UPJŠ Košice a eurofondy

12. 06. 2014

(10.06.2014; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová/-)

Simona Frantová, moderátorka:"Minulý týždeň sme vám v Euroskope predstavili úspešné projekty Prešovskej univerzity a na východe zostaneme aj dnes. Tentokrát sa spoločne pozrieme, ako využil eurofondy vedecký tím našej druhej najstaršej univerzity. Vitajte. Pozvanie do štúdia dnes prijali Ladislav Mirossay, rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Marián Kostolányi, generálny riaditeľ Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy Európskej únie. Dobrý deň."

Ladislav Mirossay, rektor UPJŠ v Košiciach: "Dobrý deň."

Marián Kostolányi, generálny riaditeľ ASFEU: "Dobrý deň."

Simona Frantová: "Pán rektor, jeden z vašich úspešných projektov má názov NanoBioSens. Aby sme sa nestratili hneď na začiatku, vysvetlite nám laikom, čo sa pod touto skratkou skrýva?"

"Tak je to v podstate jeden z prvých projektov z operačného programu Výskum a vývoj a tá skratka znamená presne to, čo je tam napísané, čiže sú to vlastne nanosenzory v biológii a v biomedicíne."

Simona Frantová: "A čo presne vedecký tím skúmal v rámci tohto projektu?"

Ladislav Mirossay: "Tak v rámci tohto projektu sa naši vedeckí pracovníci zamerali na vývoj biosenzorov, ktoré sú na báze nanočastíc striebra a zlata a môžu sa využiť práve v týchto biomedicínskych vedách. Prvá časť projektu je zameraná na životné prostredie a tieto nanosenzory by mohli a teda môžu snímať koncentrácie škodlivín v životnom prostredí. Takýmito škodlivinami napríklad sú pesticídy. Na druhej strane alebo druhou časťou tohto projektu je biomedicína a podobne ako v prípade využitia týchto nanosenzorov v biológii a v prírodných vedách, sa dajú podobné senzory, nanosenzory na báze strieborných nanočastíc využiť aj v príprave sond, ktoré môžu merať stopové koncentrácie liečiv v organizme. Konkrétne na bunkovej úrovni. Samozrejme, že tento projekt nie je len o vývoji nejakých senzorov, ale aj o snahe priblížiť vedecký výskum podnikateľskej praxi a práve z týchto dôvodov sme na celej univerzite začali aj s organizačnými zmenami, ktoré by toto umožnili. A v rámci tohto projektu vzniká momentálne už aj dcérska spoločnosť Univerzitnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá by oprávňovala našich zamestnancov žiadať aj také projekty, ktoré sú určené pre podnikateľskú sféru, napríklad pre malé a stredné podniky. Toto je tá druhá časť toho projektu, že nejde len o výskum a vývoj, ale ide aj o to, aby sme čo najskôr tieto produkty zaradili do praxe. Samozrejme, že sem boli nútení vytvoriť aj také oddelenie, ktoré sme nazvali oddelenie pre transfer technológii a na základe týchto výsledkov sa budeme uchádzať okrem zavádzania do praxe aj o ďalšie projekty Európskej únie."

Simona Frantová: "Pán Koste tento projekt podporila vaša agentúra sumou 700-tisíc eur, koľko peňazí zvýšilo na ostatné projekty univerzity."

Marián Kostolányi: "Dovoľte aj mne medzi nami privítať pána rektora z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, druhej najúspešnejšej univerzite po Technickej univerzite Košice v čerpaní a prijímaní eurofondov s počtom projektov 27 v celkovej hodnote nad 43 miliónov eur. Práve tento projekt v hodnote 700-tisíc eur bol na prenos poznatkov do praxe. A preto je aj veľmi výhodné, že v rámci univerzity riešia subjekt obchodného charakteru, kde sa práve tie poznatky, súkromného teda, kde sa môžu tie poznatky prenášať z teórie do praxe. Z tých ostatných projektov, ktoré univerzita mala, bolo desať projektov - najviac bolo práve na infraštruktúru výskumu a vývoja v celkove hodnote nad 23 miliónov eur a zvyšné dva typy projektov boli na infraštruktúru budov univerzity a to v počte štyroch projektov s pošte 15 miliónov eur. A práve zmieňovaný projekt bol z prenosu poznatkov do praxe, kde boli dva projekty v celkovej hodnote 1,5 milióna a to myslím, že bolo všetko v celkovej hodnote 43 miliónov eur."

Simona Frantová: "V tabuľke, ktorú sme mali možnosť vidieť, rozlišujete projekty zamerané na infraštruktúru univerzity a infraštruktúru výskumu a vývoja. Pán Kostolányi, aký je medzi nimi rozdiel? Alebo v čom sa tieto dva pojmy, ak to tak môžeme nazvať, líšia?"

Marián Kostolányi: "Pre laika by sa zdalo, že je to v podstate to isté, ale čo sa týka infraštruktúry výskumu a vývoja, tak je to zamerané na modernizáciu a skvalitnenie po technickej stránke pre výskum a vývoj. To znamená, že dochádza tam k modernizácii laboratórií, k modernizácii prístrojového zariadenia tých výskumných pracovísk, všetko má slúžiť k vede. Samozrejme touto modernizáciu sa zlepší a zefektívni aj spolupráca medzi jednotlivými vedeckými pracoviskami na úrovni slovenskej, aj na úrovni Európskej únie, aj mimo Európskej únii. Čiže ten výsledok pri skvalitnení infraštruktúry je v podstate pre výskum a vývoj. Čo sa týka infraštruktúry budov, respektíve infraštruktúry univerzity ako takej, tak ide o skvalitnenie vzdelávacieho procesu tým, že sa rekonštruujú a modernizujú budovy, respektíve informačno-komunikačné technológie, ktoré sú potrebné pre zlepšenie vzdelania a vzdelanostnej úrovne pre študentov, ale aj slúžia pre pedagogických pracovníkov a výskumných pracovníkov, aby v rámci školy si do vzdelávacieho procesu viedli tých budúcich absolventov k tej vedecko-výskumnej činnosti. V rámci infraštruktúry budov samozrejme nejde o vytvorenie nových budov. Ide o prístavby, nadstavby starých budov alebo konkrétnych budov, ktoré neslúžia na vzdelávacie, ale na tie vedecké. Čiže je tu možnosť, aby sa týmito infraštruktúrnymi peniazmi zrealizovali akademické univerzity alebo podobné budovy, podobné inštitúcie, ktoré slúžia pre vzdelanostnú a vedecko-výskumnú prácu."

Simona Frantová: "Do tejto druhej skupiny patrí aj vaša univerzitná knižnica, ktorú ste spolu s učebňami zrekonštruovali za takmer 4 milióny eur. Pán rektor, ako tento projekt prispel k zlepšeniu alebo k skvalitneniu vzdelávacieho procesu?"

Ladislav Mirossay: "Áno, tak toto bol vlastne prvý projekt vôbec na pôde našej univerzity a tak ako to už bolo povedané pred chvíľkou, bol to projekt, ktorý slúžil na modernizáciu vôbec technológii vôbec v rámci výučbového procesu, ale samozrejme aj nutné úpravy a rekonštrukcie budov. A jednou z týchto budov, tou prvou bola práve táto univerzitná knižnica a je to v podstate komplex posluchárne lekárskej fakulty, ktorá bola pôvodne postavená niekedy začiatkom 50. Rokov a zadná časť tejto budovy slúžila kedysi dávno ako laboratória pre krajskú detskú nemocnicu. Nakoľko tento areál sa nám podarilo odkúpiť po zrušení tejto nemocnice, žiaľ v zdevastovanom stave, tak vďaka štrukturálnym fondom sme začali s jeho úpravou a táto prvá budova, vlastne zadná časť tejto budovy bola upravená na knižničné centrum univerzity, pretože univerzita nakoľko je dislokovaná v meste na viacerých miestach, tak má samozrejme pobočky knižníc na každej fakulte, ale po rekonštrukcii sa toto stalo takým moderným centrom a tým uzlom celej univerzity, čo sa týka knižničných služieb."

Simona Frantová: "Aké ďalšie rekonštrukcie ste vďaka eurofondom realizovali?"

Ladislav Mirossay: "Tak samozrejme, že odvtedy ubehlo už pár rokov a pokračujeme ďalej v úpravách a rekonštrukciách. Samozrejme, že prišli na rad ďalšie budovy a priestory pre výučbu a pre študentov, vrátane veľmi vysoko špecializovaných laboratórií, ktoré sa dostali na takú úroveň, že sú profesionálne. Spomenul by som fonetické laboratórium alebo laboratórium televízneho štúdia. A to čo som vlastne nedokončil v tej prvej časti, že to nejde tak ako, tak isto sme už počuli, že nejde len o nejakú rekonštrukciu budovy a nejaké stavebné úpravy, ale vlastne celá univerzita sa neuveriteľným spôsobom technologicky dostala na vyššiu úroveň vo vybavení. Hovorím teraz o výučbovom procese, nehovorím o vede a výskume, čo je ďalšia vec. No a tento technologický skok, by som ho tak nazval, je tak úžasný, že ja si nepamätám, ja som tu prežil celý svoj život ako študent, aj ako potom zamestnanec univerzity a jednej fakulty, nepamätám, si, že by bol. Takže vďaka tomu, že sme mohli čerpať, sem sa posunuli kvalitatívne veľmi, veľmi ďaleko dopredu."

Marián Kostolányi: "Ja by som, ak by som mohol, chcel by som doplniť, že práve toto programové obdobie, ktoré teraz končí, bolo venované práve týmto infraštruktúrnym záležitostiam. V tom novom programovom období, ktoré sa teraz podpisuje a bude do roku 2020 implementované, tak počítame už, aby boli reálne výstupy výskumu. Čiže chceme teraz už podporovať naozaj nie teda tú infraštruktúru, ale práve ten prenos, tie či centrá excelentnosti, či univerzitné vedecké parky, alebo prenos poznatkov do praxe. Čiže to bude teraz gro tej vedeckovýskumnej práce v tom novom programovom období."

Simona Frantová: "Pán rektor, vaša univerzita má aj sieť excelentných pracovísk pre onkológiu. Aký je ich prínos pre verejnosť alebo možno skôr ľudí trpiacich touto chorobou?"

Ladislav Mirossay: "Tak samozrejme, že v prvom rade na univerzite robíme výskum. My nie sme zdravotnícke zariadenie, aby sme mali nejaké konkrétne prínosy do praxe. Ale napríklad tento NanoBioSens, ten prvý projekt, o ktorom sme sa rozprávali na začiatku, je vlastne projektom, ktorý sa zaoberá práve meraním koncentrácie protinádorových liekov priamo v bunkách, čo by mohlo znamenať veľa pre prax. Ale to nie je to podstatné. Podstatné je to, že v rámci toho, že sme získali ten projekt, sa toto pracovisko vyšvihlo tak ďaleko, že je dnes koordinačným centrom v novom projekte siedmeho rámcového programu, ktorý už nepatrí medzi štrukturálne fondy a koordinuje činnosť piatich takýchto pracovísk v piatich krajinách Európy a samozrejme sme sa dostali do siete zobrazovacích metód v biológii a v molekulárnej biológii, kde vytvárame sieť takýchto pracovísk - excelentných centier na Slovensku a sme zaradení do európskych štruktúr, čo je neskutočne pozitívnym zase krokom dopredu a je to veľmi dobré. Takže tá onkológia, tam je vynikajúce to, že v tejto problematike pracovali ľudia na prírodovedeckej fakulte, na lekárskej fakulte a tieto projekty nás prinútili začať rozmýšľať spolu a začať koordinovane pracovať na rovnakej problematike a vzájomne sa dopĺňať podstatne viac ako v minulosti."

Simona Frantová: "Máme poslednú minútku. Pán rektor blíži sa nové programové obdobie, na aké ďalšie oblasti výskumu a vývoja by ste sa chceli zamerať?"

Ladislav Mirossay: "No tak my sa držíme stále tých, ktoré sme deklarovali na začiatku a v podstate ktoré sú v súlade aj s programovými vyhláseniami nášho štátu a našej vlády, pretože to sú aj témy, ktoré sú dnes veľmi pálčivé a treba ich riešiť. My sme koncentrovaní viacej v Košiciach na univerzite spolu s pracoviskami niektorými ďalšími v Košiciach, s Technickou univerzitou, s Veterinárnou univerzitou na biotematiku a na tematiku nových materiálov do praxe."

Marián Kostolányi: "A to má v novom programovacom období v nových materiáloch (?) partnerskej zmluvy a v operačnom programe pre výskum a inovácie prioritu. Šesť hlavných, šesť plus jeden cieľov, ktoré chceme v tom novom programovom období dosiahnuť."

Simona Frantová: "Tak dúfam, že sa vám to podarí. Mojimi hosťami dnes boli pán Marián Kostolányi, generálny riaditeľ Agentúry ministerstva školstva pre štrukturálne fondy a Ladislav Mirossay, rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Páni ďakujem za cenné informácie a želám veľa úspechov. Dovidenia."

Ladislav Mirossay: "Ďakujeme pekne. Dovidenia."

Marián Kostolányi: "Ďakujeme pekne. Dovidenia."

Simona Frantová: "Ak máte nejaké otázky k našim témam, budeme radi, ak ich pošlete na e-mailovú adresu euroskop@ta3.com. O týždeň sa pozrieme na projekty Technickej univerzity vo Zvolene. Dovtedy sa majte pekne. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(AO)
Kľúčové slová:
projekty

Tlač