Nové metódy pri raste HDP

20. 06. 2014
(17.06.2014; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 5/6; Daniel Horňák / Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: "Výkon nášho hospodárstva bude Štatistický úrad merať podľa nových pravidiel, tie začnú platiť od septembra tohto roka vo všetkých krajinách Európskej únie. Nová metodika má priniesť lepší pohľad na skutočný vývoj ekonomiky. Rast HDP by mal byť opticky väčší."

Redaktor: "Zmeny v metodike ESA 2010 majú zlepšiť systém národných účtov, dôslednejšie sa v nej uplatňuje princíp zmeny vlastníctva, výdavky na výskum a vývoj sa už budú považovať za investície, zmení sa aj prístup k zaznamenávaniu vojenských výdavkov na zbrojné systémy. Dôjde tak isto k zmenám v klasifikácií jednotlivých sektorov ekonomiky, nefinančných a finančných aktív."

Marek Mašura: "Čo prinesie nová metodika, ako sa bude počítať vývoj ekonomiky či dlhu a ako budú nemocnice či železnice ovplyvňovať hospodárenie štátu? Na tieto ale aj ďalšie otázky odpovedal Štefan Bernadič, šéf sekcie národných účtov zo Štatistického úradu. Rozprával sa s ním kolega Daniel Horňák."

Daniel Horňák, reportér TA 3: "Bude sa prehodnocovať alebo inak účtovať viacero položiek, či už sú to výdavky na výskum, vedu, investície, vojenská technika. Takže skúste vypichnúť možno také najzaujímavejšie a aký spôsobom sa budú po novom teda účtovať?"

Štefan Bernadič, riaditeľ sekcie národných účtov Štatistického úradu: "Tých zmien je spolu 44, ale najdôležitejších je niekoľko a o tých by som teraz rád hovoril. V prvom rade je to kapitalizácia výdavkov na výskum a vývoj. Čo to vlastne znamená, veľmi stručne povedané, doteraz boli výdavky na výskum a vývoj súčasťou nákladov alebo učene povedané medzispotreby. Po novom sa stávajú súčasťou investícií, alebo inak povedané hrubej tvorby fixného kapitálu. Čiže to je tá zásadná zmena, iný spôsob účtovania. Pokiaľ ide o vojenské výdavky, tam je to v podstate podobné, pretože do investícií sa zarátavali len tie vojenské výdavky, ktoré mali akýsi civilný ekvivalent. To znamená postavilo sa letisko, postavila sa nemocnica, ktorá slúžila nielen pre potreby armády, ale aj pre ten civilný sektor, v tom prípade bola súčasťou a po starom tvorby hrubého fixného kapitálu. Po novom toto kritérium už neplatí. To znamená, všetko to, vrátane veľkých zbraňových systémov ako sú, ja neviem, lode, lietadlá a podobne, ktoré boli predtým súčasťou medzispotreby, po novom budú súčasťou investícií. V medzispotrebe zostávajú len také bežné výdavky ako, ja neviem, napríklad nákup uniforiem alebo rôzne bežné výdavky s ktorými armáda v podstate pracuje v každodennom živote."

Daniel Horňák: "Ďalším bodom, ktorý je na Slovensku často diskutovaný, sú príjmy štát z otvorenia druhého piliera. Takže akým spôsobom tieto peniaze sa budú započítavať či už do deficitu, dlhu, príjmov štátu?"

Štefan Bernadič: "Po starom v podstate prechod z druhého piliera do Sociálnej poisťovne znamenal príjem do štátneho rozpočtu, alebo inými slovami pozitívne ovplyvňoval deficit. Po novom to tak nebude. Jednoducho sa to pokúsim vysvetliť nasledovne. To, čo je príjmov bude zároveň eliminované akousi, akýmsi imputovaným záväzkom vlády, to znamená v podstate s nulovým dopadom na deficit, hej, čiže ak si dobre pamätám, bolo to v roku 2008/2009 následne jedenásť, dvanásť, vtedy sme v rámci takzvanej notifikácie dlhu a deficitu verejných financií zaznamenávali príjmy ako s pozitívnym vplyvom na deficit, po novom už tento pozitívny vplyv bude eliminovaný v podstate vytvorením akéhosi imputovaného záväzku."

Daniel Horňák: "Ďalšie dôležité veci sa týkajú toho, čo všetko patrí pod štát, pod hospodárenie štátu. Bavíme sa o železniciach, bavíme sa o Národnej diaľničnej spoločnosti, bavíme sa o nemocniciach. Akým spôsobom môže toto ovplyvniť hospodárenie štátu?"

Štefan Bernadič: "Toto sú veľmi dôležité otázky a súvisia s takzvanou sektorovou klasifikáciou jednotiek. My sme Železnice Slovenskej republiky na základe odporúčania Európskej komisie zaradili do sektoru verejnej správy alebo ľudovo povedané do sektoru vlády už v priebehu aprílovej notifikácie tohto roku. To znamená, Železnice Slovenskej republiky sú tam. Zostáva otvorená otázka Národnej diaľničnej spoločnosti, momentálne práve v týchto dňoch zasadá na Eurostate takzvaná pracovná skupina pre riešenie otázok finančných účtov, v rámci ktorej by táto otázka mala byť definitívne doriešená. Samozrejme nie našej konkrétnej Národnej diaľničnej spoločnosti, ale ekvivalentov, ktoré existujú v iných krajinách a Eurostat by mal poskytnúť akýsi návod, ako tieto jednotky zaradiť. To isté platí pre agentúru, ktorá má na starosti správu strategických zásob ropy. Momentálne je situácia taká, že v aprílovej notifikácii agentúra pre správu strategických zásob ropy bola do dlhu zahrnutá, práve vďaka tomu nám, alebo teda nielen vďaka tomu, ale toto bol jeden z kľúčových faktorov, kvôli ktorému nám narástol dlh na 55,4 percenta, ako si zrejme veľmi dobre pamätáte z aprílovej notifikácie.

Národná diaľničná spoločnosť zostáva otvorená otázka aj keď s pravdepodobnosťou hraničiacou pomaly s istotou sa dá predpokladať, že podľa novej metodiky ESA 2010 bude patriť do sektoru vlády. Zároveň zostáva otvorená otázka nemocníc, ktoré máme zatiaľ mimo sektor vlády a samozrejme v súlade s tým, ako, aké odporúčania dostaneme zo strany Európskej komisie ich zaradíme, alebo nezaradíme do sektora vlády."

Daniel Horňák: "Často sa na Slovensku diskutuje aj o vplyvoch šedej ekonomiky, takže ako to je so započítavaním týchto financií do hospodárenie a do vývoja?"

Štefan Bernadič: "Tu treba jednoznačne zdôrazniť, že zaznamenávanie šedej ekonomiky respektíve takzvaných ilegálnych činností, ktoré tvoria časť šedej ekonomiky nie je predmetom novej metodiky ESA 2010 a bolo by obrovskou chybou stotožňovať zaznamenávanie ilegálnych aktivít z titulu prechodu na novú metodiku. Zaznamenávanie tých druhov ilegálnych aktivít, ako sú drogy, prostitúcia a pašovanie, je predmetom nariadenia Európskej komisie o hrubom národnom dôchodku, ktoré platí a platilo už dávno pred dnešným dňom a bolo v súlade s metodikou ESA 95. Napríklad Slovenská republika do systému národných účtov zachytila drogy a pašovanie, drogy a prostitúciu už v roku 2001 a to v celom časovom rade a pašovanie v roku 2009 na základe odporúčania Európskej komisie. Samozrejme existujú krajiny, ktoré jednoducho do dnešného dňa neplnili túto požiadavku Európskej komisie a tieto krajiny sa rozhodli, že tak urobia pri príležitosti zavedenia novej metodiky ESA 2010. Ale znovu opakujem, zavedenie novej metodiky ESA 2010 nemá nič spoločné so zaznamenávaním ilegálnych aktivít, pretože tie sú regulované iným nariadením a platia už podľa starej metodiky."

Daniel Horňák: "A ešte na záver, keby ste mohli teda zhrnúť, podčiarknuť, čo sa týka vplyvov, akým spôsobom nová metodika, keď sa začne uplatňovať od septembra 2014 môže ovplyvniť slovenský HDP, respektíve deficit a dlh, aký vplyv to môže mať?"

Štefan Bernadič: "Ja si teda pomôžem nejakými tabuľkami, ktoré som si pre vás pripravil. Nie som si celkom istý, či pre krátkosť, či som spomenul všetky faktory, ktoré môžu mať vplyv na HDP. Takže sa to pokúsim zrekapitulovať.

Hovorili sme o kapitalizácii výskumu a vývoja, tam predpokladáme dopad pre rok 2012 niekde v intervale od 0,5 do 0,7. Myslím dopad na HDP, myslím na úroveň HDP, nebavíme sa teraz o trendoch. Vojenské výdavky niekde okolo 0,1 ‑ nula až 0,1 percenta. Sektorizácia, to znamená zaradenie jednotiek do sektoru vlády môže mať dopad niekde v rozsahu nula až 0,1. Nehovoril som o takzvaných malých nástrojoch, tieto malé alebo drobné nástroje, doteraz platila hranica 500 eur, v prípade, že boli nad touto hranicou 500 eur, boli zaznamenávané ako tvorba hrubého fixného kapitálu, do 500 eur boli súčasťou medzispotreby. Dnes táto hranica prestala existovať. To znamená, že rôzne drobné nástroje, ktoré boli doteraz súčasťou medzispotreby, sa stanú súčasťou investícií a tento dopad odhadujeme pre rok 2012, že by mohlo mať na úroveň HDP niekde v rozpätí od 0,7 po 0,9 percenta. Čiže celkový dopad len z titulu zmien, ktoré prináša nová metodika ESA 2010 na HDP Pre rok 2012 odhadujeme v intervale 1,3 až dve percentá, hej. Pričom tie dve percentá treba vnímať viac menej ako hornú hranicu.

Pokiaľ ide o vlyv na dlh a deficit, treba si uvedomiť niekoľko vecí. Zmena sektorizácie má samozrejme dopad, pretože nie je to samozrejme vôbec jedno, či daná jednotka je mimo sektoru vlády alebo je alokovaná do sektoru vlády. Tam keď nič iné, tak produkcia sa počíta úplne iným spôsobom, počíta sa ako suma nákladov, kdežto keď je v sektore nefinančných korporácií, sa počíta proste na základe trhových princípov. Pre rok 2012 odhadujeme poklesu dlhu niekde v rozpätí 0,4 až 0,3 percenta, teda dlhu ako vyjadreného ako percent na HDP, aby som bol úplne presný. Analogicky deficit vyjadrený ako percento na HDP odhadujeme dopad niekde 0,0 až 0,1. Hovorím o poklese a to z toho dôvodu, že veľmi jednoducho matematicky, keď sa nám zdvihne HDP z dôvodov, o ktorých som hovoril pred chvíľou a HDP je v menovateli týchto ukazovateľov, to znamená, že to percento či už deficitu alebo dlhu na HDP bude nižšie, čiže bude nám klesať."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(AO)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač