Zmeny pre podnikateľov

28. 08. 2014

(21.08.2014; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 15.45; por. 1/1; Pavol Kirinovič/-)

Pavol Kirinovič, moderátor: "A poďme na avizovanú tému. Vláda pripravila pre podnikateľov a firmy viaceré novinky v oblastí daní. Kým ministerstvo financií si od nich sľubuje najmä efektívnejší výber peňazí do štátneho rozpočtu, podnikateľom sa všetky zmeny až tak veľmi nepáčia. Vraj opäť znamenajú vyššie daňové zaťaženie pre ľudí, ktorí ťahajú našu ekonomiku. Je to naozaj tak, práve o tom sa teraz porozprávam s pánom Róbertom Kičinom z Podnikateľskej aliancie Slovenska. Dobrý deň."

Róbert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska: "Dobrý deň."

Pavol Kirinovič: "Pán Kičina, poďme postupne, postupne si rozoberieme jednotlivé časti, ktoré vláda schválila. Tou novinkou by malo byť to, že napríklad sa nebudú odpisovať budovy, napríklad aj služobné autá teda tak ako doteraz. Budú tam určité limity. Aké sú tie novinky v tomto smere a ako ich vnímajú podnikatelia?"

Róbert Kičina: "Tieto novinky možno zakategorizovať do nejakej škatuľky prísnejším účtovných predpisov, ktoré budú znamenať vyšší daňový základ, vyššie dane, ktoré budú podnikatelia platiť štátu. Koniec koncov ministerstvo financií aj otvorene priznáva, že chce vybrať viac peňazí. Keď som pozeral tie najdôležitejšie opatrenia, zhruba dve desiatky, tak z nich štát vytiahne alebo predpokladá, že dostane od podnikateľov zhruba dvesto miliónov eur, čo je pomerne zaujímavé číslo a znamená to teda, že tieto opatrenia sú naozaj prijímané s cieľom, aby bolo účtovníctvo prísnejšie a aby podnikatelia umelo neznižovali základ dane. Ale obávam sa, že nepostihneme len tých kvázi špekulantov, ale tieto opatrenia, väčšina z nich, väčšina z tých dvadsiatich bude mať negatívne dopady na celý podnikateľský sektor. A hoci uznávam to, že dnes máme deravé účtovné predpisy a treba ich nejakým spôsobom opravovať, obávam, sa, že celý ten balík, ako bol predstavený, je už o trošku za hranicou takej normálnej únosnosti. Čiže zdá sa mi príliš prísny."

Pavol Kirinovič: "Dajú sa nejakým spôsobom vyčísliť tie náklady, ak vo všeobecnosti berieme tie opatrenia, ktoré vláda prijala, ako sa odrazia prakticky u podnikateľov?"

Róbert Kičina: "No finančne, v prvom rade teda, ak sa predpoklady splnia ministerstva financií, bude to znamenať, že štát získa od podnikateľov 200 miliónov eur v hotovosti, v peniazoch. Obávam sa však, že tí podnikatelia budú mať spojené, budú mať ešte transakčné náklady, to znamená náklady spojené s administratívou, náklady spojené už len s tým, že sa budú musieť oboznámiť so všetkými zmenami, naštudovať si ich, to bude stáť nejaké peniaze. A samozrejme sú aj v rámci týchto opatrení povinnosti, ktoré zvýšia administratívne zaťaženie - rôzne evidencie a tak ďalej. To znamená, predpokladám, že nielen tých 200 miliónov eur je v hre, ale sú za tým aj ďalšie náklady, ktoré postihnú podnikateľský sektor, stiahnu peniaze z možných investícií, z možných rozširovaní výroby na takéto administratívne činnosti."

Pavol Kirinovič: "Vráťme sa k tomu opatreniu, vláda argumentuje tým, že nákupom napríklad drahých luxusných áut, ako to teda prezentujú politici, si firmy naozaj takto umelo zvyšovali náklady, nie je to tak? Každý má v okolí niekoho známeho, ktorý na firmu kupuje auto, čím drahšie v úvodzovkách, tým lepšie, lebo si odpíše dane, nie je toto chyba?"

Róbert Kičina: "Ja to nevylučuje a priznávam, že sa to v praxi mohlo diaľ a aj sa to dialo. Ale toto opatrenie ani veľmi nekritizuje, pretože v podstate pokiaľ tá firma platí dane, tak sa na tú firmu ten limit na odpisovanie áut veľmi vzťahovať nebude. Sú tam určité pravidlá, ale bežná firma, ktorá platí dane, ktorá tu podniká a má zisk a platí štátu dane z príjmom, tak tá si toto opatrenie zrejme nebude musieť aplikovať podľa tých pravidiel, ktoré boli nastavené. Problém môžu mať tie firmy, ktoré sú na hranici ziskovosti, to znamená, dane neplatia a trebárs takýmto luxusnejším autom sa dostali ešte do väčšej účtovnej straty. Čiže tu by mohli odpisovať v budúcich rokoch. Tieto firmy budú obmedzené, ale zase nie je to také dramatické, pretože je tam limit nejakých 48-tisíc eur na jedno auto, tak ja verím tomu, že tí podnikatelia zrazu nebudú musieť chodiť na bicykli, to si snáď nikto nemyslí, ale zrejme to teda postihne tie firmy, ktoré sú na hranici ziskovosti, že nebudú môcť ešte viac prehlbovať stratu alebo znižovať zisk, ktorý je teda veľmi nízky nákupom a odpismi týchto drahých alebo nadpriemerne drahých áut."

Pavol Kirinovič: "Poďme na ďalšie opatrenia, takou novinkou je to, že štát by mal podporiť investície alebo chce podporiť investície, zvlášť do vedy a výskumu, na základe toho by si firmy mohli odpisovať práve na vedu a výskum nejaké peniaze, toto opatrenie podnikatelia nekritizovali. Je to tak, je to v pohode v úvodzovkách?"

Róbert Kičina: "Práveže som zachytil dva také názory. Prvý hovorí, že viac by mal štát umožniť podnikateľom, aby viac mohli odpísať z vedy a výskumu. Druhý názor, ktorý je aj mne blízky, že ideme oproti princípom daňovej reformy z roku 2004, kedy sa rušili výnimky, pretože sme vtedy verili a podnikatelia to aj prijali, že systém bez výnimiek a čo najjednoduchší systém daňový je ten najlepší pre ekonomiku. A ukázalo sa, že to prinieslo aj nejaké nové investície, aj štátu peniaze a tak ďalej. Teraz sa ide zavádzať výnimka, že teda napíše si podnikateľ výskumný projekt, a peniaze z neho 25 percent si ešte dodatočne dá do výdavkov, čiže zníži si základ dane, pričom bude znášať riziko, že príde kontrola a povie, tak ten projekt sa nám nepáči, vyškrtávame ho."

Pavol Kirinovič: "A čo potom?"

Róbert Kičina: "Dodatočne ho môže zdaniť. Čo potom. A obávam sa, že to bude náročné kontrolovať a otázna je pridaná hodnota tých výskumných projektov. Ja by som uvítal skôr možno nejaké, keď chceme podporovať vedu a výskum, nejaké schémy finančnej podpory, kde by boli tie projekty jasne zverejnené pod väčšou kontrolou trebárs aj verejnosti, médií, aby sa skutočne tam nekamuflovali nejaké činnosti, ktoré sa označia ako výskum a vývoj, pričom o výskum a vývoj nepôjde."

Pavol Kirinovič: "Skúsme stručne sa pozrieť aj na ďalšie opatrenie a to sú registračné pokladnice. Taktiež bol veľký rozruch okolo toho. Tie registračné pokladnice by mali mať napríklad lekári, ľudia, v úvodzovkách podnikatelia, ktorí narábajú s financiami v hotovosti. Na druhej strane sa ale hovorí, že by mala vzniknúť takzvaná elektronická registračná pokladnica priamo na internete, ako toto vnímajú podnikatelia?"

Róbert Kičina: "To, že sa zavádzajú registračné pokladnice trebárs pre lekárov, to lekári zrejme nebudú veľmi vítať. Na druhej strane štát dáva nejaký benefit v podobe elektronickej pokladnice. To znamená, lekári si nebudú musieť kúpiť fyzickú pokladnicu, ktorá nejaké peniaze stojí a budú môcť teda online vydávať alebo používať ten softvér, ktorý bude dostupný zdarma. Čiže je to také opatrenie, ktoré na jednej strane zaťaží vybrané skupiny, ale netvrdím, že je to vyslovene zlé, lebo platiť dane by sa mali. Už dnes v podstate lekári musia vypísať príjmový doklad a myslím si, že skôr teda naťukajú na počítači a elektronicky vytlačia nejaké potvrdenie, ktoré aj štát zaregistruje ako by mali ručne vypisovať doklady. Takže z pohľadu tejto optiky ja si myslím, že je to v poriadku, ak štát sa snaží lepšie monitorovať tie príjmy, výdavky pri jednotlivých subjektoch a chce to mať pod kontrolou. Čiže toto tiež nevnímam ako nejaké veľké negatívum. Problém možno je, že pri registračných pokladniciach vo všeobecnosti sa poukazuje na to, že je to problém, že to treba sprísňovať, ale akokoľvek to sprísnime, čokoľvek tam ešte dáme: wifi moduly a online pripojenia k registračným pokladniciam na centrálu nejakú, nejaký server, akokoľvek to sprísnime, vždy sa bude dať urobiť ten najjednoduchší trik, že skrátka obchodník nenahodí transakciu. Čiže predpokladám, že toto nie sú hlavné zdroje únikov, ani zďaleka. Netvrdím, že sa nemajú nejako riešiť, ale problém je inde, úplne inde, odhliadnuc aj od všetkých týchto opatrení, ktoré sa teraz diskutujú, problém je práve vo vratkach DPH a tak ďalej, takže tam unikajú dve, tri miliardy, to je ten zdroj únikov. Takže tu by som si predstavoval intenzívnejší boj a menej intenzívny v tom sprísňovaní účtovných predpisov, respektíve rozložiť tie opatrenia v čase, aby to nebolo naraz."

Pavol Kirinovič: "Pán Kičina skúste nám ešte zanalyzovať také jedno dôležité opatrenie a to je vznik takzvaných jednoeurových eseročiek. Taktiež sa o tom hovorilo, malo by to vraj zefektívniť fungovanie celého systému podnikateľského. Je to nástroj, ako napríklad živnostníci môžu prejsť na eseročku pomerne jednoducho a tak si zjednodušiť účtovníctvo ako také?"

Róbert Kičina: "Áno, je to nástroj, ako budú môcť oficiálne bez rôznych trikov prejsť na eseročku. Pretože aj dnes môžu prejsť, je tam síce povinnosť, že musia mať 5-tisíc eur na účte ešte pred založením eseročky, ale tú na to typy, triky ako to efektívne obísť, stačí si zapnúť internet a hneď vám tam päť vyskočí. Čiže legálne sa bude dať založiť eseročka s jedným eurom, dá sa to v Čechách, dá sa to aj v niektorých vyspelých krajinách. Podstatné a najdôležitejšie je, aby ten konateľ bol zodpovedný za prípadné škody, aby ak tá jednoeurová eseročka porobí dlhy, aby mal osobnú zodpovednosť do určitej hranice za tie dlhy, tak teda, ak sa dostanem do problémov, že mi nezaplatí jednoeurová eseročka, aby som mal tie peniaze odkiaľ vymáhať. To sa rieši v zákone, čiže z tohto pohľadu je to uľahčenie vstupu do podnikania uľahčenie zakladania obchodných spoločností. Nevidím v tom nejaký zásadný problém, vidím v tom len uľahčenie a zlegalizovanie celej tej činnosti, aby sa nemuseli rôznymi trikmi tieto eseročky zakladať. Pretože už dnes sa to hovorím dá. Čiže z tohto pohľadu je to v poriadku. Ručenie za záväzky konateľa je, čiže toto opatrenie myslím, že bude prospešné."

Pavol Kirinovič: "Tak verme tomu, že ak sa do praxe zavedú všetky opatrenia, že to nebude až tak bolieť podnikateľov. To bol pán Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska. Ďakujem pekne."

Róbert Kičina: "Ďakujem. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(AO)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač