Sonda pristane na kométe

13. 08. 2014

logo Televízie TA 3Vladimír Lichvár, moderátor: „Pri konštrukcii sondy Rosetta pomáhali aj slovenskí vedci. My už jedného z nich máme na linke – Jána Baláža z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied. Dobrý večer do Košíc."

Ján Baláž, Ústav experimentálnej fyziky SAV (telefonát): „Dobrý večer."

Vladimír Lichvár: „Vy ste sa priamo podieľali na tomto projekte, ako ste sa k tomu vlastne dostali?"

Ján Baláž: „Tak za tým sú naše historické skúsenosti, respektíve my sme veľmi staré pracovisko kozmického výskumu a s ľuďmi, ktorí priamo pracujú na projekte Rosetta, sme sa poznali už asi desať či pätnásť rokov skôr. Mali sme spoločnú misiu na Mars, ktorá sa nazývala Mars 96, takže nás vlastne už dobre poznali. A oni keď získali ako členovia ESA ten kontrakt na prácu na Rosette v podstate potrebovali rozšíriť tím, bolo to pre nich dosť veľké sústo, tak prizvali aj zahraničných ľudí a tak sme sa stali členmi tímu."

Vladimír Lichvár: „Viete nám priblížiť, ako konkrétne vyzerala spolupráca s touto Európskou vesmírnou agentúrou?"

Ján Baláž: „No bolo to aj pre nás dosť náročné, lebo Európska vesmírna agentúra pracuje s veľmi veľkou dôslednosťou. Oni vlastne strážia všetko, maximálnu spoľahlivosť, maximálny dôraz na to, aby to robili kvalifikovaní ľudia. Čiže aj ja som musel absolvovať nejaké školenia, získať nejaké certifikáty, tak isto často chodievali inšpektori dohliadať na kvalitu našej práce, na dôslednosť dokumentácie a podobné veci. Všetko sa odohrávalo ozaj v prostredí maximálne čistom s veľmi vysokou technologickou disciplínou."

Vladimír Lichvár: „Vy ste pracovali konkrétne na prístroji, ktorý zabezpečuje komunikáciu a zároveň jeho úlohou bude oddelenie pristávacieho modulu od orbitera. Na akom princípe to vlastne funguje?"

Ján Baláž: „My sme vlastne robili taký špeciálny elektronický interface (?), ktorý prepája Lander, ktorý má pristáť na kométe, dnes nazývaný Philae s orbiterom, ktorý zostane obiehať okolo kométy. Tento prístroj ako servisný elektronický systém v podstate aj v súčasnosti zabezpečuje tú komunikáciu, Lander je zatiaľ pevne prichytený na orbiteri, zatiaľ tá komunikácia prebieha špeciálnym káblom, ktorému sa hovorí očná šnúra a po oddelení Landera sa bude potom komunikovať už po rádiovej linke. A tento náš systém dokonca zabezpečuje tiež to samotné oddelenie, čiže vlastne odstrelí tie príslušné pyropatrony a vyšle ten Lander ku kométe presne definovanou rýchlosťou."

Vladimír Lichvár: „Viete nám bližšie opísať, ako bude vyzerať tento pristávací manéver?"

Ján Baláž: „Pristávací manéver, v prvom rade je potrebné vybrať to miesto na pristátie. Nakoľko už mám nejakú spätnú väzbu z najnovších dát, tak už sú s tým dosť problémy. Ten povrch je oveľa, oveľa členitejší, ako sa očakávalo. No a samotné vyslanie Landera, tak ten náš systém v podstate riadi špeciálny motor, nad ním sú tri skrutkovice a ten Lander sa de facto odskrutkuje. Podľa toho, ako rýchlo roztočíme tie skrutkovice, tak rýchlo ten Lander vyrazí smerom ku kométe. Natočí sa podvozkom smerom k povrchu a po pristátí musí okamžite vystreliť takzvanú kotviacu harpúnu, pretože tam je veľmi, veľmi malá gravitácia a on by sa mohol odraziť naspäť. Takže on sa okamžite ukotví tou harpúnou a tak isto okamžite všetky tri nohy zaskrutkujú také špeciálne do povrchu. Pravda, je to veľmi riskantný manéver, lebo je absolútne neznámy, čo je to vlastne za povrch. Či je veľmi tvrdý alebo naopak nejaký forézny, či sa nepreboríme alebo či sa neodrazíme. Takže to bude také napínavejšie, táto operácia."

Vladimír Lichvár: „A čo presne chce sonda na povrchu kométy skúmať?"

Ján Baláž: „Tak samozrejme najzaujímavejší na tom je ten samotný materiál kométy. Vie sa, že kométy sú také časové schránky, ktoré uchovávajú ten pôvodný materiál, z ktorého vznikla slnečná sústava kedysi pred 4,6 miliardami rokov, pretože všetok materiál, ktorý máme na Zemi, sa už dávno pretvaroval geologickou činnosťou a tak ďalej, kdežto kométy, oni vlastne prichádzajú z obrovskej vzdialenosti, z takzvaného Kuiperovho pásu a vlastne oni konzervujú ten materiál. Čiže my vlastne chceme vedieť, z čoho sa tá slnečná sústava tvorila. Takže to sú asi také najviac zaujímavé veci   ten samotný materiál kométy. Pravda, skúmajú sa aj iné parametre: fyzikálne, chemické, aj ten život sa tak trošku teoretizuje, že by mohli kométy prenášať."

Vladimír Lichvár: „Viete nám povedať, čo sondu čaká v najbližších mesiacoch? Ja viem, že dôležitý mesiac bude november."

Ján Baláž: „No v súčasnosti sa vlastne konsoliduje tá orbita okolo kométy. Vlastne kométa má veľmi slabučkú gravitáciu, čiže je treba ju zachytiť na takú pomalú orbitu okolo kométy. Začínajú samozrejme vedecké merania, analýzy, čiže kométa už teraz emituje vodu, emituje prachové častice, čiže množstvo aparatúr už na samotnej palube analyzuje magnetické polia a podobné parametre. Ale najnapínavejšie bude samozrejme to pristátie Landera v novembri. Ten nesie suitu ďalších desiatich vedeckých prístrojov. On má tam veľmi bohatý program, hlavne má získavať vzorky z povrchu, má špeciálne vŕtacie zariadenie, má špeciálne piecky na zohrievanie tých materiálov, sú tam kamery panoramatické, mikroskopické. Tak isto ten Lander bude spolupracovať s orbiterom trebárs pri presvecovaní jadra pomocou rádiových vĺn, čiže sa pozrieme aj do vnútra tej kométy, podobne ako v medicíne je tomografia, tak sa urobí aj rádiová tomografia tohto jadra."

Vladimír Lichvár: „Ako je vyriešené vlastne napájanie."

Ján Baláž: „Napájanie celej sondy zabezpečujú veľké solárne panely. Tam je rozpätie tej sondy až 32 metrov. Európska kozmická agentúra sa chcela vyhnúť rádioaktívnym zdrojom, ktoré sa zvyknú používať pri týchto vzdialených misiách. No a samotný Lander má tiež svoje solárne panely, avšak u neho sa predpokladá oveľa kratšia doba života. Zatiaľ čo orbiter by mal byť aktívny hádam aj dva roky, okolo jadra Landera sa očakáva iba činnosť niekoľko dní až týždňov. Radi by sme boli príjemne prekvapení, keby to bolo dlhšie, ale tam tá jeho energetická zásoba, bilancia, tie panely to nevedia celkom zaručiť, že bude dlho fungovať."

Vladimír Lichvár: „Aké vedecké poznatky si od toho projektu sľubuje Európska vesmírna agentúra sme už počuli v predchádzajúcom príspevku, čo možno najviac zaujíma vás?"

Ján Baláž: „No tak samozrejme, keďže je to prelomová misia, ešte nikdy nič také nebolo, zatiaľ sa iba preletelo veľkou rýchlosťou okolo kométy, zachytili sa nejaké čiastočky prachu. Toto je prvé historicky pristátie na jadre kométy takže skoro čokoľvek, čo sa tam zistí, zmeria je nové, je vedecky veľmi, veľmi cenné. No a vlastne treba sa na to tak dívať, že slnečná sústava je náš domov a nás veľmi zaujíma tá jej história, ako vznikla, ako dodnes sa formovala."

Vladimír Lichvár: „Vy už ste to naznačili, že podľa niektorých teórií mohli kométy priniesť na našu planétu vodu a možno aj organické molekuly, z ktorých mohli vzniknúť prvé živé organizmy. Čo si vy konkrétne o tom myslíte? Myslíte si, že to naozaj mohli priniesť kométy?"

Ján Baláž: „Nuž môj názor, môj osobný názor, ja som v tomto veľmi skeptický, pretože ten materiál, z ktorého tá slnečná sústava vznikla, kedysi dávno, dávno, pred mnohými miliardami rokov prešiel neskutočne vysokými teplotami pri výbuchu Supernovy, to sa vie, že náš materiál, tie prvky na železo, s väčšou atómovou hmotnosťou museli vzniknúť iba v Supernove, takže ten materiál prešiel najprv ozrutánskou teplotou a v súčasnosti v tej vzdialenej oblasti od slnečnej sústavy zase veľmi, veľmi zmrazený, nízke teploty, pár stupňov nad absolútnou nulou. Takže ten život, ako ho my poznáme na našej biologickej báze, ja si neviem predstaviť, že by mohol vzniknúť na týchto kométach alebo v týchto vzdialených oblastiach slnečnej sústavy. To je môj osobný názor, ale rád sa nechám prekvapiť, samozrejme."

Vladimír Lichvár: „Ešte možno posledná otázka, trvalo desať rokov, kým sonda priletela k tejto kométe, ako ste prežívali tie roky čakania?"

Ján Baláž: „Tak samozrejme som bol veľmi zvedavý, keďže som prispel trošku ku konštrukcii tej sondy, či všetko funguje spoľahlivo, všetko ozaj funguje veľmi, veľmi dobre a nebolo to celkom nudné čakanie, pretože tam bol prelet okolo planéty Mars vo veľmi malej výške iba niekoľko sto kilometrov, takže to bolo také zadosťučinenie, vidieť snímky z týchto kamier a potom zaujímavé bolo celé to kolo asteroidov, vlastne tá sonda prekonala aj pásmo asteroidov a mala veľmi blízky prelet okolo asteroidu Lutetia, ten je veľký asi 270 kilometrov a to bolo tiež čosi nové a už aj z toho je veľa vedeckých poznatkov. Akurát posledné roky sonda musela byť hibernovaná práve kvôli tej energetike, ona vtedy bola veľmi ďaleko až za orbitom Jupitera, tam už je príliš málo slnečného svetla, tak ju zahibernovali a začiatkom tohto roka ju zase zobudili úspešne, čo bola tiež veľká radosť, že sa všetko podarilo."

Vladimír Lichvár: „Ja vám veľmi pekne ďakujem za rozhovor a ešte pripomeniem, že o sonde Rosetta sme rozprávali s Jánom Balážom z Ústavu experimentálnej fyziky, ktorý pomáhal pri jej konštrukciu. Dopočutia."
Ján Baláž: „Dopočutia."


Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis rozhovoru)

(MI)

Kľúčové slová:
fyzikálne vedy, vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač