Pred 400 rokmi zomrela grófka Alžbeta Báthoryová

28. 08. 2014

(21.08.2014; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18.18; por. 3/3; - / Gabriela Kajtárová)

Gabriela Kajtárová, moderátorka: "V Guinessovej knihe rekordov sa píše: Najväčším počtom obetí pripisovaných jednej vrahyni, je 650 ľudí, ktoré zabila uhorská grófka Alžbeta Báthoryová. Čachtická pani. Kto by nepoznal jej príbeh. Čo z neho je historicky dokázaná pravda, a čo mýta a legendy, ktoré sa na neho v priebehu stáročí nabaľovali. Dnes, keď od jej smrti uplynulo presne 400 rokov, sme sa pýtali Tünde Lengyelovej z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dobrý deň."

Tünde Lengyelová, Historický ústav SAV, (telefonát): "Dobrý deň prajem."

Gabriela Kajtárová: "Vieme skutočne presný dátum smrti Alžbety Báthoryovej? Podľa niektorých zdrojov mala zomrieť v domácom väzení, na Čachtickom hrade 21. augusta 1614."

Tünde Lengyelová: "Áno, tento dátum máme potvrdený vďaka listu, ktorý napísal neskorší palatín Stanislav Turzo svojmu vzdialenejšiemu príbuznému, vtedajšiemu palatínovi Jurajovi Turzovi. Zomrela v internácii na Čachtickom hrade a v Čachticiach bola podľa dostupných dokumentov aj pochovaná niekedy v novembri toho istého roku."

Gabriela Kajtárová: "Hovoríte v internácii. Medzi ľuďmi sa tak traduje, že bola zamurovaná. Je to pravda?"

Tünde Lengyelová: "Nie, nie. To je proste jedna z tých legiend, ktoré sa o tejto grófke tradujú, ale ona určite nebola ani zamurovaná. Ona proste trávila posledné takmer štyri roky svojho života na tom Čachtickom hrade. Na príkaz palatína Juraja Turzu, viacmenej to bolo také jeho svojvoľné rozhodnutie, taký svojvoľný rozsudok, pretože súd sa nikdy s touto grófkou nekonal."

Gabriela Kajtárová: "Vieme aj presne povedať, kde by sa mohol nachádzať hrob Alžbety Báthoryovej?"

Tünde Lengyelová: "Podľa všetkého je pochovaná v Čachticiach v kostole. Podľa tých záznamov, ktoré máme k dispozícii, je uloženie jej ostatkov priamo pod oltárom, a práve preto, že aj napriek niekoľkým pokusom, telo nebolo vyzdvihnuté, resp. ani preskúmané, lebo je tam taká odôvodnená obava, že by ten oltár staticky nevydržal takýto zásah, ale podľa všetkého je pochovaná v Čachticiach v kostole."

Gabriela Kajtárová: "Guinessova kniha rekordov nie je samozrejme historickým prameňom, ale s počtom jej obetí, teda 650, sme sa opakovane stretli aj v literatúre. Spisovateľ Andrej Štiavnický však tvrdí, že toto číslo je len špičkou ľadovca, a pripisuje jej až okolo troch tisícok obetí. Je to z hľadiska historického výskumu naozaj tak?"

Tünde Lengyelová: "Je to z hľadiska historického výskumu nezmysel. Tých 650 obetí je len jedna zmienka vo vyšetrovacom spise, ktorého pôvod a hodnovernosť je nulová, vypovedá o tom niekto, kto nemá v podstate ani meno, a odvoláva sa pritom na výpoveď, ktorú počula táto istá nejaká Zuzana, ktorá nemá iné meno, počula od istého Jakuba Silvášiho, že on tento zoznam videl. Zoznam, ktorý si grófka písala o svojich obetiach. Lenže Jakub Silváši vo vlastnej výpovedi o tomto nehovorí ani slovo, čo je pre mňa dosť také závažné, že prečo, keď je korunným svedkom, prečo o tomto on práve nehovorí. Takže myslím si, že tých 650 obetí je úplne postavené na vode, a keď človek trošku pozná dobu, vôbec pomery, tak samozrejme to je úplný nezmysel. Je to jednoducho nemožné, aj fyzicky nemožné, aby jedna osoba zabila za normálnych, viacmenej mierových časoch, takéto množstvo ľudí."

Gabriela Kajtárová: "Historici teda majú nejaké odhady. Koľko by mohlo byť tých obetí?"

Tünde Lengyelová: "Historici presne dokázali vypočítať z tých prameňov, ktoré máme k dispozícii, že na dvore Alžbety Báthoryovej je dokázaných osem úmrtí, a z týchto ôsmich úmrtí prakticky všetky sa dajú pripísať buď následkom, dôsledkom nejakého fyzického trestu, keďže táto doba bola dosť krutá, a teda telesné tresty boli každodennou súčasťou života, poprípade môžu to byť aj obete, alebo teda smrť v dôsledku nejakých nevydarených liečebných metód, čo je tiež dosť pravdepodobné."

Gabriela Kajtárová: "Alžbeta Báthoryová údajne sadisticky mučila a zabíjala mladé dievčatá, údajne ich sexuálne zneužívala, údajne sa dokonca kúpala v krvi panien. Čo z toho je skutočné, nejakým spôsobom doložené, a čo je len mýtom, legendou?"

Tünde Lengyelová: "Toto všetko je jeden veľký mýtus a jedna veľká legenda. Nič z toho vôbec nie je pravda. Rozhodne nie pravda, ktorú by sme dokázali nejakým spôsobom podložiť, či už svedectvom niektorého zo súčasníkov, alebo hodnovernými výpoveďami, keďže voči nej sa viedlo vyšetrovanie, a počas vyšetrovania vypovedalo 300 svedkov, ani v jednej z týchto výpovedí nenachádzame také relevantné dôkazy, o ktoré by sme sa mohli oprieť, z toho samozrejme vyplýva aj to, že práve preto sa nikdy ani nekonal súd voči tejto grófke."

Gabriela Kajtárová: "Prečo potom boli jej pomocníci súdení a aj popravení?"

Tünde Lengyelová: "Jej pomocníci boli vypočúvaní na mučidlách, kedy povedali určité veci voči svojej panej, a napríklad už pri mučení vypovedali o maximálne 50 obetiach. Boli otázky kladené viacmenej už s odpoveďou do úst toho vyšetrovaného, ktorý na mučidlách samozrejme pritaká na všetko. Pravdepodobne aj preto veľmi rýchlo boli popravení, takmer druhý deň po vynesení rozsudku, aby sa eliminovala možnosť, že by mohli svoje výpovede odvolať."

Gabriela Kajtárová: "Čím bol vôbec potom spôsobený ten proces? Bola v tom politika?"

Tünde Lengyelová: "Celé to vyšetrovanie, celá kauza, to vymyslené obvinenie voči Alžbete Báthoryovej malo určite viacero dôvodov. Jeden z nich mohol byť aj politický dôvod, keďže predsa len bola príslušníčkou jedného z najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov. Ďalšia závažná skutočnosť je, že Alžbeta Báthoryová bola najbohatšou vdovou v Uhorsku. Zlikvidovaním jej by sa jej majetok mohol konfiškovať, a tým pádom by akože viac ľudí vrátane kráľovskej pokladnice, prišli na pekný majetok."

Gabriela Kajtárová: "Postava krvavej grófky ožila v desiatkach literárnych diel, vo filme, v rôznych vedeckých štúdiách. Báthoryčka je dokonca súčasťou niekoľkých počítačových hier. Keď teda vysvetľujete to, že historici na jednej strane hovoria, že je to výmysel, na druhej strane stále vznikajú diela o tom, že ona bola krvilačnou beštiou."

Tünde Lengyelová: "Myslím si, že je to aj taká honba za senzáciou, pretože pochopiteľne jedna žena, ktorá sa starala vzorne o svoje deti, o svoju rodinu, o svoje panstvá a o všetko, nie je pre ľudí zaujímavá. Je to proste jedna obyčajná žena, ktorá žila na prelome 16., 17. storočia. Ale pokiaľ sa o nej hovorí, že sa kúpala v krvi a kántrila mladé dievčatá, a podobné tieto nezmysly, tak samozrejme je to už atraktívne, to si každý zapamätá, a je to niečo, čo sa vymyká z tej každodenne skutočnosti, a preto je to pre ľudí aj zaujímavejšie."

Gabriela Kajtárová: "Za rozhovor veľmi pekne ďakujem Tünde Lengyelovej z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dopočutia. Pekný deň."

Tünde Lengyelová: "Ďakujem aj ja. Dopočutia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(AO)

Kľúčové slová:
historické vedy a archeológia

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Tlač