Vedecký tím profesora Dušana Bakoša

26. 02. 2014

(18. 2. 2014; Rozhlasová stanica Regina; Publicistika; 08.19; 4 min.; KACEROVÁ Katarína)

Moderátorka: „Podstatnou zložkou biosyntetickej náhrady kože, ktorú vyvinul vedecký tím profesora Dušana BAKOŠA, je kolagén a kyselina hyalurónová. To sú látky prirodzene prítomné v našom tele, a to je obrovská výhoda, pretože naše telo nerado prijíma cudzí materiál. Dozvedela sa Katarína KACEROVÁ."

D. BAKOŠ: „Vznikla myšlienka založiť nejaké oddelenie biomateriálov, ktoré by vychádzalo z prírodných polymérov. Na to však, aby človek začal pôsobiť v oblasti biomateriálov, potrebuje veľmi úzky kontakt s lekármi, s medicínskou praxou. Ten nápad vlastne dá sa povedať že skrsol v takej veľmi úzkej kooperácii, konkrétne na tej biosyntetickej náhrade kože s oddelením popálenín a rekonštrukčnej chirurgie na čele s prednostom docentom KOLLEROM v ružinovskej nemocnici."

K. KACEROVÁ, redaktorka: „Mali by sme povedať, že z čoho sa to vlastne skladá, z čoho to pozostáva. Vy ste už spomenuli popáleniny, tak keď sa povie koža, tak naozaj to je to prvé, čo človeku príde na um, ale ono to má aj ďalšie využitie."

D. BAKOŠ: „Čo sa týka biosyntetickej náhrady kože, tak tá vychádza vlastne z napodobnenia (...) matrice, to je priestor medzi bunkami a vlastne tie polyméry, ktoré sa nachádzajú prirodzene v tomto prostredí tkanív, tak tie extrahované samozrejme z iných zdrojov, používame aj pri výrobe tejto syntetickej náhrady. Tá sa potom môže používať v podstate tak, že na nej sa kultivujú bunky in vitro v skle a tie sa potom transplantujú pacientovi na rany. Samozrejme nejedná sa iba o popáleniny, veľmi dobré skúsenosti máme z aplikácií u stomatológov, pokiaľ chýba sliznica, tak táto náhrada ju dokáže nahradiť. A takisto sme dlhé roky spolupracovali s ortopédmi, kde nakoniec sme aj komercionalizovali kostnú výplň, ktorá bola tiež na báze kolagénu prírodného a na bázy hydroxyapatitu syntetického. Čiže tu sa snažíme kombinovať tieto materiály tak, aby hodne nahrádzali to pôvodné tkanivo."

K. KACEROVÁ: „A telo s tým nemá absolútne žiadne problémy, prijíma tento materiál, dalo by sa povedať, že cudzí."

D. BAKOŠ: "Áno, samozrejme, to je prvá požiadavka. Možno že výhoda je tá, že skutočne vychádza z materiálov, ktoré sa nazývajú odborne, že sú nešpecifické. To znamená, že aj keď sú napríklad produkované biotechnologicky alebo extrahované poprípade kolagén z hovädzích achiloviek, tak vlastne tento kolagén je ten istý, ako je u človeka a tieto polyméry nespôsobujú nejakú odozvu organizmu."

K. KACEROVÁ: „Znie to fantasticky naozaj na prvý pohľad, lebo spomenuli sme popáleniny, dokonca šľachy, chrupavky, hovorili sme aj o zuboch v podstate, takže vyzerá to ako také, že sa to dá použiť naozaj v tej medicíne úplne zázračne."

D. BAKOŠ: „Áno, je to oblasť tkanivového inžinierstva ako sa tento odbor nazýva. Je to skutočne veľmi progresívna oblasť aj v klinickej medicíne a je predpoklad, že cez tieto tzv. matrice, ktoré sa vyrábajú z týchto materiálov, ktoré dodávajú chemici, tak biológovia zas kultivujú bunky, no a lekári potom tieto štepy používajú na transplantácie. Vedie to až k využívaniu v bioreaktoroch a v budúcnosti možno aj k umelým orgánom."

K. KACEROVÁ: „Čo vás čaká najbližšie, aké máte predsavzatia, pán profesor, a čo teda čaká vašich študentov?"

D. BAKOŠ: „V prvom rade máme projekty, ktoré treba jednak dokončovať, niektoré sa ukazujú, že sa budú realizovať, veľmi zaujímavé záležitosti, kde nás oslovujú firmy. My okrem tohto využitia v oblasti medicíny pracujeme aj biodegradovateľnými materiálmi, kde sme získali svetový patent, a ktoré chceme postupne aplikovať ako inovačné výrobky do rôznych oblastí. No a želal by som si, aby sa nám darilo na týchto projektoch, aby sme to v zdraví prežili ten nápor. Samozrejme to učenie je vedľa tohto taká pozitívna záležitosť, kde človek môže s mladými ľuďmi diskutovať a viesť ich k tomu, aby sme mali svojich pokračovateľov."

Moderátorka: „Myslím, že veľmi záslužná práca Dušana BAKOŠA a jeho vedeckého tímu. Napokon, tkanivové inžinierstvo, pretože takto sa tento odbor nazýva, má v slovenskej vede budúcnosť. Napríklad umelé srdce je komplikovaný orgán, ale už záplaty svalu sa dajú pestovať postupom tkanivového inžinierstva. Slovenskí vedci uvažujú aj o možnosti vytvorenia umelého orgánu. Dalo by sa povedať, že to je SOS." 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (obsah relácie)

(MB)  

Kľúčové slová:
biotechnológie v zdravotníctve

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy, Lekárske vedy

Tlač