Veda a výskum ŽU v Žiline

30. 05. 2014

(27.05.2014; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16:00; por. 1/1; / Simona Frantová)

Simona Frantová, moderátorka TA3: "Vedecký výskum prebieha nielen na zemi, ale aj v oblakoch, napríklad v laboratóriu, ktoré získava informácie o oblačnosti. O tomto unikátnom výskume 3 kilometre nad zemou, ale aj ďalších zaujímavých témach, sa dozviete v nasledujúcich minútach. Vitajte. Do Euroskopu prijala pozvanie Tatiana Čorejová, rektorka Žilinskej univerzity v Žiline a Marián Kostolányi, generálny riaditeľ Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy Európskej únie. Pekne vás vítam."

Tatiana Čorejová, rektorka Žilinskej univerzity (hosť v štúdiu): "Dobrý deň." Marián Kostolányi, generálny riaditeľ ASFEU (hosť v štúdiu): "Dobrý deň."


Simona Frantová: "
Pani rektorka, na Katedre leteckej dopravy ste vďaka eurofondom vybudovali centrum excelencie. Povedzte nám najskôr na čo bol tento konkrétny projekt zameraný."

Tatiana Čorejová: "Žilinská univerzita v rámci operačného programu Výskum a vývoj získala viacero projektov orientovaných na dobudovanie výskumnej infraštruktúry. V tomto programovacom období naozaj sa výrazným spôsobom posilnili výskumno‑ vývojové aktivity univerzity, vybavili sa laboratóriá a tým sa vlastne dostávame do polohy konkurencieschopnosti a možnosti partnerstiev v rámci európskeho výskumného priestoru. Centrum excelencie leteckej dopravy určite nadväzovalo na dlhoročnú tradíciu vo vzdelávaní v leteckej doprave aj výskumnú činnosť. Nadväzovalo aj na európske projekty, ktoré sme doteraz riešili, avšak nemohli sme sa oprieť o tak kvalitnú výskumnú infraštruktúru, laboratórnu techniku ako práve v rámci tohto projektu centra excelencie pre leteckú dopravu. V rámci leteckej dopravy je mnoho tém, ktoré nás zaujímajú, zaujímajú nás aj ako laikov, ale aj ako odborníkov a tou kľúčovou je otázka bezpečnosti. A práve na riešenie problematiky bezpečnosti sú zamerané obidve laboratóriá, ktoré boli vybavené a vybudované v rámci tohto projektu. Projekt mal dva základné výstupy teda, dve laboratóriá, jedno zamerané na monitorovanie elektromagnetického poľa v horizontálnej aj vertikálnej dimenzii a to vzhľadom na rádionavigačné, sledovacie a komunikačné prostriedky, ktoré sú využívané v rámci leteckej dopravy. Druhé laboratórium je venované pozorovaniu, výskumu javov, ktoré vznikajú v oblasti letových hladín od 0 do 3 kilometrov výšky nad povrchom terénu a sú venované meteorologickým javom, ktoré sa tu vyskytujú a samozrejme aj environmentálnym účinkom leteckej dopravy."

Simona Frantová: "Ako prebieha taký výskum v leteckom laboratóriu? Dajú sa tie všetky získané poznatky alebo výsledky využiť aj v praxi?"

Tatiana Čorejová: "Základom je samozrejme dobrý kvalitný výskum a tento kvalitný výskum samozrejme časom nachádza svoje uplatnenie aj v reálnom živote. V jednom laboratóriu, kde dochádza vlastne k výskumu zabezpečovacích zariadení a k tým všetkým procesom, ktorými sa vyznačuje letecká doprava čo sa týka letovej prevádzky, komunikácie medzi pilotom a riadiacim letovej prevádzky alebo monitorovacím zariadeniam, či už radarom a lokačným zariadeniam ako sú systémy satelitnej, alebo pozemnej navigácie, to všetko je možné z dnešného pohľadu zlepšovať a zlepšovať z hľadiska toho, ako sa letecká doprava vyvíja. Je to naozaj taký druh dopravy, ktorý je veľmi atraktívny, ktorý využíva všetky najnovšie poznatky vedy a výskumu a musím povedať, že tieto laboratóriá nám umožňujú zapojiť sa do európskych výskumných projektov a poskytnúť tam aj unikátne zariadenia, lebo tieto zariadenia sú naozaj unikátom v rámci európskeho výskumného priestoru a môžeme poskytnúť túto infraštruktúru v rámci spolupráce aj ďalším partnerom v Európe, či už sú to subjekty, ktoré sú naviazané na Eurocontrol, Airbus a podobné inštitúty, je ich množstvo tých subjektov, ktoré sa dneska dotýkajú leteckej dopravy. Druhé laboratórium je možno ešte tiež zaujímavé z hľadiska bežného laika, je to meranie aj environmentálnych účinkov dopravy a meteorologických javov. Monitorujeme tu štruktúru oblačnosti. Vzduch je nasýtený, respektíve vyskytuje sa tu určité množstvo vodných pár, čím je ich viacej, tak tým to ovplyvňuje dohľadnosť, viditeľnosť zeme a pri letoch, ktoré vyžadujú túto viditeľnosť, je to rozhodujúca veličina. Ale dnes vieme lietať aj podľa prístrojov, avšak v tých oblakoch nemusí byť len voda, môžu tam byť iné plyny a to práve slúži na také to rozlíšenie tých environmentálnych dopadov. Nakoniec taká bežná záležitosť, ako bol v roku 2010 prach zo sopky, ktorý ovplyvnil prevádzku letovú nad celým severným Atlantikom a nakoniec aj u nás, viacerí si na to spomíname, je to práve oblasť, ktorú môžeme monitorovať v týchto laboratórnych podmienkach, aké častice sú v tých oblakoch, čo to spôsobuje, aké sú turbulencie, je možnosť vzniku námrazy, je tu riziko a musím riadiť letovú prevádzku iným spôsobom? Toto všetko sú témy, na ktorých sa podieľame v rámci riešenia výskumných úloh."

Simona Frantová: "Toto bol iba jeden z projektov univerzity. Pán riaditeľ, koľko ich bolo spolu za tých uplynulých 7 rokov?"

Marián Kostolányi: "Dovoľte mi na začiatok ešte privítať v siedmom pokračovaní Euroskopu prvú zástupkyňu nežného pohlavia, pani rektorku Žilinskej univerzity a myslím si, že viacerí by tipovali, že univerzita takéhoto typu a s menším počtom študentov ako majú ostatné technické univerzity, by bola v tom poradí hodnotí projektov a počtu projektov v takom strede alebo nižšie, ale zistili sme, že počas tých 7 rokov univerzita získala 34 projektov, z ktorých 19 je zameraných práve na prenos poznatkov z teórie do praxe a zvyšných tých 34 projektov bolo v hodnote 61,5 milióna.
Tabuľka: Žilinská univerzita

Zameranie projektov Počet projektov Suma NFP v €
prenos poznatkov do praxe 19 16 159 434,31
centrá excelentnosti 8 18 879 100,19
infraštruktúra ŽU 4 19 372 073,29
infraštruktúra výskumu a vývoja 3 7 108 896,22
spolu 34 61 519 504,01

Zvyšné projekty boli, 8 projektov bolo na centrá excelentnosti v tej sume do 19 miliónov a ako všetky univerzity, aj Žilinská univerzita v tých počiatkoch a v súčasnosti tiež 7 projektov realizovala a realizuje práve na dobudovanie infraštruktúry univerzity a infraštruktúry výskum a vývoja. Som rád teda, že takto môžeme hodnotiť spolu tých úspešných 7 rokov realizácie operačného programu výskum a vývoj, ktoré finančné zdroje boli použité z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Univerzity samozrejme okrem toho a aj Žilinská univerzita okrem toho teda, že bola prijímateľom v tých 34 projektoch, bola aj v mnoho projektoch s inými univerzitami, s inými centrami výskumu a vývoja a nielen zo štátneho, ale aj zo súkromného sektoru, bola partnerom na výskum s inými univerzitami a inými teda vedeckými organizáciami."

Simona Frantová: "V apríli organizovala univerzita jedno významné vedecké podujatie, nad ktorým ste vy pán riaditeľ prevzali záštitu. Čo to bolo za stretnutie, aký malo význam?"

Marián Kostolányi:"Hneď ako univerzita mi poslala pozvánku, kde organizuje spolu so svojím výskumným ústavom na univerzite podujatie typu Research Forum 2014, bol to 1. ročník a požiadali nás o záštitu, automaticky sme mali povinnosť a potrebu tú záštitu prevziať vzhľadom k tomu, že v podstate pre dopytovo orientované projekty sme záštitou pre celé Slovensko, takže tá ponuka, ktorú sme u nich dostali, bola veľmi milá a veľmi prijateľná a bolo to také bilancovanie práve tých 7 rokov. Na tom fóre v podstate sme sa zaoberali tým najvyšším stupňom, ktorý sme v súčasnosti vo výskume dosiahli. Ako som už spomínal aj v predchádzajúcich reláciách, aj teraz, na začiatku bola tá rekonštrukcia, vybudovanie infraštruktúry, potom sa robili, peniaze sa venovali, alebo sa dávali na centrá excelentnosti, na prenos poznatkov z teórie do praxe, kde boli kompetenčné centrá a teraz na koniec sa vlastne vytvárajú alebo budujú univerzitné vedecké parky, kde by tie všetky skúsenosti z týchto jednotlivých činností mali byť zhrnuté v takom jednom celku na tých univerzitách vzhľadom k tomu, aby tá konkurencieschopnosť tej univerzity aj v tom celosvetovom a európskom meradle bola možná, aby mohla konkurovať s tými výsledkami z toho výskumu, tak sa rozhodlo, že 11 projektov bude, z toho je myslím 8 pre univerzity a 3 sú pre Slovenskú akadémiu vied a na tomto fóre samozrejme tým, že tam sa prezentovali výsledky alebo budovanie tých univerzitných vedeckých parkov, tak boli prizvaní aj predstavitelia úspešných českých organizácií, kde oni dopytovo orientované projekty nemajú v takých sumách ako my okolo 3 ‑ 5 milióna, ale majú presne v tých sumách okolo 30 ‑ 40 miliónov eur. Čiže tie výsledky, ktoré oni v priebehu tých 7 rokov akoby na tých dopytovo orientovaných projektoch v takomto objeme boli porovnateľné s tými činnosťami, ktoré robia teraz univerzity a budú tie univerzitné vedecké parky, takže ten prínos toho fóra bol veľmi veľký vzhľadom aj pre nás a myslím si, že aj pre nich, lebo videli aj inú formu ako v českej krajine, že dá sa to robiť aj takýmto spôsobom a verím teda, že vzhľadom k tomu, že súčasne chcem aj pogratulovať opätovne zvolenej pani rektorke, že tak ako to začala, že nebude to len prvý ročník a posledný, ale tie fóra sa budú každým rokom opakovať a znova tie poznatky, ktoré sa nadobúdajú aj v novom programovom období pri nových, akože otvorení nových operačných programov sa budú stále viac a viac využívať."

Simona Frantová: "Vráťme sa ešte k výskumu. Zaujal ma projekt zameraný na vývoj brzdných komponentov koľajových vozidiel. Pani rektorka, povedzte nám o tomto projekte viac, aký je jeho prínos, využitie v praxi?"

Tatiana Čorejová: "Tento projekt predstavoval jeden z tých menších projektov z hľadiska rozpočtu projektu, ale určite to bol projekt, ktorý smeruje do praxe. Jeho základným cieľom bolo skúmať ako vzájomne interakuje železničné dvojkolesie a koľajnica a zároveň brzdný systém, ktorý tu máme a materiál, z ktorého je brzdný klátik vlastne vyrobený. V súčasnosti viacej využívame nové materiály, pretože chceme znížiť hlučnosť. To je environmentálny dopad, ktorý je známy zo železničnej dopravy a treba ho redukovať. No a z hľadiska tohto projektu bol vlastne vyvinutý unikátny stav skúšobný, kde máme proti sebe idúce dve kolesá, jedno je dvojkolesie železničné, druhé je rotujúca koľajnica a na toto je v rôznych režimoch aplikovaný brzdný mechanizmus a skúma sa opotrebenie kolesa. S novými materiálmi totiž prišla aj druhá reakcia, nielenže sa znížil hluk, ale zároveň sa zvyšuje opotrebenie a mení sa profil, jazdný profil toho kolesa. Z toho vyplýva, že môžu vznikať nepriaznivé účinky tejto interakcie s koľajnicou, či sa to týka už bezpečnosti, alebo úbytku hmotnosti a tak ďalej, čiže znovu tieto nápory na ďalšie skúmanie týchto jazdných vlastností koľajových vozidiel a následne samozrejme úprava, či už sa jedná o úpravu údržbových plánov, nejakých rekonštrukcií nových, nároky na nové výrobky, nových výrobcov, ale všetko s cieľom, aby sme redukovali hlučnosť v železničnej doprave. Samozrejme je to stav, ktorý je dnes úplne unikátny a umožňuje nám aj simulovať iné režimy, brzdné režimy a umožňuje nám tiež simulovať otázku iných teplotných podmienok, pretože či už adhézia alebo ďalšie faktory môžu ovplyvniť brzdný účinok. Znovu unikátne zariadenie, ktoré je konkurencieschopné v rámci Európskej únie a možno naozaj jedno jediné takéto."

Simona Frantová: "Máme ešte jednu minútku na poslednú otázku. Zaujíma ma ako vidíte budúcnosť výskumu a vývoja v civilnom letectve. Naozaj v krátkosti poprosím."

Tatiana Čorejová: "Myslím si, že tá krátkosť je jasná, je to otázka bezpečnosti a tá bezpečnosť sa týka procesov, materiálov, systémov, ktoré tu aplikujeme a v tomto momente môžem povedať, že už na základe našich laboratórnych prístrojov a celého toho výskumu sme dnes zapojení do nových projektov ešte v rámci siedmeho rámcového programu a uchádzame sa samozrejme v horizonte 2020 o ďalšie projekty."

Simona Frantová: "Ďakujem vám pekne za váš čas a cenné informácie. Dovidenia."

Marián Kostolányi: "Dovidenia."

Tatiana Čorejová: "Dovidenia."

Simona Frantová: "Dnešné vydanie Euroskopu je na konci. Ak vás niektorá z našich tém zaujala, posielajte nám otázky na e‑mailovú adresu Euroskop@ta3.com. Teším sa na vás opäť o týždeň. Dovtedy sa majte pekne, dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(AO)

Kľúčové slová:
projekty, vysoké školy

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač