Európska sonda Rosetta obieha kométu

08. 08. 2014

STV 1 logo(6. 8. 2014; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 18/21; Alexandra Kazlovová, Ľubomír Bajaník)

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Sonda Rosetta sa dostala na obežnú dráhu kométy Čurjumov Gerasimenko. Do vesmíru ju vypustili pred desiatimi rokmi a preletela viac ako šesť miliárd kilometrov. Ide tak o prvú sondu v histórii ľudstva, ktorá bude obiehať kométu. Skúmať ju bude dva roky."

Alexandra Kazlovová, redaktorka: „Trikrát prešla okolo Zeme, jedenkrát okolo Marsu a po ceste sa stretla s dvoma asteroidmi. Po desiatich rokoch je Rosetta na obežnej dráhe kométy 67P/Čurjumov Gerasimenko. Kométu objavila dvojica astronómov Klim Čurjumov a Svetlana Gerasimenko v roku 1969 a dostala po nich aj svoje meno. Je klasifikovaná ako prašná kométa. Ako sa približuje k slnku, ľad v jej jadre sa premieňa na plyn, v dôsledku čoho vypúšťa prach. Tak sa tvorí chvost kométy. Jej rozmery sú približne tri krát päť kilometrov. Naležato je teda asi deväťkrát vyššia ako Eiffelova veža v Paríži. Zatiaľ o nej vedci ale veľa nevedia."

Paolo Ferri, šéf satelitných operácií, ESA: „V tejto fáze v prvom rade musíme zistiť, aká je gravitácia kométy. To nám dovolí robiť viac a presnejšie ju obiehať. Potom musíme charakterizovať dynamiku plynu, prachu okolo nej a samozrejme veľmi detailne zmapovať jej povrch."

Alexandra Kazlovová: „Rosetta bude zatiaľ kométu obiehať. V novembri by na nej mal pristáť modul, ktorý z jej povrchu odoberie vzorky a urobí dieru, aby mohol preskúmať aj materiál pod povrchom. Vedci dúfajú, že by sa mohli dozvedieť niečo o období, keď vznikla naša Slnečná sústava."

Mark McCaughrean, vedecký poradca, ESA: „Dnešok je začiatkom ozajstnej vedeckej misie, pretože môžeme začať s meraniami, analyzovať kométu a skúmať jej históriu, kde v slnečnej sústave bola a z čoho sa skladá. Môžeme otvoriť túto truhlicu s pokladom a nájsť odpovede k zrodeniu sa Slnečnej sústavy, pôvodu vody na planéte, a možno aj pôvodu samotného života."

Alexandra Kazlovová: „Európska sonda Rosetta má tvar kvádra a váži tri tony. Energiu získava zo solárnych panelov. Posledná fáza jej cesty viedla až za orbit Jupitera. Na jej slnečné panely tam dopadalo málo slnečnej energie, preto ju uviedli do stavu hlbokej vesmírnej hibernácie. Po tridsaťjeden mesiacoch Rosettu prebudili a v januári tohto roku sa vydala ku kométe. Na projekte Rosetta sa podieľali aj slovenskí vedci."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MB)

Kľúčové slová:
fyzikálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač