentálne voľačo nedokážete, tak stále je to len teória a je to možno len špekulácia, takže ten experiment je dôležitý. Na to ale, aby bol objavený Higgsov bozón, bolo treba postaviť obrovské zariadenie, ktoré sa volá LHC, ktoré je v Cerne a to je 27-kilometrový stroj s najmodernejšou technológiou aká existuje."

T. ŠUŠKOVÁ: "Pre nás bežných smrteľníkov je LHC (...)"

B. SITÁR: "...Zariadenia, v ktorých vieme urýchľovať elementárne častice, urýchľujeme ich elektrickým poľom a to teda buď sú takzvané lineárne urýchľovače, alebo kruhové. Takže tento LHC je najväčší urýchľovač na svete, má 27 kilometrov a je to jeden stroj. To znamená, že je to vlastne najväčší stroj na svete so super modernou technológiou. A to všetko bolo treba vybudovať zhruba za osem až desať miliárd euro to stálo celý tento projekt, na to, aby napríklad sa našiel Higgsov bozón. Takže je to veľmi dôležité. Ono niečo sa dá vymyslieť, ale potom experimentálne dokázať, to stojí veľa úsilia. Napríklad tam teraz pracuje asi 11-tisíc fyzikov z celého sveta, schopných fyzikov, takže sa tam aj vymyslí veľa nových vecí, veľa nových technológií, ktoré potom zase majú uplatnenie v iných oblastiach. Napríklad urýchľovače sa v dnešnej dobe široko používajú v medicíne jednak na diagnostiku a jednak na terapiu. Práve to má korene v tom technologickom výskume, ktorý je potrebný pre fyziku. Ono to potom nájde uplatnenie v mnohých, mnohých iných oblastiach."

T. ŠUŠKOVÁ: "Sú nejaké teórie, ktoré majú priority teraz vo švajčiarskom Cerne?"

B. SITÁR: "Áno. Vlastne fyzika čím viac objavuje, tak tým viac otázok sa nám vynára. To znamená, že my naozaj ešte stále nevieme, že čo sú elementárne častice, či sú naozaj elementárne, dokonca môžem až tak, že nevieme vlastne čo je hmota. Sú to veľmi, veľmi zložité otázky. Ukazuje sa, že predstavy kvantovej fyziky sú úplne iné ako bežné predstavy. Čiže ten svet mikro, alebo mikrosvet, vyzerá vlastne úplne ináč ako náš makrosvet. Toto fyzika vlastne skúma. Práveže fyzici očakávajú, že bude niečo práve za takzvaným štandardným modelom, ktorého ukazuje sa, že zavŕšením je Higgsov bozón, ale predpokladáme, že tam niečo musí byť. Pretože máme také problémy vesmíru, že existuje tam takzvaná tmavá hmota, ktorá je tu okolo nás a my stále nevieme čo to je. Z čoho sa ona skladá. A to je veľkým cieľom Cernu, nájsť častice, ktoré by tvorili tú tmavú hmotu."

T. ŠUŠKOVÁ: "Bežný laik, taký ako ja, sa môže pýtať načo nám to všetko je, vedieť všetky tieto informácie o mikrosvete?"

B. SITÁR: "Tá odpoveď je dosť jednoduchá. Keď chcete postaviť dom, musíte postaviť základy. Takže fyzika je určite základom všetkých vied. Pretože najprv ľubovoľné zákonitosti a vlastne štruktúru hmoty musí dobre poznať fyzika a potom na tom sa dajú budovať všetky ostatné vedy. Ináč to nejde. A keby ste hovorili o praktickom význame tak poviem, niečo čo bolo objavené skoro pred sto rokmi a to bolo atómové jadro. A teraz máme jadrové elektrárne, bez ktorých by sme mali už veľké energetické problémy. Väčšinou tá aplikácia do praxe je veľmi dlhá, ale keď sa niečo objavuje vo fyzike, tak ešte vôbec nevieme a netušíme na čo sa to použije. Ale vždy sa nájde mnoho, mnoho aplikácií."

I. HARAJ: "Do švajčiarskeho Cernu sa s profesorom Branislavom SITÁROM a Tatianou ŠUŠKOVOU vrátime aj po pesničke, aby sme sa dozvedeli niečo viac o úlohách, ktoré tam plnia slovenskí vedci. Máte naladené Rádio Regina, je 8 hodín, 18 minút."

-----------------------------

I. HARAJ: "Najdrahší a najzložitejší vedecký projekt ľudstva. Aj tak sa dá charakterizovať veľký urýchľovač častíc a štyri obrovské detektory, ktoré predstavujú super výkonné počítače a možno také" (chyba záznamu)

B. SITÁR: "...Každý niečo vymyslí a urobí sa spoločný projekt, ten sa musí obhájiť. To znamená, že to je spoločná práca. To je doslovne internacionálna spoločná práca. Ináč, keď má niekto dobrý spoločný nápad, fajn, ale on ho musí prezentovať a musí ho presadiť a všetci musia uznať, že je to dobrý nápad. Čiže väčšinou my, také by som povedal, riešime čiastkové nápady a čiastkové úlohy a potom až keď sa to dá dokopy, tak potom z toho je ten obrovský projekt. Cern je medzinárodná organizácia, tento rok oslávi 60 rokov. Čiže 60-ročná organizácie to je, úplne nezávislá, funguje na bilaterálnych dohodách s vládami. Doteraz Cern mal 20 členských štátov. To znamená, tých 20 členských štátov, z ktorých jeden je Slovensko, je spoluvlastníkom Cernu. To znamená, že Cern je naše pracovisko, my ho aj tak berieme ako naše pracovisko, ale preto proste, že je obrovská investícia, ktorú si v dnešnej dobe nemôže dovoliť žiaden štát, ani Spojené štáty, vôbec nikto, takže musíme sa dať dokopy. Existuje tam nejaký rozpočet, každý do toho prispieva podľa svojej výkonnosti, čiže podľa HDP. Potom tie peniaze, ako tá rada rozhoduje čo sa za to postaví, urobí, aké experimenty sa budú robiť."

T. ŠUŠKOVÁ: "Začínali ste vo fyzike pred viac ako štyridsiatimi rokmi, vedeli ste si vtedy predstaviť, že raz budete dochádzať na takéto špičkové pracovisko, alebo že vôbec bude raz niečo takéto existovať?"

B. SITÁR: "No posunuli sa veľmi ďaleko. Moje sny sa nie len naplnili, ale prekročili ďaleko, ďaleko. Nikdy keď som bol mladý fyzik, tak som si nedovolil trúfať, že budem pravidelne chodiť do Cernu a že tam budem dokonca vo vedení a že budem mať takéto možnosti. Ja som bol v Cerne v roku 1975, čo už tiež pomaly 40 rokov a vtedy som tam bol ako mladý študent. Úžasne ma to oslovilo a vždy som mal proste len takú túžbu, vôbec sa tam dostať. No a to sa splnilo. Takže ja som s tým veľmi spokojný."

T. ŠUŠKOVÁ: "Keby sme si teda chceli predstaviť taký bežný deň slovenského vedca vo švajčiarskom Cerne."

B. SITÁR: "Práca v Cerne je taká, ako vedecká práca možno aj všade inde. Väčšinou fyzici majú svoju prácu ako hobby, takže by som povedal, že deň v Cerne je taký, že sa pracuje ráno, večer aj stále. Väčšinou ľudia aj keď idú na kávu, alebo na obed, tak tiež sa zase bavia o fyzike, pretože ich to baví a teší. Bývajú tam rôzne etapy, lebo niekedy sa tie experimenty pripravujú. My máme napríklad teraz také obdobie, že skoro dva roky tam nebeží fyzika, pretože ten urýchľovač sa zase prebudováva na vyššie energie a experimenty sa tiež prerábajú na to, aby boli ešte lepšie. Čiže sú tam vždy také časy, napríklad okolo dvoch rokov je prestávka a potom tri roky vkuse bežia experimenty. Keď bežia experimenty, tak treba ísť aj do tých zmien. Väčšinou je to plne automatizované. To znamená, že aj experimenty, aj urýchľovač sa riadia z jedného pultu cez počítače. Tie počítače urobili úžasnú vec. Ja som ten vývoj videl a to, ako to beží teraz, čo je asi najväčší rozdiel. Ja si pamätám, keď sme niekedy robili experiment ešte v Rusku, nám trvalo spracovanie výsledkov napríklad jeden rok. Teraz na experimentoch v Cerne niekedy máme v ten istý deň výsledky. Takže to je obrovský rozdiel. Práve tá počítačová technika to úžasne zlepšuje. Určite mám obdiv pred tým, čo v tom Cerne existuje, pretože myslím si, že málokto si vie predstaviť experiment, ktorý má stovky miliónov elektronických kanálov. Takže aj tá práca inžinierov a práce elektronikov a vôbec aj fyzikov je naozaj, naozaj úžasná. Človek to obdivuje, ale viete čo je zaujímavé? Práve tá tímová práca. Vy keď dáte dokopy sto múdrych ľudí, alebo dokonca tisíc múdrych ľudí, tak ten efekt je neuveriteľný. A práve kvôli tomu je teraz ten pokrok vedy taký rýchly. A on sa stále zrýchľuje, práve kvôli tej možnosti komunikácie a možnosti toho, čo ja nazývam, že toto už je spoločný mozog celého ľudstva. Toto my tu využívame. A to je úplne nádherné."

I. HARAJ: "S profesorom Branislavom SITÁROM, viceprezidentom Rady Cern, ktorý pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, o pôsobení slovenských vedcov v špičkovej vedeckej organizácii hovorila Tatiana ŠUŠKOVÁ."

 Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis vysielania)

(AO)

Kľúčové slová:
fyzikálne vedy, strojárstvo

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač