Vývoj slovenskej ekonomiky

18. 07. 2014

(16. 7. 2014; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 5/5; Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „Slovenská ekonomika nemusí tento rok rásť tak rýchlo, ako vláda čaká. V niektorých európskych štátoch dochádza k poklesu priemyselnej výroby. Príčinou je najmä neistota prameniaca z rusko-ukrajinského konfliktu. To môže oslabiť aj zotavenie nášho hospodárstva.

No a pri vývoji slovenskej ekonomiky ešte zostaneme, podrobne sa o možných zmenách prognóz budem rozprávať s Vladimírom Balážom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dobrý deň, vitajte u nás v štúdiu.

Pán Baláž za uplynulý rok sme boli svedkami vcelku pozitívnych prognóz vývoja slovenskej ekonomiky, ktoré hovorili, že tento rok by malo naše HDP rásť o takmer 2,5 percenta, na budúci rok až takmer o tri percentá. Skúste na úvod povedať, čo bolo dôvodom takýchto pozitívnych, optimistických správ alebo prognóz."

Vladimír Baláž, Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied: „No, vždy to beží tak, že každý rok sa tvrdí, že už ten ďalší bude lepší, že už tú krízu prekonávame a že už nakoniec sa to rozbehne ten ďalší rok a vždy potom dôjde k tým optimistických odhadov. Pravdepodobne tie následky tej ekonomickej a finančnej krízy sú ďaleko vleklejšie, ako sa čakalo a najmä vo vyspelých krajinách sa už začínajú prejavovať aj efekty starnutia populácie v oblasti veľmi nízkej inflácie a deflácie a spomaľovania ekonomického rastu. Keď sa pozrieme napríklad na prognózu vývoja svetovej ekonomiky, tak na tento rok Medzinárodný menový fond predpokladal, že narastie o 3,6 – 3,7 percenta, teraz nedávno pani Lagardeová, predsedníčka Medzinárodného menového fondu pripustila, že tento odhad bude treba revidovať nadol. Vidíme napríklad, že v Spojených štátoch amerických za prvý kvartál tohto roku dokonca poklesol hrubý domáci produkt, čo nikto nečakal. V Číne sa očakáva nižší rast ako obyčajne, ekonomika eurozóny narástla za prvý kvartál asi o 0,2 percenta. Čiže naozaj tie pôvodne optimistické odhady o vysokom raste ekonomiky v celom svete aj v eurozóne bude treba asi revidovať nadol."

Daniel Horňák: „Čo sa týka Slovenska, tam asi kľúčové bude Nemecko ako jeden z najdôležitejších obchodných partnerov, ak nie úplne najdôležitejší z pozície priemyslu a exportu. Tam boli v predchádzajúcich mesiacoch o niečo slabšie čísla, takže môže mať toto skutočne ten dôsledok pre Slovensko?"

Vladimír Baláž: „Určite áno, pretože Nemecko je vlastne náš hlavný investor a aj hlavný obchodný partner. Keď sa pozrieme na také aj tie mäkké aj tie tvrdé ukazovatele, tak vidíme, že tá situácia v nemeckej ekonomike sa nevyvíja tak priaznivo ako sa čakalo. Existuje takzvaný index výrobných manažérov, to je taký reprezentatívny súbor názorov tých popredných výrobných manažérov v Nemecku, ktorý má za neutrálneho výroku hodnotu asi 50. Čokoľvek nad 50 je veľmi dobré, čokoľvek pod 50 je zlé. A vidíme, že ešte vo februári ten index mal hodnotu 57, čo je relatívne vysoké číslo, ale v máji už tá hodnota klesla na 52, čiže tie očakávania sú síce ešte stále v pluse, ale už ďaleko menej optimistické ako to bolo na začiatku tohto roku. Keď sa pozrieme napríklad na vývoj priemyselnej produkcie v eurozóne, vidíme, že za máj v Nemecku prekvapivo tá priemyselná produkcia po sezónnom očistení dosiahla mínus 1,6 percenta, čiže de facto klesla. Vo Francúzsku došlo k poklesu 1,3 percenta, v Španielsku tá priemyselná produkcia síce rástla, ale menej ako sa očakávalo. Je celom prirodzené, že tieto impulzy sa nakoniec prenesú aj do slovenskej ekonomiky."

Daniel Horňák: „Aké sú možné dôvody takéhoto vývoja, prečo pred pol rokom, trištvrte rokom prognostici, analytici nevedeli možno lepšie odhadnúť ten vývoj a počítať s nejakými rizikami. Hrá tam tú úlohu rusko-ukrajinský konflikt alebo možno iné veci, ktoré môžu spôsobiť takéto asi zhoršenie toho vývoja v priemyselnej výrobe?"

Vladimír Baláž: „Určitú úlohu to môže hrať, ale viete, ten hlavný pokles, ktorý nastal v americkej ekonomike, tak ten sa napríklad vôbec netýka vzťahu s Ruskom. Tam sa to týka skôr toho, že aj v Amerike populácia starne a ešte nie sú prekonané následky tej krízy z rokov 2007 – 2008."

Daniel Horňák: „Ja som skôr narážal na Nemecko, respektíve na Slovensko, že či tam môže byť ten efekt nejaký."

Vladimír Baláž: „Tie sankcie, ktoré sa uplatňujú voči Rusku sú zatiaľ skôr v takej politickej rovine, ale keď sa pozrieme na ekonomické kroky, tak vidíme napríklad, že z Ruska sem stále prúdi ropa aj plyn a na druhej strane stále sa pokračuje vo vývoze automobilov a iných priemyselných tovarov. Takže nemyslím si, že priamo tá politika alebo tá občianska vojna, ktorá je na východe Ukrajiny, že by na to mala nejaký vplyv. Najvýznamnejší vplyv podľa môjho názoru je spomalenie v Číne, pretože Čína je obrovským obchodným partnerom tak pre Rusko ako aj pre Spojené štáty americké ako aj pre eurozónu."

Daniel Horňák: „Čo sa týka ďalšieho vývoja slovenskej ekonomike, odvážite sa teda povedať, že teda tie prognózy, ktoré sú pre aktuálny rok a budúci budú revidované, alebo aj o koľko?"

Vladimír Baláž: „Podľa tých posledných údajov, ktoré publikoval slovenský Štatistický úrad, vidíme napríklad, že tržby v exporte priemyslu poklesli za máj o 2,7 percenta, to je pomerne vysoké číslo. Vidíme napríklad, že dlhodobo klesajú ceny priemyselných exportérov, to znamená, že oni musia exportovať za nižšie ceny, pravdepodobne je na tom západnom trhu väčšia konkurencia ako predtým. Čiže naozaj sa zdá, že ten priemysel, ktorý je takou celkovou kostrou slovenskej ekonomiky, bude mať minimálne za prvý polrok asi horšie výsledky, ako sa očakávalo, čo sa veľmi potom pravdepodobne prejaví aj v nižšom raste hrubého domáceho produktu. Dnes naozaj ešte nevieme odhadnúť, že to pôvodné číslo 2,4 percenta o koľko sa bude revidovať nadol, ale vyzerá to tak, že sa asi revidovať bude."

Daniel Horňák: „Sú s tým spojené priame dôsledky napríklad pre zamestnanosť, nezamestnanosť na Slovensku alebo konsolidáciu verejných financií, výšku dlhu, deficitu? Môže to mať ďalšie takéto efekty?"

Vladimír Baláž: „Určite môže, ale treba zdôrazniť, zatiaľ hovoríme o spomalení, nehovoríme o nejakej recesii, čiže slovenská ekonomika by naozaj stále mala rásť, ale pravdepodobne bude rásť pomalšie. A teraz záleží na tom, že o koľko pomalšie. Keby ten rast mal klesnúť povedzme pod jedno percento, tak pravdepodobne by došlo k zastaveniu toho trendu, že u nás sa teraz znižuje nezamestnanosť, pravdepodobne by sa mohla začať znova zvyšovať. Ale zatiaľ sa ešte k takýmto tempám poklesu nepribližujeme. Samozrejme akékoľvek spomalenie ekonomiky sa potom prejaví aj na výbere daní, pretože ľudia menej nakupujú, menej zaplatia na DPH, spotrebných daniach, obchodníci majú nižšie zisky, čiže sú nižšie príjmy štátneho rozpočtu z daní z príjmov právnických osôb. A tá konsolidácia by bola potom možno ťažšia."

Daniel Horňák: „Takáto by mala byť teda situácia na Slovensku. Ako vidíte ten širší obraz, čo sa týka celkovo eurozóny alebo Európskej únie? Tak isto teda počítate s nejakým revidovaním týchto prognóz?"

Vladimír Baláž: „Je to veľmi pravdepodobné, podľa takých pôvodných odhadov z Európskej komisie ešte z marca tohto roku mala ekonomika eurozóny narásť až o 1,2 percenta. Minimálne v svetle tých údajov za prvý polrok sa zdá, že to bude naozaj nižšie. Prispieva k tomu aj veľmi nízka miera inflácie, ten priemer za eurozónu je 0,5 percenta, ale sú krajiny, ako napríklad Slovensko, ktoré sa ocitli niekde na hranici deflácie. Samozrejme, viete, takýto cenový vývoj pre ekonomiku je veľmi nepriaznivý a spomaľuje ten ďalší ekonomický rast. Čiže naozaj ten rast ekonomiky v eurozóne bude pravdepodobne nižší, ako sa predpokladalo."

Daniel Horňák: „V tejto chvíli vám veľmi pekne ďakujem za rozhovor, za zaujímavý pohľad na túto tému. Prajem vám príjemný zvyšok dňa."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MB)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač