Peniaze z eurofondov

28. 03. 2014

(27. 3. 2014; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19.50; por. 1/1; BIELIK Peter)


Peter BIELIK, moderátor: „Peniaze z eurofondov sú pre Slovensko najlacnejším a zároveň aj najvýdatnejším prameňom investícií. Po schválení partnerskej dohody s Európskou úniou by sme mohli už v tomto roku čerpať prvé peniaze v programovom období 2014 až 2020. Viac sa dozviete z rozhovoru s podpredsedom vlády pre investície Ľubomírom VÁŽNYM. Vitajte pri sledovaní Témy dňa na TA3.

Vláda už vo februári schválila partnerskú dohodu s Európskou úniou na roky 2014 až 2020. V dokumente sú zakotvené podmienky pre využitie finančných prostriedkov z fondov z Európskej únie v objeme takmer 14 miliárd eur. Tento krok vlády vytvára predpoklad na rýchle schválenie operačných programov a rýchly začiatok čerpanie európskych finančných zdrojov z nového programovacieho obdobia. Slovenská republika je jednou z prvých členských krajín Európskej únie, ktorá uskutočnila sériu náročných rokovaní s Európskou komisiou. Úspešne zavŕšila prípravný proces a môže v týchto dňoch predložiť partnerskú dohodu na proces formálneho schvaľovania. Okrem európskych štrukturálnych a investičných fondov v hodnote 14 miliárd eur má Slovenská republika možnosť čerpať v novom programovom období približne 5,4 miliardy eur. Celkový možný objem europomoci vrátane poľnohospodárstva a projektov Spájame Európu tak predstavuje 19,4 miliardy eur. Tieto prostriedky sú rozdelené do operačných programov: Výskum a inovácie, Integrovaná infraštruktúra, Ľudské zdroje, kvalita životného prostredia, Integrovaný regionálny operačný program a Efektívna verejná správa."

P. BIELIK: „Som veľmi rád, že v štúdiu TA3 je podpredseda vlády pre investície Ľubomír VÁŽNY, vitajte, pekný večer."

Ľubomír VÁŽNY (Smer SD), podpredseda vlády pre investície: „Pekný večer."

P. BIELIK: „Pán minister, ja som vymenoval viacero operačných programov, ktoré sa viažu k programovaciemu obdobiu 2014 až 2020. Poďme si ich prejsť, to sme už urobili v minulej relácii čiastočne a povedali sme koľko zhruba peňazí každý ten program má, koľko z nich bude možné čerpať, ale nepovedali sme si obsahovo, čo všetko tieto programy obnášajú. Výskum a inovácie, to je pomerne jednoznačné. Čo je všetko zahrnuté v tomto programe?"

Ľ. VÁŽNY: „Tak sú tam zjednotené prvky výskumu, vývoja a inovácií. Je to jeden operačný program, ktorý budú spravovať dva riadiace orgány, dva rezorty. Rezort školstva ako riadiaci orgán a rezort hospodárstva ako silný sprostredkujúci orgán pod riadiacim orgánom s tým, že dali sme akcent na to, že musia byť výstupy vedy, výskumu a vývoja priamo prepojené s inováciami, rastom hospodárstva, aby sa nehrali na vlastnom piesočku a to sa nám podarilo v tom operačnom programe zadefinovať. Tú alokáciu som povedal minule – 2,23 miliardy EUR a je to rozdelené na časť výskum a vývoj a na časť inovácie, kde je najmä podpora hospodárstva. Ten príklad projektov je rôznorodý, tam sú stovky aktivít, ale najmä, príklad poviem vývoj a zavedenie novej výrobnej technológie na zlepšenie technologického postupu pri vývoj prefabrikátov. Čiže je tam tá vývojová úloha. Zlepší sa ten proces a aj tá realizačná úloha, že tá výroba bude zavedená s týmito novými poznatkami. Takýchto príkladov je veľa v zdravotníckej oblasti, vo veľa iných oblastiach, čiže je tam tých príkladov veľa. Je to ťažko takto zadefinovať, že počet tých projektov, ale jednoducho základná idea je tá, že musíme prepojiť výsledky vedy, výskumu s výsledkami hospodárskeho rastu a inovácii."

P. BIELIK: „A v čom bol doteraz problém? Viem, že vedci majú nápady, často počujeme o tom, aké výsledky dosahujú v zahraničí, aké nové inovácie, patenty, vynálezy dokážu prezentovať smerom navonok, no ale keď sa pozrieme potom na samotnú podporu vedy a výskumu u nás na Slovensku, tak hovoria práve títo ľudia, že je nedostatočná. V čom tkvie ten problém?"

Ľ. VÁŽNY: „Tak vo veľkej rozptýlenosti tých vedeckovýskumných kapacít a výskumno vývojových úloh. V zásade tá základná definícia alebo vykonávateľ tohto operačného programu je strategická špecializácia pre vykonávanie tohto programu s tým, že tá definuje základné oblasti pre základný výskum a základné oblasti pre aplikovaný výskum. Čiže určitým spôsobom sme ten aplikovaný výskum, ktorý je viac prepojený na prax definovali do nejakých základných oblastí, ktoré budú podporované z eurofondov, aby tam bol väčší prínos pre prax. Tie oblasti sú rôzne. Najmä kde sa Slovensko najviac etabluje v praktickej oblasti a je to automobilový priemysel, biela technika, výpočtová technika, nanotechnológie. Tých oblastí je viacero, ktoré sú zadefinované a tie budú len tým aplikovaným výskumom podporované a zase určité nižšie percento zostane na takzvaný základný výskum, ktorý nemá až takú previazanosť na praktické výstupy."

P. BIELIK: „Sú to všetko fascinujúce oblasti: nanotechnológie, automobilový priemysel, budeme veľmi radi, aj ak našim divákom potom budeme môcť prezentovať niektoré tie nové nápady, s ktorými prídu naši kreatívni ľudia. Poďme k druhému operačnému programu – Integrovaná infraštruktúra. Čo všetko obsahuje?"

Ľ. VÁŽNY: „Integrovaná infraštruktúra je ten základný operačný program, ktorý poznáme aj doposiaľ pod názvom operačný program Doprava s tým, že obsahuje klasické projekty pre výstavbu diaľnic, rýchlostných ciest, ciest prvej triedy, železničnú infraštruktúru, sú tam aj nadobúdanie mobilných železničných prostriedkov pre verejnú dopravu. Takže tá škála je tam pomerne široká a má jednu tú skupinu dopravných náležitostí, čo som povedal a druhá skupina sú informačno-komunikačné technológie. To znamená, že cez túto podskupinu bude podporovaný eGovernment a broadband alebo po slovensky širokopásmové prepojenie Slovenska. Slovensko potrebuje dobudovať takzvanú chrbticovú sieť na rýchlejší internet tak, aby aj ten eGovernment – elektronická vláda, aby fungoval účinne do všetkých lokalít Slovenska. Čiže toto sú tie základné oblasti a tých projektov je tam naozaj veľa. Ja neviem, z diaľničných diaľnica D1 Prešov západ   Prešov juh, Budimír   Bidovce na východe Slovenska, železničné projekty od Púchova po Žilinu a tých projektov je tam zase strašne veľa. Tá alokácia je, je to najväčší, čo sa týka alokácie program, je to 4,037 miliardy eur a spočíva v týchto nejakých aktivitách, ktoré budú definované."

P. BIELIK: „Teraz z vás hovorí aj bývalý minister dopravy, určite veľmi dobre poznáte viaceré tieto projekty, takže budeme naozaj veľmi zvedaví. Pretože tie otázky, ktoré k nám prišli, sa viac týkali najmä ciest a diaľnic, čo nie je ale úplne presne obsahom nášho dnešného rozhovoru. Ďalší operačný program   Ľudské zdroje, tam si vie človek predstaviť čokoľvek, mnoho oblastí, ktoré môžu zasiahnuť, ale predpokladám, že ide najmä o zamestnávanie, o možnosti ďalšieho vzdelávania, nemýlim sa?"

Ľ. VÁŽNY: „Určite je tam časť vzdelávania, menšia časť a podpora vzdelávania a druhá časť sú tie klasické programy na podporu zamestnanosti, aktívna politika trhu práce. Sú to najmä tie mäkké opatrenia, ľudovo povedané, respektíve sú to aktivity z Európskeho sociálneho fondu. A zase len tak príklad poviem, je to celá škála projektov, ale príklad poviem   podpora zamestnanosti pre zdravotne postihnutých, ktorá je realizovaná a konečným prijímateľom je Ústredie práce. je tam alokovaných 1,96 miliardy eur ešte aby som povedal."

P. BIELIK: „1,96 miliardy eur je určite zaujímavá suma vzhľadom na to, aká je u nás situácia, čo sa týka zamestnanosti, ale napríklad aj ochoty ľudí cestovať za prácou, aj tieto opatrenia sú v tom?"

Ľ. VÁŽNY: „Určite sú tam podporné opatrenia aj na zvýšenie apetítu a ochoty ľudí cestovať za prácou, sú tam nástroje pre zvýšenie zamestnanosti mladých, pretože Slovensko trpí pomerne vysokou nezamestnanosťou mladých a veľa, veľa aktivít je tam."

P. BIELIK: „Štvrtý operačný program má jednoznačný názov, ktorý netreba veľmi prekladať, nie je koncipovaný veľmi v odbornom jazyku   Kvalita životného prostredia   to je jednoznačná. Na druhej strane asi treba povedať, čo všetko tento program zahŕňa."

Ľ. VÁŽNY: „Kvalita životného prostredia je tiež jeden z dôležitých operačných programov v podstate čo do alokácie, je druhý najväčší, má 3,157 miliardy eur a zahŕňa tie klasické opatrenia, ktoré tu na Slovensku aj poznáme ohľadne ochrany ovzdušia, vody, kanalizačné záležitosti, čističky odpadových vôd. Zase len taký príklad môžem povedať: verejná kanalizácia, verejná čistička odpadových vôd alebo stabilizácia korýt riek, kde je konečný prijímateľ Slovenský vodohospodársky podnik. Tiež má v sebe niektoré aktivity súvisiace s ovzduším a týkajúce sa napríklad energetickej efektivity verejných budov. Energetická efektivita verejných budov tým, že tie budovy zrekonštruujeme, zateplíme, budú potrebovať menej tepla, samozrejme bude väčšia úspora a väčšia efektivita v ochrane ovzdušia. Sú tam aj aktivity týkajúce sa problematiky klimatických zmien a opatrení na zmiernenie dopadu týchto klimatických zmien a to sú tie povodne klasické, ktoré sa dejú stále viac a viac. Zase tých aktivít je tam pomerne veľa. Realizuje sa najmä v oblasti záväzku Slovenska voči Európskej únii, kde zlepšíme životné prostredie a sú tam aj rôzne ďalšie aktivity."

P. BIELIK: „Spomínali ste Vodohospodársky podnik, nedávno jeho predstavitelia sedeli aj tam, kde momentálne sedíte vy a spolu s ministrom životného prostredia, ukazovali sme tú mapu, kde všade sa budú robiť protipovodňové opatrenia a tá suma je naozaj obrovská   až jedna miliardy eur, ktorá má natiecť do týchto protipovodňových opatrení alebo do regulácie tokov tak, aby v budúcnosti nespôsobovali ďalšie problémy. Ďalší operačný program   Integrovaný regionálny operačný program. To už je trošku zložitejší názov. Mohli by ste ho vysvetliť?"

Ľ. VÁŽNY: „To je najmä program týkajúci sa regiónov, pretože doteraz sme poznali regionálny operačný program. Teraz nám pribúda to slovíčko Integrovaný regionálny operačný program, to znamená, že regióny si budú samé spravovať pod dozorom riadiaceho orgánu tie svoje aktivity. Integrovaný regionálny operačný program má alokáciu 1,86 miliardy eur a má také základné črty, že bude sa spravovať pre vyššie územné celky a mestá v danom kraji alebo samosprávnom kraji cez takzvané integrované regionálne územné stratégie. Tie aktivity sa budú uplatňovať cez takzvaný trvalo udržateľný mestský rozvoj pre krajské mestá a niektoré súvisiace oblasti s krajskými mestami. Ale tiež sú tam aj aktivity rezortu zdravotníctva a zlepšenie zdravotníckej infraštruktúry. Aktivity rezortu dopravy týkajúce sa najmä zase len energetickej úspory a podpory Štátneho fondu rozvoja bývania cez tie jeho klasické projekty. A tiež sú tam aktivity rezortu kultúry na posilnenie a rekonštrukciu, modernizáciu kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky."

P. BIELIK: „Snáď mi odpustíte, ja medzitým sledujem aj otázky, ktoré nám prichádzajú od našich divákov. Jedna sa týka predpokladám práve regionálneho operačného programu. V rámci regionálneho operačného programu budeme môcť budovať a opravovať aj miestne komunikácie? Je to v rámci tohto regionálneho operačného programu?"

Ľ. VÁŽNY: „Po novom sa volá Integrovaný regionálny operačný program. V zásade Európska komisia nás svojím spôsobom obmedzila alebo usmerňuje len do niektorých vybraných aktivít. A tie aktivity sú také, že môžete realizovať dopravnú infraštruktúru a transeurópskych sietí, to znamená vyššie nadriadených a miestne komunikácie si riešte z národných zdrojov. S tým ale, že podarilo sa nám dosiahnuť určitý úspech pri negociáciách v tom, že môžu byť realizované aj cesty druhej a tretej triedy, lebo tam smeruje asi táto otázka, ale podmienka je tam jasná – napojiteľnosť týchto ciest na tú nadriadenú cestnú infraštruktúru s tým, že je tam zase tá integrácia, oživenie toho územia, ktoré bude napojené cez tieto cesty druhej a tretej triedy na tú nadriadenú dopravnú infraštruktúru, aby to malo nejaké zmysel s tým, že bude rýchlejšie prepojenie na diaľnicu v tých regiónoch, ktoré tú diaľnicu nemajú."

P. BIELIK: „Takže áno, ale!"

Ľ. VÁŽNY: „Áno, ale, presne tak."

P. BIELIK: „Musí byť splnená táto podmienka, ďakujem veľmi pekne. Je to starosta jednej obce, ktorý nám poslal túto otázku. Môžeme sa posunúť ešte k poslednému operačnému programu   Efektívna verejná správa."

Ľ. VÁŽNY: „Efektívna verejná správa je, čo sa týka výšky disponibilných peňazí najmenší operačný program, ale je dôležitý. Má alokáciu 278 miliónov s tým, že kým nezrekonštruujeme verejnú správu, tak nám nebudú fungovať ani tieto operačné programy. A jej podmnožinou je takzvané ESO, ktoré poznáme, ale efektívna verejná správa zasahuje do všetkých oblastí verejnej správy, či už je to štátna správa, tak isto aj samospráva a jej cieľom je zjednodušiť, zrýchliť lepší vzťah k občanovi. A efektívna verejná správa, ako taký príklad projektu môžem povedať zjednotenie výberu daní a cla, čiže tuto bude za určité obdobie dosiahnutý významný úspech v tom, že to bude jednoduchšie, rýchlejšie, zjednotené a efektívnejšie. Tak isto sú to katastrálne problémy, ktoré sú, justícia, toto všetko je obsiahnuté v tomto operačnom programe, ktorý má tie mäkké opatrenia, to znamená, nebude nič stavať zjednodušene, ale bude zabezpečovať tú lepšiu funkčnosť verejnej správy a tak ďalej."

P. BIELIK: „Takže tam bude patriť UNITAS, keď ste spomínali združené clá a dane."

Ľ. VÁŽNY: „Napríklad."

P. BIELIK: „Potom elektronický spis, ktorý má začať fungovať v rámci ministerstva spravodlivosti, keď e mailom občanovi bude môcť ministerstvo alebo súd poslať nejakú tú obsielku, aby sa zjednodušila aj táto sféra. Všímam si aj ďalšie otázky, ktoré prichádzajú a sú to väčšinou starostovia obcí, ktorých zaujíma napríklad, koľko finančných prostriedkov z operačných programov bude alokované pre obce a mestá?"

Ľ. VÁŽNY: „Obce a mestá majú základ finančných prostriedkov v tom integrovanom regionálnom operačnom programe, ako som povedal s tým, že musíme to rozlíšiť, že v jednej skupine sú vyššie územné celky v danom kraji a obce a mestá, a tam je alokované na celé Slovensko 751 miliónov. Oni sú povinní si zabezpečiť takzvanú regionálnu integrovanú územnú stratégiu, o znamená, oni zdola budú definovať tie potreby a tie slabé miesta, ktoré najviac poznajú a na týchto slabých miestach sa musia dohodnúť a tieto budú realizovať cez rôznu pestrú zmes aktivít a riadiaci orgán ich bude len kontrolovať, či sa zmestia do ideí toho operačného programu. A ďalšia čiastka pre tie krajské mestá s tými prislúchajúcimi obcami je 376 miliónov a tiež budú povinní si zabezpečiť svoje integrované mestské stratégie pre trvalo udržateľný mestský rozvoj, ta si zadefinovať svoje aktivity, ktoré najviac v dotknutom území potrebujú a zase si ich môžu implementovať v takomto rozsahu. Čiže toto je alokácia pre tie mestá a obce zjednodušene s tým, že samozrejme mestá môžu vstupovať aj do iných operačných programov, ale nebudú ich priamo riadiť. Toto si budú riadiť sami. Ale môžu si nárokovať o prostriedky napríklad v životnom prostredí na kanalizácie, môžu si nárokovať prostriedky napríklad v tej zdravotníckej časti, čo som spomenul, na niektoré zdravotnícke zariadenia v danom území, môžu si na niektoré kultúrne pamiatky, môžu si realizovať informačno-komunikačné systémy tak, aby sa spojili s elektronickou vládou. Môžu si realizovať vzdelávacie programy, tak isto načrú a budú si nárokovať z operačného programu Ľudské zdroje na vzdelávacie aktivity v danom regióne. Čiže tých aktivít je tam celá škála ďalších."

P. BIELIK: „Čím ste zodpovedali aj ďalšiu otázku od ďalšieho starostu, ktorá nám prišla, z ktorých operačných programov budú mať možnosť obce a mestá čerpať finančné prostriedky? Vy ste ich teraz povedali. Ďalšia otázka, opäť je to starosta, je zaujímavé, že najmä sú aktívni predstavitelia samospráv, sme malá obec a chceme nepotrebný objekt rekonštruovať na penzión. Uvažuje sa v novom programovacom období aj s financovaním takýchto aktivít?"

Ľ. VÁŽNY: „Žiaľ, zo skúseností minulého programového obdobia, kedy penzióny ako podpora cestovného ruchu nemali dobrý výsledok najmä preto, že bola tam istá nerovnosť trhu, že napríklad v okolí Liptovskej Mary vzniklo 20 penziónov a desať z nich dostalo podporu z fondov a desať si ich muselo zabezpečiť z vlastných alebo z úverových zdrojov. V podstate aj Európska komisia nám oznámila, že penzióny touto cestou už nie, takže musím odpovedať na tú otázku, že komerčné zariadenia cestovného ruchu nebudú financované z eurofondov."

P. BIELIK: „Takže pre ten nepotrebný objekt bude musieť pán starosta nájsť nejaké iné využitie v rámci obce. Poďme na ďalšie otázky, ktoré už súvisia s celkovým čerpaním, vieme, aké percentuálne čerpanie bolo v minulom programovacom období, vieme aj to, že sme dostali rok navyše na to, aby sme dočerpali to predchádzajúce programovacie obdobie, pretože tam bolo pomerne veľa prostriedkov nevyčerpaných, niečo nad 50 percent, sa nám podarilo vyčerpať, dokázali ste sa pán minister inšpirovať tými problémami predchádzajúceho programovacieho obdobia tak, aby ste im predchádzali v tomto nasledujúcom?"

Ľ. VÁŽNY: „V zásade tá súčasná situácia je taká, že blížime sa z tej celkovej čiastky istých eurofondov v hodnote 11,5 miliardy k vyčerpaniu 6,5 miliardy, to znamená v praxi, že nám zostáva vyčerpať dokonca programového obdobia ešte 5 miliárd eur s tým, že robíme teraz účinné opatrenia, ktoré spočívajú v akčných plánoch, krízových manažmentoch, aby sme tieto prostriedky dočerpali, môžem sa o tom bližšie zmieniť. A tá inšpirácia v tom je najmä politicky cyklus, ktorý zle ovplyvňoval vývoj a čerpanie eurofondov. Zjednodušene politický cyklus v dvoch svojich rovinách. Prvá rovina je politický cyklus v exekutíve, to znamená vláda garnitúra. Pri vystriedaní sa vládnej garnitúry by došlo k zásadným a výrazným zmenám a zastavení kontinuity čerpanie eurofondov. Čo dôsledok je, že kým sa to znovu naštartovalo, uplynul rok, rok a pol a už sa to jednoducho nedá dohnať. Druhá rovina politického cyklu je v stabilizácii administratívnych kapacít, pretože vždy nová garnitúra si doviedla tých špičkových úradníkov nových a tí, kým sa naučili tú problematiku, zase len uplynul polrok a rok a stále len tie problémy stáli. Je to pekne vidieť v tých grafoch čerpania, že politický cyklus nám škodí a preto musíme definovať odpovede na vyriešenie tohto tvrdého zásahu politického cyklu do kontinuálneho čerpania eurofondov. Potom je tam viacero opatrení spočívajúcich najmä, ja neviem, jednotná metodika tvorby týchto operačných programov, jednotná metodika žiadostí, zjednodušenie. To motto, čo som už povedal v minulej relácii – Najjednoduchšie ako sa dá, čiže hľadáme tých ciest viacero. Samozrejme, veľmi by nám pomohlo to, keby sme naplnili ten svoj cieľ elektronickej vlády a preukazovania dokladov elektronickou formou, pretože súčasťou každej žiadosti o nenávratný finančný príspevok je pomerne veľké množstvo všelijakých dokladov, ktoré sa dajú veľmi jednoducho elektronicky predkladať a nemusí to byť v papierovej podobe. Zatiaľ kreujeme ten systém a definujeme nejaký harmonogram časový, kedy to už bude fungovať v elektronickej podobe. Sú tam problémy, kde riešime verejné obstarávanie ako slabé miesto čerpania v minulom programovom období, kde riešime kontrolu už vopred pri tých väčších projektoch, aby sa nestalo to, že tento projekt s tou chybou sa bude posúvať a nakoniec dôjde k zrušeniu toho projektu alebo k nejakým vleklým námietkovým konaniam. Čiže tých opatrení je tam viacero, ktoré sa snažíme zadefinovať."

P. BIELIK: „Ja by som sa vrátil ešte k tým úradníkom, ak dovolíte, pretože ono to neznie pre občanov veľmi dobre, úradník, je to slovo, ktoré im naznačuje, že to je ten, ktorý chodí do práce a v podstate presne dodržiava svoj vymedzený pracovný čas, niekedy až nad rámec toho, zoberie si dovolenku vtedy, keď na druhý deň je voľno, atď., tým pádom sa vlastne tá práca množí. Tí, ktorí ale poznajú túto problematiku, vedia, že naozaj už v súčastnosti táto úradnícka sféra je vysoko profesionálna, tí ľudia vedia, čo majú robiť. Problémom je naozaj to ak sa menia. Ak príde nová vláda a prinesie tam svojich ľudí, ktorí sa, ako ste povedali, začínajú len učiť na tých pozíciách to, čo by už dávno mali vedieť. Ako by ste stabilizovali teda týchto úradníkov v ich funkciách tak, aby sa ich tento politický cyklus nedotýkal?"

Ľ. VÁŽNY: „Tak zas tých momentov je tam viacero a sa to pripravuje pod mottom stabilná a profesionálna a politicky neutrálna štátna služba. Toto je ten základ, ktorý chceme ďalej posúvať s tým, jedným z nástrojov, a ten najvýznamnejší nástroj je, že do konca roku 2014 bude nový zákon o štátnej službe, ktorý svojím spôsobom rozdelí zamestnancov štátnych na politických a apolitických, a odborných a dôjde tam k podstatne významnejšej stabilizácii tých euroúradníkov, ktorí budú zase len preverovaní, čo sa týka vzdelávania, odbornosti, a budú získavať vyššie stupne stabilizácie. Nedôjde úplne k nejakému tvrdému zafixovaniu, ale k podstatne väčšiemu posilneniu štátneho úradníka, na ktorom nám ako štátu záleží, a k podstatne väčšiemu zabráneniu vstupu politického cyklu do výmeny týchto kádrov."

P. BIELIK: „Musím konštatovať, že tých otázok prichádza veľmi veľa, ale väčšinou súvisia s inými otázkami, než sú eurofondy a čerpanie peňazí z nich. Ľudí samozrejme zaujíma najmä problematika infraštruktúry, výstavby diaľnic, atď. Skúsme sa teda toho aspoň trocha dotknúť. Na ktoré tie projekty by sa mohli v budúcnosti využívať eurofondy prioritne? Vy ste takisto aj vo vláde zodpovedný za projekty, ktoré majú tú vyššiu hodnotu, niekde od miliardy eur, napríklad čo sa týka infraštruktúry. Je tam konkrétna predstava, kam by tie peniaze mohli smerovať?"

Ľ. VÁŽNY: „Z eurofondov?"

P. BIELIK: „Áno."

Ľ. VÁŽNY:  „V podstate na Slovensku neexistuje dopravný projekt nad jednu miliardu eur, alebo projekt dopravnej infraštruktúry. V zásade všetky projekty nadradenej dopravnej infraštruktúry sa budú realizovať cez eurofondy, pretože z iných zdrojov zjednodušene ich je ťažko zabezpečiť. Samozrejme, otvára sa tu aj možnosť, a na nej rezort dopravy aj intenzívne pracuje, možnosť zabezpečenia niektorých projektových celkov formou public private partnership, alebo verejnosúkromného partnerstva, s tým, že takáto forma bude uplatnená len na tie, kde nebudú môcť byť aplikované eurofondy. Je to príklad D 4, to je obchvat Bratislavy, alebo časti R 7 z Bratislavy na východ, ale čo sa týka, že ktoré projekty a kedy sa budú realizovať, je to verejne dostupný zoznam projektov na webovej stránke rezortu dopravy, ale v zásade pokračovanie dobudovania úsekov po Košice, a samozrejme pokračovanie, už som spomenul, napríklad Prešov – západ – Prešov – juh, obchvat Budimír – Bidovce, zase obchvat Košíc, a zase pokračovanie ďalej smerom na východ. A takisto pokračovanie od Žiliny smerom na česko-poľskú hranicu, je to D 3. Tam takisto budú pokračovať projekty cez eurofondy s tým, že určitou novinkou je to, že Európska komisia pripustila asi pred rokom a pol tzv. fázovanie projektov, lebo predtým to bolo tak, že projekt musíte dopravný začať a ukončiť. Ukončiť znamená, keď prejde prvé auto napríklad na diaľnici. Teraz Európska komisia pripustila fázovanie projektu, to znamená, že máme určitú výhodu v tom, že zrealizujeme len prvú fázu toho projektu v programovom období 2007 až 13, a tú druhú fázu môžeme dokončiť v programovom období 14 až 20, týka sa to projektov, ktoré sú už rozostavané, teraz ani neviem, ktoré napríklad sa fázujú, ale... Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka napríklad, je taký príklad, že časť tejto stavby sa rozostavia do konca roku 2015, kedy ešte sa môžu dočerpať staré fondy, a zvyšná časť sa bude čerpať z nového programového obdobia."

P. BIELIK: „Takže tá prvá časť by mala ísť ešte z programovacieho obdobia 2007 až 13, a financovať sa ešte v tomto roku, nakoľko sme dostali ten jeden rok navyše, a tie ďalšie peniaze potom prídu z toho ďalšieho programovacieho obdobia. To je určite novinka a zaujímavý moment v tomto. Máme tu ďalšiu otázku, čo sa týka Bratislavského kraja. Bude Bratislavský kraj naďalej obmedzený v možnostiach čerpania eurofondov?"

Ľ. VÁŽNY: „Svojím spôsobom bude, lebo chová sa to tak, že Európska únia rozdelila regióny na tzv. viac rozvinuté regióny. Viac rozvinutý región znamená to, že dosahuje viac ako 90 percent priemeru hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa v tom regióne, a Bratislavský región, resp. Bratislavský samosprávny kraj, územne dosahuje viac ako 90 percent priemeru Európskej únie. Potom sú tzv. prechodné regióny, ktoré dosahujú od 75 percent do 90 percent priemeru HPD na jedného obyvateľa žijúceho v tom regióne, ale takýto región na Slovensku ani nemáme. Sú to niektoré španielske regióny, francúzske regióny, tie prechodné, ktoré sú v rozmedzí od 75 percent do 90, a potom sú tzv. menej rozvinuté regióny, ktoré dosahujú priemer HDP na jedného obyvateľa žijúceho v tom regióne do 75 percent, a to máme zase zvyšok Slovenska. Len Bratislavský región dosahuje nad tých 90 percent, to znamená, je región viac rozvinutý, a ten má svoje obmedzenia, pretože filozofia eurofondov je odstránenie regionálnych disparít, viac súdržnosti a priblíženie sa tých zaostalejších regiónov k tomu priemeru Európskej únie. Preto sú filozoficky eurofondy nasmerované, usmerňované do tých tzv. menej rozvinutých regiónov. Cez to všetko Bratislava má určitú pevnú čiastku, ktorá je v hodnote 44,2 milióna eur, a naviac cez tzv. flexibilitu ešte môže získať ďalších 329 miliónov na rôzne aktivity, ktoré v tomto kraji budú."

P. BIELIK: „Dobre, takže to je dobrá správa aj pre Bratislavčanov, že nie úplne na nich zabúdajú úradníci v Bruseli pri rozdeľovaní peňazí z eurofondov, a samozrejme aj naša vláda pri definovaní svojich operačných programov.

Pán podpredseda vlády, viac toho dnes nestihneme. Budem veľmi rád, ak na ďalšie otázky, ktoré sa týkajú eurofondov, budeme môcť odpovedať v niektorej z ďalších Tém dňa. Ďakujem veľmi pekne. Príjemný večer."

Ľ. VÁŽNY: „Ďakujem aj za pozvanie a pekný večer."

P. BIELIK: „Dámy a páni, toľko z dnešnej Témy dňa. Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na vás opäť na budúci týždeň v pondelok v rovnakom čase o 19.50."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis vysielania)

(MB)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač