V USA našli po polstoročí zabudnutú krabicu s pravými kiahňami. Môže byť vírus smrteľného ochorenia stále hrozbou?

15. 07. 2014

(11. 07. 2014; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18.18; por. 3/3; Matúš Jaco/Marta Jančkárová) Marta Jančkárová, moderátorka: „Šokovaní zostali zamestnanci amerického vládneho výskumného zdravotného centra, keď pri upratovaní skladu otvorili obyčajnú papierovú škatuľu. Našli v nej totiž zapečatené fľaštičky označené nápisom variola. Pravé kiahne, ako znie slovenský názov, patrili totiž k najhorším ochoreniam v ľudskej histórii. Len v minulom storočí si podľa odhadov vyžiadali viac než 300 miliónov životov. Na chorobu zomierala približne tretina nakazených, a aj tí, čo prežili, zostali do konca života poznačení jazvami na celom tele a mnohí oslepli. Svetová zdravotnícka organizácia vďaka desaťročia trvajúcej očkovacej kampani v roku 1980 skonštatovala, že choroba je zlikvidovaná. Na telefónnej linke máme Ivana Košíka z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied, dobrý večer. Pán Košík, za jediné dva vzorky varioly sú považované starostlivo strážené exempláre v Rusku a v Spojených štátoch. Prekvapil alebo až šokoval vás tento nález?"

Ivan Košík, Virologický ústav Slovenskej akadémie vied (telefonát): „Tak ja za seba musím povedať, že mňa to veľmi neprekvapilo, pretože treba povedať, že zhruba v tých 50 tych, 60 tych rokoch aj neskôr, výskum varioly, a aj vakcíny bol veľmi intenzívny a na mnohých pracoviskách sa pracovalo a neprekvapuje ma, že to niekde nejako zapatrošili, hoci svojim spôsobom je to zaujímavé."

Marta Jančkárová: „Teraz asi najdôležitejšou otázkou je, či môžu byť tieto vírusy, ktoré pochádzajú z 50 tych rokov stále aktívne, lebo správy agentúr sa tu rôznia. Jedni tvrdia, že boli skladované pri normálnej izbovej teplote, niektoré zase hovoria o uchovávaní v chlade, ale nič bližšie. Mohol takýto vírus prežiť desiatky rokov?"

Ivan Košík: „Podľa môjho názoru aj osobnej skúsenosti, my máme na našom pracovisku vírusy vakcíny, ktoré sú príbuzné, sú kravské kiahne, ktoré sa využívajú vo výskume ako nosič cudzích génov, ktoré produkujú cudzie gény a môžem povedať, že môj šéf zhodou okolností pracujúci v..., niekedy v 90 tych rokoch, priniesol aj takéto vírusy pre výskum a nedávno v podstate sme tiež objavili také abíčko s takýmito vírusmi, zdôrazňujem, že to neboli tie pravé kiahne, ale tie kravské kiahne, ktoré sa používajú bežne vo výskume aj dnes. A po 18 tich rokoch, tam boli dátumy niekedy rok 96, kedy rôznym spôsobom to bolo skladované. Zamrazené, vonku vyložené atď. Nemali sme najmenší problém tento vírus oživiť, pomnožiť a pracovať s ním ďalej. Takže podľa môjho názoru tie vírusy môžu byť kľudne životaschopné."

Marta Jančkárová: „No a máte v tých vašich laboratóriách aj nebezpečné druhy vírusov?"

Ivan Košík: „K tomu sa nemôžem úplne kompetentne vyjadriť, ale čo si myslím, že môžem povedať je, že napríklad naše oddelenie, teda oddelenie pracuje na víruse chrípky, je súčasťou a sme zapojení do programu Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorej cieľom je v podstate pre vedecké inštitúcie, ale aj komerčne rozširovať nebezpečné vírusy chrípky, s cieľom vlastne rozširovať vedomostnú základňu a poznanie, aby sme boli pripravení, keď by náhodou vlastne sa v prírode prirodzene objavil takýto nebezpečný vírus, takže áno, máme."

Marta Jančkárová: „No, na druhej strane nehrozí neustále nebezpečenstvo napríklad zlyhania techniky alebo ľudského faktora?"

Ivan Košík: „Tak ja si myslím, že všade, kde je človek, je to riziko zlyhania ľudského faktora, ale poviem sám za seba, že pokiaľ sú určité nejaké minimálne kritériá a pravidlá, ako sa pracuje s takýmito vírusmi, jedným z nich je teda napríklad práca v laboratóriách typu..., čo sú špeciálne laboratóriá, ktoré majú samostatný cirkulačný obvod vzduchu, špeciálne rôzne elektronické zabezpečovacie mechanizmy, ktoré vám napríklad znemožňujú otvoriť dvere len tak, akože sami by ste si povedali, že aha, teraz idem niekde von, to sa nedá, je to proste elektronicky zamknuté. Aj keby zlyhali takéto bezpečnostné elektronické počítačové systémy, tak stále v tom laboratóriu je nepretržitý podtlak. Takže aj keby náhodou zlyhalo neviem koľko poistiek a otvoríte tie dvere, tak vtiahne vzduch dnu a z tohto laboratória nič neunikne a navyše to, čo chcem povedať je to, že keď pracujete s takýmito vírusmi, tak nie je to len o bezpečnosti okolia a nekontaminácie vonkajšieho prostredia, ale aj o vašom vlastnom živote, a preto každý pracovník, myslím si, extrémnu pozornosť venuje tej práci a bezpečnostným predpisom."

Marta Jančkárová: „A už len úplne kratučko, na záver vás poprosím, variola je už 34 rokov považovaná za zlikvidovanú, v médiách sa ale objavili špekulácie, že by tento vírus mohol ožiť v súvislosti s globálnym otepľovaním vplyvom ktorého sa topí zmrznutá pôda na severe, ktorá môže ukrývať nakazené pozostatky ľudí. Je to len sci fi?"

Ivan Košík: „Tak ja tvrdím, že v biológii a v IT technológiách je absolútne všetko možné. Ale tieto scenáre sa nepretržite objavujú už aspoň 20 rokov a zatiaľ teda sa nepotvrdili v praxi."

Marta Jančkárová: „Ďakujem veľmi pekne Ivanovi Košíkovi z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(MI)

Kľúčové slová:
základné lekárske vedy a farmaceutické vedy

Odbory vedy a techniky:
Lekárske vedy

Tlač