Podarí sa nám splniť cieľ?

22. 08. 2014

(15.08.2014; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 16.40; por. 1/1; Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: "Návrh rozpočtu na budúci rok teraz zhodnotí Viliam Pálenik z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý prijal pozvanie do štúdia. Prajem príjemný dobrý deň. Vitajte u nás."

Viliam Pálenik, Ekonomický ústav SAV: "Dobrý deň."

Marek Mašura: "Pán Páleník, tak povedzme si na začiatok odpoveď na takú všeobecnú otázku, ako hodnotíte návrh rozpočtu na budúci rok, čo ste v ňom uvítali a čo vám naopak najviac chýba."

Viliam Pálenik: "No musím predovšetkým povedať, že je veľmi čerstvá táto správa, tak ešte nebola možnosť ho podrobne preštudovať. Zároveň tie informácie sú tak veľmi suché, bez hlbších komentárov ministerstva financií, ale vcelku môžem povedať, že ten rozpočet ma neprekvapil. Je to určitej miery konzistentný s doterajšími rozpočtami a do budúcna je optimistický tak, aby nebolo treba tvrdšie zatiahnuť dlhovú brzdu. Zároveň sa vyhovelo bruselským kritériám. Na druhej strane, ak mám všeobecne povedať, ten rozpočet je podľa môjho názoru optimistický a niektoré riziká, ktoré v súčasnosti prežívame, s nimi neuvažuje. Možno by mal byť pripravený aj určitý plán B. Ale ako taký je podľa mňa ten rozpočet štandardný a určitým spôsobom ako keby zotrvačný."

Marek Mašura: "Viete byť aj konkrétnejší, o akých rizikách hovoríte?"

Viliam Pálenik: "Tak hovoríme o nich neustále, je to tá otázka vývoja na Ukrajine, čo skutočne je náš sused a čerpanie eurofondov, sociálne napätie súvisiace s rómskymi komunitami, problémy v znalostnej ekonomike a podobne."

Marek Mašura: "Poďme sa pristaviť pri tých eurofondoch, aké riziko z čerpania eurofondov vyplýva na budúci rok?"

Viliam Pálenik: "Predovšetkým vláda má ambíciu dočerpať eurofondy z rozpočtového obdobia 2007 až 2013. Má na to veľmi málo času. Je tam nevyčerpané tri, štyri miliardy eur, čo je obrovská čiastka. Treba ju vyčerpať budúci rok. Ale zároveň vieme, že eurofondy budú prakticky v celom rozsahu stopnuté. Kedy budú znova rozbehnuté, aká časť sa podarí vyčerpať, vyplatiť, tam je naozaj veľká neistota a sú tam riziká pre štátny rozpočet na úrovni jednej miliardy eur, to znamená, len z tohto titulu by mohol deficit stúpnuť o jedno, dve percentá HDP."

Marek Mašura: "Poďme si to povedať možno ešte trochu konkrétnejšie, z aktuálneho návrhu vyplýva, že z eurofondov by sme mali vyčerpať približne tri miliardy eur, ak sa nemýlim, keby náhodou aj pre spomínané pozastavenie platieb z Európskej únie by sme na tieto peniaze nemohli vôbec siahnuť v budúcom roku, koľko by nás to stálo?"

Viliam Pálenik: "Tak všetky eurofondy sú štátom kofinancované v priemere na úrovni desať percent, to znamená, že štát prispeje zhruba 300 miliónov, aby sme mohli vyčerpať tri miliardy, ale z tých troch miliárd sa zaplatí DPH, zaplatia sa dane, takže nejakých 600 až 700 miliónov štát získa z tých eurofondov v podobe daní a odvodov. To znamená, netto štát príde asi o 400 miliónov korún v príjmoch štátneho rozpočtu na daniach a odvodoch, to je prvý problém. Druhý problém je, že z eurofondov sa financuje infraštruktúra, školy, rôzne fondy a podobne a všetky tieto verejné výdavky by sa dostali do napätia a musel by to sanovať štát z iných prostriedkov, čiže eurofondy sú skutočne veľkým rizikom tohto štátneho rozpočtu. A naozaj je otázka, kedy sa podarí znova tie eurofondy rozbehnúť a čo skutočne sa podarí do konca budúceho roku aj vyčerpať."

Marek Mašura: "Pán Páleník poďme ďalej, ako hodnotíte snahu vlády opäť znižovať deficit aj na budúci rok?"

Viliam Pálenik: "Je dobré, že vláda túto snahu má. Ja si myslím, že je reálne, aby vláda držala deficit pod troma percentami, ale predsa len nepovažujem za úplne reálne, aby ho dostala nad dve, pod dve percentá. To sú niekoľkoročné zámery vlády, ale som skutočne skeptický, či sa to o tie dva, tri roky podarí."

Marek Mašura: "A prečo?"

Viliam Pálenik: "Tak predovšetkým, kto vie, v akej podobe bude vláda o dva, tri roky? Ale dovtedy sa udejú nové veci, vykryštalizuje sa Ukrajina, eurofondy, situácia na Slovensku a budeme niekde inde. Je súčasná doba naozaj veľmi volatilná, nevieme, nakoľko už je kríza ukončená a rôzne tieto veci. Takže čo bude o tri roky, tam je naozaj veľká neistota a skôr ten rozpočet o ďalšie tri roky je tak nastavený, aby sa urobilo zadosť dlhovej brzde. Ale som v tomto dosť skeptický. Napríklad je prekvapivé, že pre dlhovú brzdu, pre zadlženie štátu by bolo dobré, keby bola o niečo vyššia inflácia. Z hľadiska menovej politiky to nie je možné, ale z hľadiska cenovej politiky by to do určitej miery bolo možné. Vyššie ceny by umožnili znižovať to relatívne zadĺženie verejných financií, ale zároveň by aj dali šancu firmám, ktoré sú životaschopnejšie, u ktorých akceptuje dopyt aj vyššie ceny, aby sa rozbehli a mohlo by to aj oživiť ekonomiku po recesii. Ale vláda sľubuje veľmi striktnú cenovú politiku, čo je do určite miery v protirečení so záujmami v oblasti dlhovej brzdy."

Marek Mašura: "Pán Páleník, keďže sme sa už dostali k téme dlhu, tak zostaňme teda pri tejto téme. Ten má zostať aj na budúci rok nad hranicou 55 percent výkonu ekonomiky, aj keď má pravdupovediac trochu klesnúť v porovnaní so súčasnosťou. Pri tejto hranici nás však trestá dlhová brzda, spomínali sme to aj v príspevku, prečo je vlastne takýto vysoký dlh vo výške 55 percent výkonu ekonomiky problém. Keď sa napríklad pozrieme do Rakúska, tam je ten dlh ešte vyšší."

Viliam Pálenik: "Tak samozrejme, sú rôzne príklady. Vysoký dlh má nielen Rakúsko, ale aj Belgicko, Taliansko, ale belgická ekonomika celkom bez problémov aj priznáva určité problémy. Je to veľmi rôzne, ide o to, na čo sa tej dlh použije, na čo sa tie prostriedky použijú, či sa použijú na efektívne investície. Ja žiaľ si myslím, že náš dlh sa väčšinou takpovediac preje a ak sa použije na investície, tak tie investície sú predražené a nemôžu potom priniesť ekonomický efekt, takže z tohto podhľadu sa s rakúskou ekonomikou nemôžeme priamo porovnávať. To je prvá vec. Druhá vec je, že tá relatívna zadlženosť, to znamená dlh v pomere k HDP rastie aj preto, že máme nízku infláciu, nízky hospodársky rast a vtedy takpovediac nevieme z toho dlhu vyrásť. To je ale zase iná otázka. Dlhová brzda vznikla širokým politickým konsenzom, ústavným zákonom. O čísle sa dá diskutovať, oni tie čísla spolu súvisia. Hrozia tie obmedzenia ale jednoducho máme ju tu. Je dohodnutá a vždy ten, kto je takpovediac pri moci, má snahu tie čísielka korigovať, ktoré to obmedzujú. Ten, kto je v opozícii, má snahu kritizovať, Ale dlhová brzda vznikla historicky politickým konsenzom a treba ju ctiť."

Marek Mašura: "Spýtam sa ešte konkrétnejšie na váš názor, teda pri hranici 55 percent výkonu ekonomiky, keď teda dlh prekročí túto hranicu, aby sme viazali 300 miliónov eur na výdavkoch, je to správne?"

Viliam Pálenik: "Je to správne, tak je to dohodnuté a dobré dohody treba dodržiavať."

Marek Mašura: "Poďme ešte ďalej k tomu budúcemu roku, dlh má ešte klesnúť, aké sú možno šance, že sa nám to podarí, prípadne naopak, aké sú riziká, že môže byť dlh nakoniec vyšší?"

Viliam Pálenik: "Ak pôjde všetko hladko, budeme mať taký hospodársky rast, ako očakávame, ak nebude volatilita vonkajšieho prostredia, tak sa nám to môže aj podariť. Ale ako som povedal, ja vidím riziká vo vývoji na Ukrajine, nevieme, ako to tam bude dlho, aké to bude rozsiahle, to naozaj, bodaj by sa to tam rýchlo a ako tak prijateľne a bez veľkých ľudských a ekonomických strát Ustálilo, to by sme boli veľmi radi všetci, ale uvidíme, ako to bude. Druhá vec je, ako sa nám podarí čerpať eurofondy. Tretia veľmi závažná otázka je, ako sa bude vyvíjať sociálna situácia na Slovensku, najmä vo vzťahu k dlhodobo nezamestnaným, k rómskym segregovaným komunitám. Je tam veľké sociálne napätie. V programe reforiem vláda v tomto podľa mňa neurobila dostatočne razantné kroky a to nám môže v budúcich rokoch tak sociálne ako aj ekonomickej do značnej miery vypomstiť. Ďalší problém je - dlhodobé trendy, to znamená investície do znalostnej ekonomiky, tam sú obmedzené prostriedky, dokonca projekty APVV si dokonca teraz škrtané, tie ktoré bežia vedecké projekty, sú znižované, nové sa nerozbiehajú, reformy v školstve nie sú rozbehnuté na skvalitnenie vzdelávania. Čiže tie dlhodobé trendy znalostnej ekonomiky sa nezakladajú dostatočne razantne a tie vleklé problémy ekonomika, dlhodobá nezamestnanosť sa tiež dosť razantne neriešia. Takže z toho strednodobého hľadiska tam máme mnoho rizík, s ktorými treba reálne počítať a dúfajme, že sa nenaplnia, dúfajme, že všetko pôjde dobre."

Marek Mašura: "Pán Páleník, to už bola moja posledná otázka. Ďakujem veľmi pekne, že ste si našli čas na zhodnotenie návrhu rozpočtu na budúci rok. Prajem ešte príjemný dobrý deň."

Viliam Pálenik: "Ďakujem za pozvanie. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(AO)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač