Hospodárstvo a budúcnosť Európskej únie

16. 05. 2014

(14. 5. 2014; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19:50; por. 1/1; Miroslav Kohút, Peter Bielik)

Peter Bielik, moderátor: „Európa je najväčším svetovým trhoviskom. Čo sa však týka produkcie, vo svetovom merítku zaostáva. Je to tak aj napriek ambicióznym plánom, ktoré mali z Európy urobiť najkonkurencieschopnejšie miesto na planéte. Dnes už vieme, že sa nenaplnili. Prečo? Aká je budúcnosť európskeho hospodárstva? Opýtam sa Maroša Šefčoviča a Jána Hudackého. Vitajte pri sledovaní Témy dňa na TA3. Voľby do Európskeho parlamentu doslova klopú na dvere. Vo všetkých dvadsiatich ôsmich členských štátoch Únie si budú ľudia vyberať svojich zástupcov do europarlamentu. Priemerná volebná účasť v Európe však postupne klesá a k volebných schránkam sa nehrnú ani Slováci. Politológovia opäť očakávajú extrémne málo voličov."

Miroslav Kohút, redaktor: „Čísla hovoria jasnou rečou. Záujem o eurovoľby na starom kontinente neustále klesá a voličská účasť je stále nižšia. Zatiaľ čo v historicky prvých eurovoľbách v roku 1979 volebná účasť dosiahla takmer šesťdesiatdva (61,99) percent, pri ostatných voľbách v roku 2009 bol európsky priemer už len štyridsaťtri percent. Toto číslo by bolo ešte o poznanie nižšie, ak by v štyroch štátoch Únie nebola účasť povinná."

Martin Slosiarik, analytik agentúry Focus: „Tú účasť takpovediac dole ťahajú predovšetkým nové členské štáty. Je to do istej miery akýmsi uspokojením obyvateľov v nových členských krajinách z toho, že sa stali členmi Európskej únie."

Miroslav Kohút, redaktor: „Typickým príkladom je Slovensko. Vo volebnej účasti, či skôr neúčasti sme dokonca rekordmani. Hoci nadchádzajúce voľby budú pre nás v poradí len tretie, v oboch predchádzajúcich sme mali najnižšiu účasť v celej Európskej únii. Pri posledných eurovoľbách prišlo svoj hlas odovzdať necelých dvadsať (19,63) percent voličov. V roku 2004 to bolo dokonca len necelých sedemnásť (16,96) percent, čo bol najnižší počet v celej histórii Európskej únie."

Martin Slosiarik, analytik agentúry Focus: „Obávam sa, že do tretice tomu nebude veľmi lepšie, že nedá sa teda očakávať nejaké výraznejšie prekročenie dvadsaťpercentnej hranice."

Martin Klus, politológ (telefonát): „V tomto prípade by som bol veľký optimista, keby som povedal, že sa dostaneme cez dvadsať percent. Občania na Slovensku si myslia, že toto sú voľby druhej kategórie preto, lebo tam posielame len trinásť, respektíve v tých prvých voľbách štrnásť poslancov, čo zase súvisí s tým, že títo majú len minimálnu možnosť reálne ovplyvniť dianie v Európskom parlamente."

Miroslav Kohút, redaktor:„Nových zástupcov do europarlamentu si budeme vyberať v sobotu dvadsiateho štvrtého mája."

Peter Bielik: „V štúdiu Televízie TA3 v relácii Téma dňa vítam Maroša Šefčoviča a Jána Hudackého. Dobrý večer, páni. Vitajte."

Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie (Smer SD) (hosť v štúdiu): „Dobrý večer."

Ján Hudacký, predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti (KDH) (hosť v štúdiu): „Dobrý večer."

Peter Bielik: „Som rád, že ste prijali naše pozvanie. Téma je jasná voľby do Európskeho parlamentu. Ste kandidátmi, ktorí sa uchádzajú o post poslancov v Európskom parlamente. Ak sa pozrieme do zahraničnej tlače, ale aj na stránky našich novín na obrazovky našich médií, tak sa o nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu hovorí doslova ako o prelomových. Pán Šefčovič, vnímate to tak aj vy?"

Maroš Šefčovič: „No ja si myslím, že z pohľadu toho, kde sa momentálne nachádza Európa, tak skutočne si musíme povedať, že Európa je na križovatke. Kríza bola veľmi dlhá, spôsobila veľa bolesti, veľmi veľa frustrácie medzi občanmi Európskej únie, ľudia boli veľmi kritickí voči tomu, ako dlho nám trvalo krízu prekonať, ako sa prijímali opatrenia, aké bolestivé boli tie reformné programy, a môžem povedať, že na tejto vlne tejto frustrácie sa momentálne vezú euroskeptické strany ako v Európe, tak niektoré aj na Slovensku, a práve, ak naozaj sa potvrdia tie predpoklady, že volebná účasť bude veľmi nízka, tak je to pre nich takým veľkým lákadlom skočiť do tej veľkej politiky. Otázkou je, aké to bude mať následky. Ja sa obávam, že by mohla zvíťaziť tá agenda, ktorá chce bude vrátiť späť hraničné kontroly, clá obmedziť slobody, na ktoré si Slováci a Slovenky zvykli. A preto je veľmi dôležité, aby ľudia prišli voliť a podporili proeurópsku agendu."

Peter Bielik: „Váš názor, pán Hudacký na túto otázku. Sú to prelomové voľby."

Ján Hudacký: „Rovnako si myslím, áno, že sú prelomové z viacerých dôvodov. Pre nás kresťanských demokratov predovšetkým, čo sa týka možno tej hodnotovej agendy, ochrana rodiny a života, ale predovšetkým, čo sa týka tej hospodárskej oblasti. Skutočne tá Európa zaostáva za okolitým svetom, predovšetkým, čo sa týka tých rozvinutých krajín, Spojených štátov a tak ďalej. Týka sa to tak zamestnanosti alebo respektíve výšky nezamestnanosti, ako aj povedzme úroveň priemyslu, hospodársky rast. Týka sa to samozrejme aj výskumu a vývoja technológií. To znamená, akú pridanú hodnotu vieme dať tej svojej produkcii, ako vieme byť konkurencieschopní. A toto sú skutočne prelomové roky, kedy Európa musí ukázať, či je životaschopná a či práve v týchto rokoch, nasledujúcich rokoch budem schopní otočiť trošku v podstate tú pozíciu a dostať sa ďaleko viac dopredu a teda byť viac konkurencieschopnejší ako doteraz."

Peter Bielik: „Otázkou je, prečo si ľudia vytvárajú takýto názor, ak sa aspoň podľa mojej mienky preukázalo v čase práve tej hospodárskej krízy, finančnej, hospodárskej, že krajiny v rámci Európskej únie si dokážu pomôcť, dokážu zareagovať aj na takéto obrovské riziko. Vybudoval sa záchranný finančný mechanizmus, krajiny dostali podporu, tie, ktoré to naozaj potrebovali. Je to málo, že sme dosiahli to, čo sme dosiahli počas takéhoto ťažkého obdobia, počas takejto krízy?"

Maroš Šefčovič: „Tak ja si myslím, že určite nie. No my tak v Európe, ale ja na Slovensku tak trošku trpíme. Ja to nazývam intelektuálnym negativizmom, že aj my potrebujeme niekedy niekoho z tretej vzdialenej krajiny, aby nám povedal, ako je to obdivuhodné, ako dokážeme v Európskej únii spolupracovať, a trošku zabúdame aj na to, že európska ekonomika je stále najväčšia na svete, že dokážeme vyprodukovať ročne trinásťtisíc miliárd eur európskeho HDP, čo je viac ako Spojené štáty americké, čo je o dosť viac ako Čína, že sme najväčším exportérom, najväčším importérom, že päť z najkonkurencieschopnejších ekonomík máme práve v Európskej únii, myslím v tom svetovom merítku. Čiže vieme, ako na to, len nie všade sa nám to darí, a práve na to bude potrebné sa zamerať, aby sme tie prístupy, ktoré sa v Európe osvedčili, ktoré dokázali niektoré členské štáty naozaj dostať do tej svetovej špičky, čo sa týka aj konkurencieschopnosti, aby sme tie princípy rozšírili na celoeurópsku Úniu."

Peter Bielik: „Predsa len ale treba počúvať ľudí, ak majú také nálady. Iste majú na to aj svoje dôvody. Sú tam nejaké opodstatnené záležitosti, ktoré by ľudí mohli viesť k takej istej skepse? Sú veci, ktoré nás tá kríza naučila, ukázala nám nejaké slabé miesta, ktoré sme ešte stále nezvládli?"

Ján Hudacký: „Ja si myslím, že áno. Prakticky jednak členské krajiny a vlády týchto krajín si uvedomili, že musia urobiť ďaleko viac proaktívne kroky, aby sme povedzme vedeli čeliť hospodárskej kríze. To znamená, že dať väčší priestor práve podnikateľskému sektoru, v podstate podporiť, motivovať ich k tomu, aby vedeli generovať aj práve, keď je tá hospodárska kríza, keď teda nemajú toľko možností na tých trhoch, aj v rámci Únie a teda aj v globálnom svete. To si myslím, že spôsobilo aj určité také to slabé alebo nie celkom flexibilné rozhodnutia aj zo strany Európskej komisie, respektíve Únie, ak to zoberieme vo všeobecnosti, pretože niektorí tie opatrenia, povedzme teraz spomeniem napríklad klimaticko energetický balíček, v podstate bol skôr namierený, keďže bol až príliš ambiciózny, bol skôr namierený proti tomu, čo potrebovali podnikatelia, že potrebovali trošku znížiť alebo zlepšiť tie podmienky. Mám teraz napríklad na mysli ceny, respektíve v súvislosti so systémom obchodovania s emisiami. To takisto tie povolenky zaťažovali vlastne rozvoj priemyslu. Nehovoriac o malých podnikateľoch, stredných podnikateľoch, kde aj členské krajiny nevytvárali dostatočne podnikateľské prostredie a to daňové a odvodové zaťaženie bolo príliš vysoké, aby mohli byť konkurencieschopné, aby vedeli viac zamestnávať. A toto nie celkom sme dobre zvládli, myslím si, že tak na európskej úrovni, ako ja na úrovni členských krajín a teda aj na Slovensku."

Peter Bielik: „Takže máme tu pozitívne, aj negatívne prvky. Môžeme sa teda pozrieť tak trocha do budúcnosti. Čo by bolo vašou prioritou v prípade, ak by ste boli zvolený za poslanca Európskeho parlamentu?"

Maroš Šefčovič: „Ak by som bol zvolený, by som bol veľmi rád, ak by som sa mohol uchádzať ešte raz o post člena Európskej komisie, o post eurokomisára, a samozrejme rozhodnú ľudia, rozhodne vláda Slovenskej republiky a potom nový predseda Európskej komisie, ktorý bude túto Komisiu formovať. No a samozrejme v Európskej komisii by som mal záujem uchádzať sa o nejaké také silnejšie ekonomicko politické portfólio, či už by to bola digitálna ekonomika, veda, výskum alebo regionálny rozvoj. Niektoré z tých portfólií, kde naozaj môžete využiť svoje skúsenosti a kde tak presnejšie za vami vidieť, presne ste v tej ekonomickej oblasti urobili. Určite ako strana Smer sociálna demokracia máme záujem na tom, aby sme obhájili počet mandátov, ktorý sme obhájili v minulých voľbách, čiže bude veľký záujem aj na tom, aby sme si tak trošku strategicky rozdelili tie posty v jednotlivých eurovýboroch a určite bude dobré, keď sa aj slovenská delegácia po voľbách znovu stretne tak, aby sme všetky tie strategické výbory, v ktorých sme v minulosti chýbali, ako napríklad výbor pre hospodárske a menové záležitosti, kde sa rozhoduje o budúcnosti eura, alebo výbor ITRE, kde predtým pôsobil pán Hudacký, kde sa riešia záležitosti energetiky, ale aj iné kľúčové výbory, aby naozaj Slovensko malo vo všetkých týchto dôležitých výboroch svoje zastúpenie, lebo tam sa častokrát krája ten chleba, tam sa prijímajú rozhodnutia, a preto si myslím, bude veľmi, veľmi dôležité aj to, ako sa proeurópske slovenské sily dokážu v europarlamente v budúcnosti dohodnúť, aby sme všetky tie kľúčové výbory dokázali pokryť."

Peter Bielik: To je predstava pána Šefčoviča. Aká je vaša, pán Hudacký?"

Ján Hudacký: „V podstate rovnako vychádza z tohto môjho pôsobenia v Európskom parlamente. To znamená, výbor ITRE, čiže výbor pre priemysel, výskum, energetiku, ale tam je zahrnuté aj malé a stredné podnikanie, aj technologický rozvoj a podobne. Čo sa týka tých priorít, áno. Predovšetkým je to opäť podpora malého a stredného podnikania, zlepšenia podnikateľského prostredia práve pre túto skupinu podnikateľov, pretože títo nemajú dostatočné to podnikateľské prostredie na to, aby sa mohli rozvíjať. A tak trochu by som chcel naviazať aj na to, čo som predkladal aj v Národnej rade Slovenskej republiky a v súvislosti so zákonom o rodinnom podnikaní, pretože Európska komisia už začala prvé kroky k tomu, aby motivovala v podstate aj členov rodín pre takúto formu podnikania.

Takže myslím si, že aj tá moja misia by určite sledovala k tomu, aby sme tak ako tvorili v roku 2004 až 2009 takzvaný Small Business Act, aby sme teraz možnože vytvorili Family Business Act, čo by vlastne podporilo skutočne tak zamestnanosť, ako aj určitú nezávislosť našich rodín. A potom druhá oblasť technologický rozvoj a inovácia. Ja si opäť myslím, že Slovensko má ohromný potenciál a nie iba Slovensko v podstate, všetky členské krajiny a nie tak tých veľkých výskumno vývojových centrách a podobne, prípadne na univerzitách, ale skôr tých menších technologických centrách, hi tech centrách, ktoré by mohli byť podporované fondom rizikového kapitálu, aby sa skutočne tí inovátori, tí nositelia inovatívnych myšlienok skutočne mohli rozvíjať, aby aj takýmto spôsobom sme zvyšovali podiel produktov s vyššou pridanou hodnotou, čo je veľmi dôležité a predovšetkým pre konkurencieschopnosť. No a rovnako aj v oblasti energeticky, kde som takisto pôsobil, je treba, aby sme ešte hľadali možnosti, ako liberalizovať ďalej ten energetický trh, a predovšetkým ako pôsobiť na to, aby tie ceny energií boli čo najnižšie predovšetkým pre firmy, pretože toto takisto ohromným spôsobom ovplyvňuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, ale aj slovenského priemyslu. Vieme dobre, že práve naše podniky sú tými vysokými cenami energií prakticky utláčaní a nemôžu sa takto rozvíjať. A zároveň aj nejak sa dostať na tie globálne trhy, pretože tá energia, ktorá tvorí významný náklad v každej jednej spoločnosti, prakticky nevytvára takéto možnosti, aby mohli konkurovať povedzme rovnakým spoločnostiam, či už v rámci európskeho trhu alebo globálneho."

Peter Bielik: „Niekoľkokrát ste spomenuli konkurencieschopnosť alebo slovo konkurencia. To bolo takým plánom, aby sa Európska únia, myslím, v roku 2020 alebo 2010 a potom do budúcnosti až do roku 2020 rozvíjala ako najkokurencieschopnejší región sveta, ako miesto, ktoré má tú schopnosť prejavovať sa v konkurenčnom prostredí tak, aby zase ten vývoj napredoval, aby práve tieto oblasti veda a výskum, ale aj ďalšie napredovali. Dnes už vieme, že to bola pravdepodobne prehnaná ambícia. Nepodarilo sa to naplniť. Z akého dôvodu sa to stalo? Prečo sme si stanovili takýto cieľ, ktorý sa nakoniec ukázal ako nerealistický?"

Maroš Šefčovič: „Áno, ten pôvodný cieľ, to bola tá Lisabonská stratégia, ktorou si musíme priznať, bola mimoriadne komplikovaná, bolo tam toľko indikátorov, že sa v nich už naozaj nedalo vyznať. Veľmi ťažké ich bolo všetky sledovať. Preto sa vlastne pristúpilo aj k tej stratégii do roku 2020, kde už tých cieľov je len päť. Týkajú sa zamestnanosti, týkajú sa konkurencieschopnosti, týkajú sa energetickej politiky a týkajú sa toho, aby sme čím viac ľudí dostali spopod tej hranice biedy. Prudko a kruto do toho zasiahla kríza, takže je evidentné, že aj tieto ciele bude veľmi zložité v roku 2020 dosiahnuť. No a tak, ako som spomínal, napriek všetkým týmto obavám jeden taký dôležitý faktor, ktorý predsa len poukazuje, že na to, že Európska únia s tou konkurencieschopnosťou na tom nie je tak zle, je to, že my sme naďalej najväčším obchodným blokom. To znamená, najviac exportujeme, čiže musíme mať konkurencieschopný priemysel a konkurencieschopné služby, ktoré sa dokážu presadiť na svetovom trhu. A preto si myslím, že máme naďalej oproti iným centrám ekonomickým vo svete veľmi, veľmi solídnu štartovaciu pozíciu.

Čo však je treba tiež si priznať, je to, že do vedy a výskumu investujeme menej. Bohužiaľ, v európskom ponímaní investície do vedy a výskumu sú považované za výdavky, ale napríklad v ázijských krajinách sú považované za investície. Takže keď musíte šetriť, čo najprv škrtáte, škrtáte najprv výdavky. Čiže to je tak, ja si myslím, aj trošku psychologická chyba v európskom účtovníctve. No a z tohto dôvodu aj ten nový rozpočet na sedem rokov chce nasmerovať vlastne najväčší program. Osemdesiat miliárd eur má ísť na podporu vedy a výskumu, a má to byť prepojené s priemyslom. To znamená, aby sme nerobili len výskum základný, ale aby bol aplikovaný, aby naozaj z neho profitovali firmy, podnikatelia, aby z toho profitoval priemysel zvýšením svojej konkurencieschopnosti. No a samozrejme veľmi pálčivým miestom európskej ekonomiky je taký európsky paradox, že z jednej strany máme azda najvzdelanejšiu mladú generáciu v Európe, najväčší počet vysokoškolákov, kedykoľvek sme ich mali v histórii, napriek tomu máme najvyšší počet nezamestnaných. Hrozí, že nám z nich vznikne taká stratená generácia a popritom hľadáme takmer milión informatikov. To znamená, že tu sme evidentne urobili chybu, že štruktúra vzdelávacích systémov, štruktúra vysokého školstva nie je v Európe dobre nastavená, že my síce produkujeme mladých a vzdelaných ľudí, ale nie pre trh práce. Čiže podniky často stoja pred dilemou. Máme si vychovávať vlastných ľudí alebo budeme dovážať pracovnú silu dokonca z tretích krajín? Čiže z jednej strany veľká nezamestnanosť mladých, z druhej strany hľadáme informatikov v Indii, v Číne, kdekoľvek inde vo svete, lebo jednoducho v Európe nám chýbajú. Čiže veda, výskum, zmena vzdelávacích systémov a využite tej veľmi, veľmi solídnej štartovacej pozície, ktoré v tomto globálnom súperení Európa má."

Peter Bielik: „Pán Hudacký, ono tých paradoxov, to znamená istých ambícií, ktoré ale idú nie paralelne, ale proti sebe často, je nielen teda snaha o zvyšovanie našej produktivity, našej produkcie, ale na druhej strane aj istá snaha dostať (...) záväzkov, čo sa týka trvalo udržateľného rozvoja, v oblasti ekológie a tak ďalej. Ďalším takýmto možno paradoxom je na jednej strane podpora malých a stredných podnikov, na druhej strane potom ale práve tá istá ambícia chcieť byť inovatívny, čo sa týka vedy a výskumu, čo asi ťažko malé a stredné podniky dokážu uniesť, pretože nemajú možno až tie kapacity alebo tie možnosti ako povedzme väčšie podniky, ktoré by mohli do vedy a výskumu investovať a potom ju aj... teda tieto výsledky aj aplikovať. Ako si vy predstavujete, ako by malo vyzerať hospodárstvo, priemysel, pôdohospodárstvo, služby atakďalej v Európe, čo sa týka budúcnosti, krátkej budúcnosti?"

Ján Hudacký: „No, Európska komisia prichádza s renesanciou priemyslu, čo je veľmi dobré. Chceme oživiť priemysel, chceme odbúrať všetky bariéry, ktoré sú tu na ceste rozvoja priemyslu. Povedzme najnovšie aktivita vlastne je akčný ... pre oceľ, aby sa znížili tie bariéry na to, aby... a to súvisí napríklad aj s klimaticko energetickým balíčkom. No na druhej strane viete, prijmeme opäť veľmi ambiciózny klimaticko energetický balíček, kde chceme znížiť emisie nie o dvadsať percent, ale o štyridsať percent, a v podstate podiel obnoviteľných zdrojov na dvadsaťsedem percent, čo ja si myslím, že sú príliš vysoké čísla. Už teraz, myslím si, že aj tie predošlé ambície toho klimaticko energetického balíčka dvadsať – dvadsať – dvadsať, jednoducho asi pravdepodobne do roku 2020 nebudú naplnené. A my si dávame opäť do roku 2030 takmer nereálne ciele, ktoré opäť budú v podstate pôsobiť proti tomu úsiliu zlepšovať podmienky v podstate pre priemysel, pre malé a stredné podniky, pre energetický v podstate zaťažené alebo tie, ktoré najviac spotrebováva, teda priemysel, ktorý najviac spotrebováva energie, ako je petrochemický priemysel, ako je oceliarsky priemysel a podobne. Takže je to tak ako keby schizofrénia vlastne z pohľadu bežných ľudí, aj podnikateľov, že Európska komisia teda na jednej strane ide rozvíjať povedzme priemysel, na druhej strane zas si dáva niektoré ambície také, ktoré pôsobia proti tomuto cieľu. Dokonca sám komisár Antonio Tajani, ktorý je zodpovedný za agendu priemyslu alebo podnikania, sa vyslovil dosť kriticky proti takýmto snahám. A tu si budeme musieť možno viac otvoriť tie karty a povedať si, čo teda môže ísť spolu a čo ide skôr proti sebe.

Ako tu už povedal pán Šefčovič, určite budeme potrebovať ďaleko viac investovať do rozvoja vedy, výskumu, a takisto do technologického rozvoja a inovácií. Slovensko je na tom v podstate takmer najhoršie zo všetkých členských krajín, cirka nula celých šesťdesiatosempercentným podielom týchto investícií na HDP, pričom priemer Európskej únie je okolo dve celých dve percentá, myslím, čo tiež nie je vysoké číslo v porovnaní so Spojenými štátmi alebo inými krajinami. Takže tu budeme musieť ďaleko viac investovať zdrojov. Je pravda, že program Horizont 2020 prináša tie finančné možnosti v objeme tých osemdesiat miliárd eur. Otázka je, akým spôsobom budú alokované a kto vlastne budú tie cieľové skupiny, ktoré budú môcť využívať tieto zdroje. A potom ten najväčší problém, ktorý tu súvisí vlastne so všetkými takýmito ambicióznymi cieľmi, ako to implementovať bez nejakých dodatočných byrokratických bariér, pretože toto je veľmi veľká prekážka často k tomu, aby sme čosi mohli dotiahnuť do konca. Ja sa opäť prihováram a zrejme, keď teda budeme v Európskom parlamente, tak určite budem sa snažiť, aby sme hľadali cesty, aby tieto zdroje mohli ísť tým najľahším spôsobom tým koncovým alebo cieľovým skupinám, nielen teda univerzitám alebo veľkým výskumno vývojovým centrám, ale ako už som spomínal, v podstate aj k malým a stredným podnikom. Vy ste hovorili, že je ťažko nejakým spôsobom motivovať malé a stredné podniky, aby inovovali, aby v podstate sa rozvíjali aj technologicky. Ja si to nemyslím, že je to až také ťažké. Viaceré krajiny to robia dobre, viaceré krajiny, aj mimo Európu, napríklad v Izraeli to robia veľmi dobre. Mali by sme tieto modely prevziať a myslím si, že aj tie malé podniky, stredné podniky by boli potom ďaleko viac konkurencieschopné, nielen na európskom trhu, ale aj na globálnom trhu. Takže..."

Peter Bielik: „Mal som skôr na mysli vedu a výskum, to, že či oni vôbec majú prostriedky, kapacity na to, aby vedu a výskum uskutočnili, keďže to je jedna z oblastí, v ktorej zaostávame. A pokiaľ nepodporujeme väčšie podniky, tak tie malé a stredné podniky, ktoré toho asi nie sú schopné, ťažko očakávať nejaké výsledky. Otázkou možno v tejto súvislosti je a to je možno práve tá otázka pre tých euroskeptikov, pre tých eurorealistov, ako sa oni sami nazývajú. Koľko tej Európy a o čom má rozhodovať. Rozdiel medzi tým, o čom rozhodujú ešte národné štáty a o čom rozhoduje už v súčasnosti Európska únia, je približne dvadsaťpäť ku sedemdesiatpäť. Sedemdesiatpäť percent legislatívy sa už prijíma na celoeurópskej úrovni a členské štáty sú povinné ju aplikovať. Dokonca sa môžu dostať do istých schém sankcií, ak neaplikujú európsku legislatívu. Nemyslíte si, že práve tu by bola tá cesta trochu uvoľniť ten režim a naozaj si uznať povedzme, že tá Európska únia si berie na seba príliš toho veľa a ponechať niektoré tie oblasti, ako je zahraničná politika, možno spoločná obranná a bezpečnostná politika. Ale čo sa týka hospodárskej politiky, čo sa týka iných politík, to naozaj nechať na tie členské krajiny, nech sa sami rozhodnú, čo je pre nich najlepšie, ktorý ten región v čom je silný, a nezosúlaďovať to všetko do jednej úrovne? Pán Šefčovič."

Maroš Šefčovič: „No, ja si myslím, že členské krajiny sa už rozhodli a dokonca viackrát, lebo tie kompetencie sú presne dané európskymi zmluvami, ktoré sa dlho negociovali, ktoré museli ratifikovať parlamenty všetkých členských krajín. No a viac menej v týchto rámcoch sa Európska únia pohybuje. Faktom je to, že čo si myslím, že bude potrebné v budúcnosti, aby bola aj Európska únia, aj Európska komisia oveľa odvážnejšia v odmietaní toho, aby všetko čo sa dostane do médií ako veľký problém, bolo automaticky prenesené na európsku úroveň. Mám na mysli také projekty ako Galileo. Naozaj to bola práve Európska komisia ako najlepšia adresa toho, aby riadila vesmírny program, lebo keď nám vznikne nejaký obrovský problém v Stredomorí, tak znova je tu Európska komisia, ktorá je požiadaná, aby vypracovala akčný plán, ako sa s týmto vysporiadať. Čiže myslím si, že určite áno. Aj taká diskusia, čo je najlepšie, je naozaj riadiť na európskej úrovni, kde môžeme priniesť najväčšiu európsku pridanú hodnotu. Riešme to tam. Keď naozaj sa potvrdí, že niektorá z týchto kompetencií alebo niektorá z týchto oblastí by sa lepšie riadila na národnej úrovni alebo na regionálnej úrovni, poďme sa o tom porozprávať.

Faktom však je, že z tých diskusií, ktoré som často krát absolvoval spolu s ministrami pre európske záležitosti v rade pre všeobecné záležitosti, tak tam musím povedať, že čo minister, to iný názor na to, čo by sa malo riešiť na európskej úrovni, na to, čo by sa malo riešiť na úrovni národnej. Čiže určite nebude jednoduché nájsť nejaký konsenzus. A preto si myslím, že čo bude veľmi dôležité do budúcnosti, bude úloha národných parlamentov, ktoré sa majú možnosť vyjadriť k tomu. Myslíme si, že áno, toto je potrebné riešiť na európskej úrovni. Ale z druhej strany majú právo aj povedať nie. Myslíme si, že toto patrí na úroveň národnú alebo regionálnu. A tým zapojením národných parlamentov som presvedčený, že by sa zvýšil aj taký pocit toho, že sme vlastne všetci spolutvorcami, spoluformovateľmi tejto európskej myšlienky, lebo tí euroskeptici využívajú jednu takú legendu. Často hovoria, že rozhodnutie bolo prijaté Bruselom. Ja ich vždy opravujem. Bolo prijaté v Bruseli, ale za aktívnej účasti všetkých ministrov, ktorí sa museli k tomu vyjadriť a hlasovať kvalifikovanou väčšinou. Každá jedna legislatíva sa pripravuje veľmi dlhé obdobie, kde zastupujú svoje krajiny národní experti. No a samozrejme musela prejsť takisto aj väčšinovým hlasovaním v Európskom parlamente, kde sú priamo zvolení zástupcovia členských krajín. Čiže nie sú to nejakí byrokrati za zatvorenými dverami, ktorí si takto niečo zmysleli a jednoducho to odsúhlasili. To je veľmi zložitý proces, kde je veľmi veľa demokratických poistiek, kde sa kontroluje vlastne tento legislatívny proces na každom stupni a vždy má členská krajina právo sa k tomu vyjadriť. Čiže je možno potrebné o tom hovoriť viac a takisto aj z národnej úrovne vysvetľovať, ako bolo toto rozhodnutie prijaté, prečo to bolo najlepšie rozhodnutie práve v tomto čase a pomôcť objasňovať, ako vlastne celý tento proces rozhodovací na európskej úrovni prebieha."

Peter Bielik: „Pán Hudacký, pán Šefčovič spomenul právo národných parlamentov a ich funkciu vyjadrovať sa k rôznej aj európskej legislatíve. To zatiaľ nezaniklo a stále ho každý národný parlament alebo či už je to národná rada v podstate má. Vy pôsobíte aj v Národnej rade Slovenskej republiky vo Výbore pre európske záležitosti. Čo by tieto všetky plány, ak sme hovorili o renesancii hospodárstva, ak sme hovorili o istom novom duchu, ktorý aj Európska komisia prejavuje v súčasnosti, mohli priniesť Slovensku. Mal by sa napríklad Výbor pre európske záležitosti v Národnej rade zaoberať každou jednou záležitosťou, o ktorej sme aj dnes debatovali, dať k nej svoje vyjadrenie, tak aby sa tá myšlienka preniesla aj medzi slovenských občanov, aby sa preniesla aj na pôdu slovenskej politiky, aby sa o nej mohlo živo diskutovať. Budete niečo podobné iniciovať na pôde Výboru pre európske záležitosti v našej Národnej rade?"

Ján Hudacký: „V podstate niektoré tie činnosti sa už dejú. Prakticky keď ide napríklad premiér na summit, tak prichádza nám predstaviť pozíciu Slovenska. Čo by sme ale očakávali, aby to isté urobili všetci ministri, ktorí idú v podstate na tie rady, na Európsku radu, aby sme vedeli vlastne, aká je pozícia Slovenska, aby my sme potom neboli prekvapení, keď príde naspäť nejaká európska legislatíva a ide sa implementovať, a potom zisťujeme, že Slovensko povedzme ťahá za kratší koniec alebo mohlo to byť úplne inak a mohli sme prakticky ďaleko viac intervenovať do toho procesu. Na druhej strane takisto neviem, z akých nepochopiteľných dôvodov my nemáme slovenský parlament, teda Národná rada Slovenskej republiky zástupcu, svojho zástupcu pri Európskom parlamente. Opäť je tu určitý prvok, ktorý bol v prvom období, keď ja som bol ešte v Európskom parlamente. Teraz to nemáme. Neviem prečo."

Maroš Šefčovič: „Viete, kto to miesto zrušil, pán Hudacký."

Ján Hudacký: „Takže prakticky to sú také určité problémy, ktoré sú spojené s týmto. Ale určite bude treba, aby sme pozíciu či už výboru pre európske záležitosti, ale aj možno iných výborov. Ja som teda predsedom hospodárskeho výboru napríklad. A my sme takisto vstupovali do týchto procesov. Možno sa zdá, že by to bolo zdĺhavé. Možnože skutočne ten proces prípravy tej európskej legislatívy aj skrz cez jednotlivé výbory, teda členských parlamentov by bol možnože zdĺhavejší, ale v každom prípade, predpokladám, že by bol ďaleko precíznejší a tie členské krajiny by sa zrejme v tých riešeniach potom našli. Je treba určite viac subsidiarity vniesť do toho celého systému pôsobenia Európska únia verzus členské krajiny. Ja napríklad môžem povedať, že ak môžem spomenúť povedzme energetický priemysel, máme spoločnú energetickú politiku, kde v jednej oblasti, keď sme išli a robili sme tie jednotlivé balíčky liberalizácie energetického trhu, skutočne to prinieslo efekt, pretože v rámci jednotlivých členských krajín alebo celého európskeho trhu mohli do toho vstupovať noví hráči a nie tie veľké monopolné spoločnosti. A v podstate aby sa vytvoril tlak na ceny energií či už pre domácnosti alebo pre firmy.

Na druhej strane ale v podstate taký ten tlak práve skrz ten spomínaný klimaticko energetický balíček, kde vlastne nanucujeme členským krajinám, aby rozvíjali obnoviteľné zdroje, pôsobí proti tomu, že aby sme tie nízke ceny aj skutočne dosiahli, pretože obyčajne tie jednotlivé niektoré druhy obnoviteľných zdrojov prinášajú skôr záťaž v podstate a koniec koncov zdražujú vlastne tú finálnu cenu pre koncových spotrebiteľov. Čiže tam musíme hľadať... musíme jednoducho diferencovať. Nemôžeme robiť plošne, že teraz budeme prakticky všetko riešiť len alebo väčšinu vecí len na úrovni členských krajín. Niektoré veci skutočne je treba posunúť, tie kompetencie na tú európsku úroveň. Napríklad aj prepojenie sietí medzi jednotlivými členskými krajinami, pretože inak budeme neskutočne závislí v podstate na niektorých zdrojoch, povedzme z Ruska a podobne. Ak to prepojenie bude lepšie, môžeme ďaleko viac diverzifikovať jednotlivé druhy energií a tým pádom v podstate byť ďaleko bezpečnejší práve v tejto energetickej oblasti. To som uvádzal ako príklad, aby bolo jasné, že je to treba diferencovať, aby sme vedeli potom vystihnúť tú podstatu a vybrať to najlepšie riešenie."

Peter Bielik: „Pán Šefčovič, pán Hudacký položil jednu otázku, prečo Slovensko nemá svojho zástupcu v národnej... alebo zástupcu Národnej rady Slovenskej republiky v Európskom parlamente."

Maroš Šefčovič: „No preto, lebo pán Sulík toto miesto zrušil. A musím vám povedať, že som sa častokrát cítil veľmi zvláštne, lebo v Európskej komisii zodpovedám za spoluprácu s národnými parlamentmi a Národná rada Slovenskej republiky ako jediný európsky parlament tam nemá svojho zástupcu pri Európskom parlamente. To znamená, že napríklad v krajinách, kde sú dvojkomorové parlamenty, vrátane Veľkej Británie, kde máte snemovňu lordov a kde máte House of Commons, tak každá z týchto snemovní tam má svojho zástupcu. A to isté, keď sa pozrime do Českej republiky, český senát je mimoriadne aktívny. Patrí k jedným z najaktívnejších komôr, s ktorým ja si ako podpredseda Európskej komisie dopisujem práve na otázky subsidiarity. No a vyvstáva vždy taká veľmi zvláštna situácia. Keď sa stretávam s predstaviteľmi národných parlamentov v Európskom parlamente, ktorí si ma pozývajú tak raz za štvrťroka na také zhrnutie na také rokovanie, tak mrzí ma to, že jediným zástupcom Slovenska na tomto rokovaní som ja, lebo Národná rada Slovenskej republiky tam jednoducho svojho zástupcu nemá. Viem, že sa táto otázka rieši. Určite by bolo dobré, aby sme sa aj v tomto správali ako štandardná krajina. Len si myslím, že by bolo veľkou chybou, že sa tento post zrušil."

Peter Bielik: „Toľko na vysvetlenie alebo na tú otázku pána Hudackého. Skúsme sa ešte pozrieť na tie kompetencie, ktoré prináležia Bruselu alebo národným členským štátom alebo členským štátom. Včera už sme mali diskusiu na témy Európy, Európskeho parlamentu, európskych volieb. A naši hostia sa tak nevedeli zhodnúť v jednej otázke, či by do spoločnej európskej politiky mali patriť aj otázky zo sociálnej oblasti. Napadá mi možno rovnaký pracovný čas, vek odchodu do dôchodku, výška dôchodkov, výška minimálnej mzdy. Viete si to predstaviť, pán Hudacký, že toto by bola spoločná európska politika?"

Ján Hudacký: „Ťažko mi je tak jednotlivé hodnotiť tieto oblasti. Určite tá sociálna sféra by bola dosť problematická, pretože tá súvisí v podstate aj s výkonnosťou ekonomiky a podobne a takisto v každej jednej členskej krajine je jedna úroveň. V podstate to vlastne pokiaľ zoberieme si tie jednotlivé záležitosti, či už je to otázka zamestnanosti alebo ako hovoríte, odchodu do dôchodku, čo súvisí vlastne s tým celým sociálnym systémom. Ja na druhej strane by som povedal, že je treba pozerať na veci, ktoré sú ďaleko háklivejšie a kde sú už niektoré takéto prístupy na určitú harmonizáciu. A to si myslím, že napríklad je to otázka daní z príjmov, kde je taký záujem niektorých možno aj členských krajín, možno tých starých členských krajín, ale aj Európskej komisie, harmonizovať tento základ dane, čo by určite nebolo v prospech Slovenska, čo by znižovalo v podstate zrejme jeho konkurencieschopnosť. Ale na druhej strane, ako som už spomínal, prakticky oblasti energetiky. Niečo je teba, niektoré tie kompetencie povedzme v rámci toho vnútorného trhu pustiť na európsku úroveň. Ale povedzme opäť, čo sa týka energetického mixu, by to malo byť jasne v kompetencii jednotlivých členských krajín, pretože my by sme si mali rozhodnúť na základe toho, aké zdroje máme, aký máme potenciál, aby sme vedeli určiť, čo vlastne bude tým gro vlastne na plnenie našich týchto energetických potrieb. Takže je to prípad od prípadu. V každom prípade je treba citlivo posudzovať tie jednotlivé oblasti, diferencovať a hľadať v podstate najefektívnejší spôsob. To je skutočne o princípe subsidiarity, aby sme vedeli, čo môžeme posunúť tým najmenším, najnižšie položeným článkom a čo teda nechať kdesi hore na úrovni Európskej únie."

Maroš Šefčovič: „By som k tomuto mohol len pár slov povedať. Myslím si, že taká nejaká široká harmonizácia v sociálnej oblasti určite v tom najbližšom období nenastane práve kvôli tomu, že máme ekonomiky na rozdielnom stupni vývoja, pretože je to oblasť, ktorá patrí do kompetencii členských štátov. Avšak čo si myslím, že je veľmi potrebné, z jednej strany je potrebné obhajovať tie slobody, na ktoré si naši ľudia zvykli, aby mohli slobodne cestovať, študovať a pracovať v jednotlivých členských krajinách. Vieme, že viaceré politické strany, hlavne euroskeptické v niektorých krajinách západnej Európy si práve ako hlavný cieľ dali obmedzenie tejto slobody, ako keby zavádzanie nových imigračných kvót, presadzovanie toho, aby napríklad Slováci, Slovenky, ktorí pracujú vo Veľkej Británii, nemali nárok na rovnaké dávky ako Briti, ktorí tam pracujú.

Trošku ma prekvapuje, že politici, ktorí sú vlastne stelesnením tohto prúdu ako Nigel Farage sa objavujú v niektorých videoreklamách v našich politických stranách, ako napríklad v strane SaS. Preto si myslím, že čo bude dôležité v tom nadchádzajúcom období, bude treba pracovať na tom, aby sme sa snažili tieto sociálne štandardy v budúcnosti kultivovať. Mám na mysli napríklad presadzovanie systému minimálnych miezd. To znamená, aby Slováci a Slovenky, občania Slovenskej republiky, keď idú pracovať niekde do krajiny západnej Európy, mali garanciu, že aj oni dostanú túto minimálnu mzdu, že vlastne nebudú postavení do druhoradého postavenia, že nebudú vykorisťovaní, že budú naozaj sa cítiť ako Európania, o ktorých je tam postarané tak, ako o domácich pracovníkov. Lebo o tom je Európska únia a toto sú práve tie oblasti, kde si myslím, je potrebné pracovať a ktoré je potrebné riešiť naozaj aj z európskej úrovne, aby princíp nediskriminácie, princíp rovnakého zaobchádzania, princíp sociálneho zabezpečenia, princíp toho, aby nemohli slúžiť ľudia z nových členských krajín ako nejaká dumpingová pracovná sila, aby sme tomuto naozaj zabránili. Prijala sa smernica o vysielaní, o vyslaných pracovníkoch do iných krajín. Tá by to do veľkej miery mala riešiť, ale samozrejme bude veľmi dôležité, aby to bolo jednou z priorít, aby sme naozaj boli Európou nielen konkurencieschopnou, ale aj Európou sociálnou. A to si myslím, že bude vzhľadom na to, že nezamestnanosť zostane tým kľúčovým problémom, ktorý musí Európska únia v nadchádzajúcom období riešiť, veľmi dôležité pre všetky krajiny Európskej únie."

Peter Bielik: „Je to naozaj zaujímavá otázka. Koniec koncov taká prvá lastovička je v Nemecku. Nová vláda prijala princíp minimálnej mzdy, čo bolo dovtedy v tejto krajine neslýchané. Teraz je to už realitou. Páni, veľmi pekne ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov Televízie TA3. Budem veľmi rád, keď sa uvidíme opäť, možno ešte aj v diskusiách, ktoré sa budú týkať priamo volieb do Európskeho parlamentu. Príjemný večer."

Maroš Šefčovič: „Ďakujem."

Ján Hudacký: „Ďakujeme aj my."

Peter Bielik: „Dámy a páni, toľko z dnešnej Témy dňa. Vďaka za pozornosť i čas, ktorý ste jej venovali. Teším sa na vás opäť zajtra v rovnakom čase o devätnásť päťdesiat. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(MB)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač