Minister Dušan Čaplovič si v Zemianskom Podhradí pripomenul výročie Ľ. V. Riznera

04. 04. 2014

Za účasti ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR – Dušana Čaploviča sa v nedeľu 30. marca 2014 konala v obci Zemianske Podhradie spomienková slávnosť pri príležitosti 165. výročia narodenia miestneho rodáka Ľudovíta Vladimíra Riznera.

Podujatie na počesť tohto slovenského významného dejateľa sa začalo slávnostnými službami Božími v tamojšom evanjelickom kostole a pokračovalo položením vencov k pamätnej tabuli Ľ. V. Riznera a ďalším kultúrnym programom.

Ľudovít Vladimír Rizner bol slovenský pedagóg, spisovateľ, redaktor, etnograf, ale tiež jazykovedec a historik. Narodil sa 18. marca 1849. Študoval na lýceu v Bra­tislave, krátky čas na gymnáziu v Modre, pritiahlo ho slovenské gymnázium v Revúcej, ktoré odchovalo zopár desiatok významných slovenských vzdelancov, no prišiel rok 1870 a Rizner po smrti otca Karola, keď ho už predtým chorého zastupoval ako výpomocný učiteľ, ostal doma, pri svojich rodákoch a ich deťoch.  Evanjelická cirkev zemiansko-podhradská na čele s kňazom a významným bo­tanikom Jozefom Ľudovítom Holubym si zvolila Ľudovíta Vladimíra Riznera za učiteľa svojej školy. Rizner na trnavskej učiteľskej akadémii zložil roku 1873 skúšky a získal pre pedagogickú činnosť plnú kvalifikáciu.

Ľudovít Vladimír Rizner vo svojom rodisku,  v Zemianskom Podhradí, pôsobil ako učiteľ celých 42 rokov. Ostal verný svojim rodákom, škole, v ktorej učil podľa  záznamov 100 – 120 detí. A učil s veľmi dobrými výsledkami, ako to pravidelne  potvrdzovali cirkevní i štátni školskí inšpektori. Vtedajší učiteľ zápasil s nedo­statkom pomôcok, učebníc. Rizner si ich pripravoval sám, učebnice prekladal do slovenčiny a pomáhal tak nielen sebe, ale aj ďalším slovenským školám.

Rizner vedel, že na výchovu mládeže treba nielen učebnice, ale aj literárne texty, tvorbu pre deti a mládež, časopisy, školské knižnice, že treba vychovávať a vzdelávať aj rodičov. A preto sa Ľudovít Vladimír Rizner stal Strýčkom Slavošom. Pod týmto dôveru detí vzbudzujúcim  pseudonymom vydal Rizner menšie súbory ilustrovaných rozprávok, básní, rie­kaniek. Sú napospol už v názvoch adresované deťom: Zo života malých (1883), Našim maličkým (1883), Kytka z Tatier (1885), Zo slovenskej chalúpky (1886).

Rizner sa venoval viacerým aktivitám. Zakladal knižnice, hospodárske spolky, bol literárne činný, viedol a redigoval hospodársky časopis Obzor, ľudovýchovnú edíciu Knižnica slovenského ľudu a prispieval do slovenských a českých kalendárov, dobových časopisov a encyklopédií, tiež do mnohých vedeckých publikácií, ako napríklad Ottov slovník náučný. Vytvoril veľa vedeckých prác a dal základ oblastiam, ktoré mali možnosť sa rozvinúť až začiatkom 20. storočia. 

Z ďalších významnejších diel možno spomenúť Dialektický sborník Bošáckej doliny Materiál k topografickému slovníku. Ľudovít Vladimír Rizner bol učiteľom – spisovateľom pre deti a mládež, pracovitým po­pularizátorom vedomostí, stúpencom myšlienky bratstva Čechov a Slovákov.

Okrem tejto činnosti rozvinul široko založený vlastivedný prieskum slovenských dejín a kultúry a  z tejto práce vzišlo také monumentálne dielo, ako je Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca roku 1900, ku ktorej pripojil archeologickú, historickú, miestopisnú a prírodovedeckú bibliografiu.

Túžil mať v rukách aspoň prvé hárky v zošitoch pripravovaného vydania. Tejto chvíle sa dožil, no nedožil sa vydania ani prvého zväzku. Umrel vo svojom rodisku 7. 10. 1913 ako šesťdesiatštyriročný.

Jeho meno dnes nesie Mestská knižnica v Novom meste nad Váhom.

Zdroj: MŠVVaŠ SR

Karol Rosenbaum: Ľudovít Vladimír Rizner - obor práce.

www.osobnosti.sk

Foto: MŠVVaŠ SR

www.ecav.sk

Spracovala: Alena Oravcová

kliknutím na foto získate plnú veľkosť

Kľúčové slová:
osobnosti vedy

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Tlač