Veda v CENTRE – Nitra: Paleoekológia nie je len o vymieraní dinosaurov: pakomáre Diptera: Chironomidae v paleoekológii

13. 02. 2014

Doc. Ing. Vladimír Kubovčík, PhD.

vyštudoval Fakultu ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. V súčasnosti pôsobí na Katedre biológie a všeobecnej ekológie tejto fakulty ako vysokoškolský pedagóg. Venuje sa najmä paleoekológii, systematickej zoológii a ekológii živočíchov, najmä vážok a koscov. Od študentských čias až doteraz sa v rámci vedeckej práce zameriava na rekonštrukciu vývoja prostredia pomocou subfosílnych pakomárov. Spracovával sedimenty z vysokotatranských plies; aktuálne sa venuje štúdiu tanatocenóz pakomárov zo zaniknutého jazera Švarcenberk (Česká republika). Je členom viacerých vedeckých spoločností (Slovenská zoologická spoločnosť pri SAV, Slovenská arachnologická spoločnosť, Česká společnost pro ekologii, Slovenská limnologická spoločnosť). Od roku 2012 je predsedom Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV. Absolvoval dve vedecko-výskumné expedície do Južnej Ameriky, počas ktorých spoznával ekosystémy Venezuely, Kolumbie a Brazílie.

Obsah prednášky

Vývoj prírody vo štvrtohorách bol komplikovaný. Klimatické zmeny a vývoj prostredia v období glaciálu, neskorého glaciálu a holocénu je možné rekonštruovať rôznymi metódami, napríklad pomocou geochemických záznamov uchovaných v ľadovcových a hlbokomorských vrtoch, rekonštrukciami oscilácií horských ľadovcov, oscilácií hladiny v jazerách alebo pomocou biologických indikátorov. Tradičnou metódou paleoekologického výskumu je peľová analýza, keďže rastliny dobre indikujú stav prostredia. Avšak oveľa rýchlejšie na zmeny prostredia reagujú vodné organizmy akými sú napríklad rozsievky, perloočky a hmyz, ktorých zvyšky sa zachovávajú v sedimentoch jazier. Jednou zo skupín hmyzu, ktorá sa využíva ako paleoekologický indikátor najčastejšie, sú pakomárovité (Chironomidae). Je niekoľko dôvodov, prečo sú zvyšky ich lariev použiteľné v paleoekológii: (I) larvy pakomárov sú stenotopné (majú úzke ekologické optimum, ich vývin je rýchly a larvy sú úzko viazané na jedno miesto a preto citlivo reagujú na lokálne zmeny prostredia a odzrkadľujú podmienky prostredia v čase sedimentácie) a ubikvistické (nájdeme ich prakticky vo všetkých typoch vodných spoločenstiev), (II) hlavové zvyšky lariev sa v sedimentoch zachovávajú vo veľkom počte aj v relatívne malej vzorke sedimentu, (III) zvyšky sa zachovávajú pomerne dobre, čo umožňuje ich determinovanie na úroveň rodu, alebo skupiny druhov, čo je pre paleoekologickú interpretáciu zvyčajne postačujúce, (IV) tanatocenózy sú zvyčajne druhovo bohaté, (V) v sedimente sa zaznamenávajú sukcesné zmeny fauny pakomárov, indikujúce zmeny ekologických podmienok počas vývoja jazera. Pakomáre, podobne ako mnohé ďalšie vodné organizmy, majú krátky životný cyklus, čo podmieňuje ich rýchlu reakciu na klimatické a ďalšie zmeny. Zvyšky lariev pakomárov sa preto často využívajú ako ukazovatele teploty, najmä v boreálnych a alpínskych jazerách, ale aj salinity, hodnôt pH vody, trofie a dokonca aj rýchlosti prúdu a kolísania vodnej hladiny. V rámci prednášky bude predstavená paleoekológia ako vedná disciplína a bude prezentovaných niekoľko prípadových štúdií, v ktorých boli pakomáre využité na rekonštrukciu vývoja prostredia, a odhalenie dopadov ľudských aktivít na ekosystémy.

 Pozvánka

Zdroj: UKF

(JN)

Kľúčové slová:
biologické vedy, popularizácia vedy a techniky

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač