Slovenské úspešné vedecké talenty

28. 05. 2014

(25. 5. 2014; Televízna stanica TA 3; Svet technológií; 17.45; por. 5/5; Harry Gavendová /Ľubo Straka)


Sedem finalistov, ktorí sa rozhodli svoje projekty prezentovať za veľkou mlákou na medzinárodnej prehliadke projektov v oblasti výskumu, vývoja a vedy Intel ISEF. Odišli za veľkú mláku s projektmi a vrátili sa s medailami. (Televízna stanica TA 3, 25. 5. 2014)


Ľubo Straka, moderátor: „Sú našou radosťou a tiež pýchou. Deti. Koľké z nich sa vo svojich životoch hrajú. A niektoré až do 18. rokov. No nájdu sa aj takí tínedžeri, ktorí sa rozhodnú hru vymeniť za to, aby dokázali niečo naozaj veľké. Presne to spája aj príbehy siedmich finalistov, ktorí sa rozhodli svoje projekty prezentovať za veľkou mlákou na medzinárodnej prehliadke projektov v oblasti výskumu, vývoja a vedy Intel ISEF. Odišli za veľkú mláku s projektmi a vrátili sa s medailami. A ešte s akými."

Harry Gavendová, redaktorka: „Na medzinárodnú súťaž Intel ISEF každý rok putujú tí najchytrejší stredoškoláci zo 70 krajín. Predtým sa však museli kvalifikovať cez národné súťaže, konkrétne na Slovensku cez tie, ktoré organizujú Mladí vedci Slovenska či Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Naša krajina tak do Ameriky poslala sedem žiakov. Úspech spomedzi 1 700 účastníkov z celého sveta si za veľkou mlákou vychutnala 17 ročná bratislavská gymnazistka Michaela Brchnelová v kategórii astronómia, keď obsadila prvé miesto. Vo svojom projekte sa zaoberá energetickými časticami, ktoré k nám prichádzajú z vesmíru a urýchľujú sa v obrovských mračnách. Takéto mračná vznikajú po výbuchu hviezd a poškodzujú napríklad vesmírne satelity."

Michaela Brchnelová, študentka: „Vďaka objavu... sme schopní vytvárať kvantové počítače, hej, takže technológiu úplne iných vekov, sa dá povedať, čiže čím je lepšie, vidíme, tú elementárnu fyziku poznať, tak tých rýchlejšie, tým lepšie budeme dodávať prístroje."

Harry Gavendová: „Doteraz sa totiž nevedelo, odkiaľ takéto časti prichádzajú. Michaela však mala teóriu, že by to mohlo byť práve zo spomínaných mračien a začala so simuláciami. Z častíc sa pri vstupe do atmosféry stáva veľké množstvo menej energetických častí. Nazývajú sa sekundárne spŕšky, a podľa ich energie vie Michaela zistiť, akú energiu mala pôvodná častica i pôvodnú vzdialenosť mračna."

Michaela Brchnelová: „Ja som vlastne dokázala, že tieto častice získavajú tú energiu pomocou tzv.... mechanizmu, a vlastne podaril sa mi snáď ako prvej odhaliť, alebo dokázať naozaj, že magnetické polia tých mračien sú zosilnené, a teda, že tam... tých častí, k nej dochádza."

Harry Gavendová: „Jej projekt istým spôsobom súvisí aj s projektom urýchľovača v CERN e vo Švajčiarsku. Aj preto bola popri finančnom dare odmenená aj návštevou tohto miesta. Daniel Ondra z Gymnázia v Košiciach sa vo svojom projekte venuje skúmaniu nových syntetických derivátov látky kumarínu s DNA a s jedným proteínov krvnej plazmy albumínom. Tie môžu totiž pomôcť napríklad pri nádorovej terapii či pri liečení HIV. Dokážu reagovať s DNA bunky a rozštiepiť ju, teda zničiť, aby sa už nemohla deliť a rásť."

Daniel Ondra, študent: „Väčšina kumarínov má takéto protinádorové účinky, že dokáže usmrtiť bunku, ale nie každý. Samozrejme závisí to od toho, ako vyzerá tá štruktúra toho kumarínu, tam vlastne stačí zmeniť jednu molekulu a už môže mať absolútne iné vlastnosti. Preto sme skúmali tieto tri absolútne nové, novo nasyntetizované molekuly, že či aj tieto tri dokážu zničiť DNA, dokážu usmrcovať tú bunku, a ako efektívne sa dokážu viazať s tou DNA."

Harry Gavendová: „Ukázalo sa, že kumaríny majú dobrú väzbovosť s testovanými látkami a dokážu štiepiť DNA už v nízkej koncentrácii. Podľa všetkého je to výhodné z toho hľadiska, že tejto látky nie je potrebné veľké množstvo, aby sa usmrtila samotná bunka. Zároveň sa aj v projekte mladého nadšenca hľadá kombinácia, ktorá by dokázala zabíjať nádorové bunky a zdravé ponechala nepoškodené."

Daniel Ondra: „Musíme skúmať ďalej, pretože vznikajú vlastné obranné mechanizmy, bunka má x ďalších látok v sebe, ktoré vlastne ju udržujú pri živote a bránia pred zásahmi zvonku, takže to je vlastne nejakým ďalším pokračovaním, alebo ďalším cieľom... preskúmať."

Harry Gavendová: „Medicínsky je aj projekt Kristíny Uličnej z Gymnázia v Krompachoch. Tá sa v ňom tiež zaoberá liečbou rakoviny, ale z iného pohľadu." Kristína Uličná, študentka: „Na túto liečbu rakoviny využívam cholesterolové prenášače, známe pod názvom zlý cholesterol. Na tieto prenášače vlastne syntetizujem istý cukor, oligosacharid, ktorý vlastne zabraňujme tomu, aby nám liečivo počas prenosu tohto liečiva do rakoviny vypadlo."

Harry Gavendová: „Bunky v nádore totiž na svoje množenie potrebujú cholesterol. V rámci liečby sa teda do neho ako keby vkladá liečivo, ktoré je aktívne na svetlo. Prenášače, ktoré nesú cholesterol s liečivom do tumoru, však putujú krvným riečiskom, a aby nedošlo k vypadnutiu liečiva, nádejná vedkyňa ich pokrýva oligosacharidmi. Takto dopravené liečivo do nádorovej bunky sa potom aktivuje zasvietením svetla s vhodnou vlnovou dĺžkou."

Kristína Uličná: „Táto terapia, ktorá je vlastne základom celého môjho projektu, je vysoko selektívna, to znamená, že nám dostáva liečivo len do nádorových buniek, a druhým veľkým pozitívom je to, že neohrozujeme zdravé tkanivo, čo je problém pri malígnych nádoroch, my nevieme presne, kde je tá hranica. A samozrejme ponechávame do zvyšné tkanivo, to zdravé, úplne neporušené."

Harry Gavendová: „Branislav Viliam Hakala z Gymnázia v Košiciach sa vybral zase smerom k automobilom a životnému prostrediu. Aj preto sa rozhodol vylepšiť vodíkový motor."

Branislav Viliam Hakala, študent: „Myšlienkou toho projektu je nájsť alternatívu k súčasnému spaľovaciemu motoru, teda špecifickejšie upraviť jednu konkrétnu súčiastku pre vodíkový palivový článok."

Harry Gavendová: „Namiesto benzínu by sme teda mohli tankovať vodík. Ten je však výbušný a na jeho kontrolované spaľovanie je potrebný katalyzátor, ktorý je tvorený z platiny. No platina je vzácna a najmä drahá. Preto sa mladý vedec snaží nájsť inú možnosť."

Branislav Viliam Hakala: „Naša hypotéza je, že niklom, a potom špecificky tvarovanými nanočasticami vyrobenými z platiny, to by výrazne znížilo množstvo platiny potrebnej pre takýto katalyzátor."

Harry Gavendová: „Projekt hľadá spôsob, ako vyvinúť častice tak, aby boli stabilné a mali rovnakú, alebo ešte i lepšiu účinnosť ako katalyzátor, ktorý sa používa v súčasnosti. V Los Angeles však výrazný úspech zaznamenali aj ďalší dvaja Slováci – Michal Géci a Martin Liščinský. Predstavili projekt s názvom Štúdia topenia v dvojrozmernom systéme malých magnetov. A čo ním dosiahli? Druhé miesto.

Takto to sú teda nádejní vedci zo Slovenska, ktorí nás reprezentovali v Los Angeles. Neváhajú obetovať svoj voľný čas a prinášať výsledky, z ktorých potom môže čerpať celé ľudstvo. Aj preto im za všetkých ďakujeme a úprimne gratulujeme."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MI)

Kľúčové slová:
projekty, popularizácia vedy a techniky, vzdelávanie

Tlač