Účinnosť antibiotík sa dlhodobo znižuje a farmafirmám sa do výskumu neoplatí investovať

05. 05. 2014

(02. 05. 2014; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18.15; por. 2/4;/Tamara Lištiaková)

Tamara Lištiaková, moderátorka: „Svetová zdravotnícka organizácia v správe uverejnenej tento týždeň varuje: Baktérie rezistentné na antibiotiká sa už rozšírili po celom svete. Pri liečbe niektorých infekcií prestávajú zaberať dokonca aj veľmi silné antibiotiká, ktoré sú považované za liek poslednej záchrany. Alarmujúci odkaz pre každého z nás: V budúcnosti by mohli mať aj bežné infekcie a ľahšie zranenia smrteľné následky. O rozhovor sme požiadali riaditeľa Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied Jána Kormanca. Dobrý deň."

Ján Kormanec, riaditeľ Ústavu molekulárnej biológie SAV: „Dobrý deň."

Tamara Lištiaková: „Zvyšovanie odolnosti baktérií voči antibiotikám je už dlhodobo diskutovaná téma. Vždy sme sa ale spoliehali na to, že z niekoľkých desiatok antibiotík sa predsa len nájdu nejaké, ktoré dokážu infekciu zvládnuť. Čo teda znamená, že zlyhávajú už aj antibiotiká poslednej záchrany?"

Ján Kormanec: „Vyzerá to asi tak vlastne, že sme pomalší asi je mikrobiálny svet. To znamená, vlastne naše úsilie nájsť nové látky, ktoré by proste liečili tieto patogénne bakteriálne... alebo ktoré by liečili infekcie spôsobené týmito patogénnymi baktériami, to úsilie je oveľa slabšie, ako je tá rýchlosť zvyšovania rezistencie týchto baktérií voči tým látkam a antibiotikám, ktoré sa v súčasnosti používajú. A tých látok je hrozne veľa. Chyba je určite na našej strane. To znamená, na strane priemyslu, ktorý už dlhodobo prestáva podporovať výskum a vývoj nových účinných látok, ktoré by bojovali proti infekciách, a skôr sa zameriava na látky, ktoré sa používajú dlhodobo, povedzme, alergie, alebo látky, ktoré liečia dlhodobé ochorenia, nie iba infekčné ochorenia, ktoré vlastne... ich liečba trvá týždeň, a to je vlastne neefektívne z ekonomického hľadiska pre tieto veľké farmaceutické firmy, a samozrejme druhá stránka veci je v tom, je to vlastne naše také zlé používanie antibiotík, či už na strane lekárov, alebo na strane pacientov, ktoré sa už dlhodobo, dlhodobo diskutuje v spoločnosti, ale zdá sa, že ten efekt ešte nie je taký, aký by sme si želali, a z toho vlastne vyplývali tieto neustále hrozby, ktoré sa vlastne ale cyklicky opakujú od roku 2000, vlastne v roku 2000 prišla takáto prvá správa, ktorú ale vtedy zatienilo to nešťastné spadnutie dvojičiek. Takže asi takto."

Tamara Lištiaková: „Pokúsme sa predstaviť si situáciu, že lekári vyskúšajú na zvládnutie infekcie postupne všetky antibiotiká, ktoré majú k dispozícii, nič nezaberie. To je takýto pacient odsúdený na smrť, alebo ho dokážeme vyliečiť iným spôsobom?"

Ján Kormanec: „Samozrejme antibiotiká v podstate neliečia, pacient sa vždy vylieči sám, to znamená, pacient má svoj imunitný systém, ktorý mu umožní zvládnuť tieto infekčné ochorenia, či sú to ochorenia vírusové, alebo v tomto konkrétnom prípade sú to ochorenia bakteriálne. Antibiotiká vlastne napomáhajú tomuto imunitnému systému, tým pádom vlastne, keď človek dostane antibiotiká, tak tie antibiotiká v jeho tele zabraňujú ďalšiemu množeniu týchto patogénnych baktérií, a tým pádom to telo sa stáva teda silnejšie a dokáže vlastne ten zvyšok týchto infekčných baktérií vlastne zabiť. To znamená, dá sa možno tomuto predchádzať nejakou prísnou sterilitou, proste aby ten pacient neprišiel do styku s týmito patogénnymi baktériami, avšak to je veľký problém najmä v nemocničnom prostredí, kde sa najviac tieto infekcie šíria."

Tamara Lištiaková: „Ktoré kmene baktérií patria medzi tie najodolnejšie voči antibiotikám, a aké ochorenia spôsobujú?"

Ján Kormanec: „Dlhodobo sa uvažuje najmä o kmeňom typu stafylokokus a stafylokokus aureus hlavne, ktoré sú tou najväčšou hrozbou, nakoľko sú to kmene, ktoré asi pravdepodobne najrýchlejšie reagujú na všetky možné tieto látky, a okamžite nejakým spôsobom si dokážu vlastne vzbudiť túto rezistenciu voči poznaným antibiotikám, ktoré vlastne spôsobujú veľmi širokú plejádu rôznych ochorení, od ochorenia srdca, kostí, a najhoršie je na to vlastne to, že vlastne tieto kmene stafylokokov sa prirodzene nachádzajú viacmenej v každom človeku v istej hladine. Samozrejme tých kmeňov je oveľa viacej. V súčasnosti sa hovorí o narastajúcom ochorení mikrobaktérií, ochorení, povedzme, spôsobujúcich syfilis, alebo aj iné ochorenia, klepsiely, pneumónie napríklad sú teraz v poslednom čase hrozne na vzostupe. Ale k tým originálnym vlastne, k takým tým najsilnejším bol kmeň stafylokoka."

Tamara Lištiaková: „Zoberme si teda situáciu, ktorá je z pohľadu ohrozenia zdravia ľudí alarmujúca. Doteraz sa predsa vždy objavili nejaké nové antibiotiká, na ktoré ešte baktérie neboli zvyknuté. Prečo aj teraz neprídu farmaceutické firmy s novými liekmi a zase bude na chvíľu pokoj. Hovorili ste o ekonomických záujmoch. Môžete to viac vysvetliť, asi je to príliš drahé vyvinúť liek, ktorý bude účinný päť rokov."

Ján Kormanec: „Presne, ako hovoríte. Treba si uvedomiť, že vývoj takého lieku stojí možno aj biliardu dolárov, ale tá návratnosť je veľmi nízka. Hovorím, v tomto prípade musí zasiahnuť štát, alebo Európska únia, a nejakým spôsobom nejaká dotačná politika by tu mala byť, mala ísť na vývoj nových liekov proti infekčným ochoreniam, lebo tie firmy sa správajú prirodzene ekonomicky. Ony potrebujú návratnosť. Proste my sa im nemôžme čudovať, ony nemôžu ísť do strát. A fakt je tu problém, že v súčasnosti je tu už hrozne veľa antibiotík objavených, lenže tie testy, ktoré sú tie najdrahšie, tie klinické testy prvej, druhej, tretej kategórie, trvajú niekoľko rokov, a práve tie veľmi silne navyšujú práve cenu tohto výsledného produktu. Takže to je ten problém vlastne aj v dĺžke trvania tých klinických testov, a zase samozrejme je pravda, vlastne tie testy musia byť takto dlho, nakoľko proste musíte vidieť efekt na tých pacientoch, vlastne či to nemá náhodou nejaký opačný efekt, či to tomu pacientovi neškodí, lebo hrozne veľká väčšia týchto látok, ktoré sú veľmi účinné, sú aj veľmi toxické. Ale určite by tu mohla pomôcť, povedzme, dotačná politika Európskej únie v tejto oblasti, a niektoré veci sa už, povedzme, objavili v rámcovom projekte, ako aj v tej najnovšej výzve Horizont 2020, kde viacmenej sa už dáva dôraz na vývoj nových látok, ktoré by nejakým spôsobom zabránili nárastu týchto rezistentných baktérií."

Tamara Lištiaková: „Krátko na záver. Takže vstúpili sme už prakticky do postantibiotickej éry?"

Ján Kormanec: „Osobne si ja myslím, že nikdy proste nevstúpime, lebo nakoľko ten potenciál, ktorý vlastne tieto baktérie, ktoré produkujú antibiotiká, majú v sebe, my možno využívame jedno percento z toho potenciálu, v súčasnosti hlavne vďaka genetickým prístupom zisťujeme, že... poznáme iba jedno percento všetkých tých účinných látok. To znamená, ešte tých 99 percent antibiotík ostáva na nás, aby sme ich objavili a využili práve v tej klinickej praxi. Takže jako nie je to postantibiotická sféra, ale samozrejme teraz aj pristupuje sa teda k hľadaniu iných látok, ktoré by obdobným spôsobom potláčali tieto infekcie napríklad, začínajú sa tu už aj bakteriofágy, proste to sú vírusy, ktoré špecificky pôsobia iba voči baktériám infekčným napríklad, alebo aj iné prístupy. Takže tých možností tu je veľa no, samozrejme, a určite ja si myslím, že ten trend, aj keď je taký, aký je, tak tá nádej do budúcna hlavne vďaka tomu, že vidíme to množstvo, ešte ktoré očakáva to svoje objavenie, tu určite je."

Tamara Lištiaková: „Uzatvára riaditeľ Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied Ján Kormanec. Ďakujeme."

Ján Kormanec: „Ďakujem aj ja. Dopočutia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MI)

Kľúčové slová:
základné lekárske vedy a farmaceutické vedy

Tlač