Baničov patent má sto rokov

19. 08. 2014

(17.08.2014; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 13/13; Simona Frantová /Zuzana Straková Wenzlová)

Zuzana Straková Wenzlová, moderátorka: "V roku 1912 bol svedkom leteckého nešťastia a preto sa rozhodol takýmto tragickým udalostiam predísť. Slovenský rodák Štefan Banič zostrojil padák na princípe dáždnika a pred 100 rokmi si dal tento vynález patentovať. Túto významnú historickú udalosť si pripomenuli ľudia v jeho rodnom Neštichu v Smoleniciach."

Simona Frantová, redaktorka: "Štefan Banič sa narodil v roku 1870 v chudobnej roľníckej rodine. V 37 rokoch preto podobne ako ďalší mnohí Slováci odišiel za prácou do Ameriky. Tam sa počas leteckých dní stal svedkom havárie lietadla."

Vladimír Zámečník, pilot, parašutista, vojnový veterán: "Vtedy v ňom ako v hĺbavom človeku skrsla myšlienka, ako podobný prípad poriešiť tak, aby posádka sa zachránila. Na základe tejto svojej myšlienky sám teda skonštruoval určitý systém, ktorý aj sám vyskúšal. Sám s ním vyskočil z mrakodrapu z výšky 15 poschodia."

Simona Frantová: "V roku 1914 si svoj vynález nechal patentovať, no krátko potom ho za symbolickú cenu predal americkej armáde. O sedem rokov neskôr sa tak vrátil do rodných Smoleníc rovnako chudobný, ako z nich odchádzal."

Oľga Lošonská, vnučka Štefana Baniča: "On tak ľúbil veľmi aj hory. Veď on dokonca vynašiel s mojím otcom, ako so synom jaskyňu Driny. Ako prvý ho pustil dole do tej jaskyne cez otvor, cez takú dieru na lane, a tak obetoval, ako sa povie, skoro syna."

Simona Frantová: "Patent skromného vynálezcu tento rok oslavuje sté výročie. Originál vzácnej listiny spolu s Baničovými osobnými vecami sú vystavené v Smolenickom múzeu neďaleko jeho rodného domu. Baničov vynález do značnej miery ovplyvnil využitie padákov v letectve. Zachránili množstvo pilotov pri leteckých nešťastiach a užitočné boli aj v armáde."

Jaroslav Vondra, parašutista, vojnový veterán (preklad z češtiny): "Obrovská osobnosť výsadkárov, pretože ak by nebolo Štefana Baniča, tak výsadkové vojsko žiadnej armády na svete by nebolo výsadkové."

Simona Frantová: "Štefan Banič žil v ústraní a živil sa murárstvom. V roku 1941 zomrel na zápal pľúc. O niekoľko rokov neskôr mu dali vojenskí veteráni postaviť pomník v tvare padáka. Jeho meno navždy zostane zapísané v dejinách svetového letectva."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(AO)

Kľúčové slová:
duševné vlastníctvo, osobnosti vedy

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač