Braňo Závodský naživo: Boris Klempa

16. 09. 2014

(10. 9. 2014; Rozhlasová stanica Expres; Braňo Závodský naživo; 12.10; por. 1/1; Branislav Závodský)

Branislav Závodský, moderátor: „Jeden z najnebezpečnejších známych vírusov straší svet. Epidémia eboly, ktorá sa objavila v stredozápadnej Afrike, zabila už viac ako 2 tisíc ľudí. Odhady, čo môže nasledovať, sú však oveľa horšie.  Na ebolu podľa odhadov zomiera polovica nakazených pacientov. Organizácia Lekári bez hraníc upozorňujú hlavy štátov a premiérov po celom svete, že epidémia sa vymyká spod kontroly. O pomoc žiadajú aj nášho premiéra Roberta Fica. Smrteľná ebola zatiaľ Európu obchádza. Mali by sme sa jej báť? Čo je to vlastne ebola? O tomto všetkom sa dnes pobavíme s virológom Borisom Klempom z Virologického ústavu SAV. Pán doktor, dobrý deň, vitajte u nás.  

Tak, povedzte na úvod to, na čo sa mnohí ľudia na Slovensku pýtajú: Mali by ste sa teda aj my tu u nás báť vírusu eboly, alebo nie?"

Boris Klempa, Virologický ústav SAV (hosť v štúdiu): „Tak určite sa vírus ebola môže dostať na Slovensko vo forme vlastne pacienta, ktorý by sa letecky dopravil k nám. Takže určité riziko tu určite je, ale nie je dôvod na paniku, pretože tie dôvody, prečo tá epidémia je taká obrovská v západnej Afrike, sú predovšetkým tá obrovská chudoba a katastrofálny stav zdravotníctva v týchto krajinách, takže predpokladám, že na Slovensku by bol ten prvý pacient veľmi rýchlo rozpoznaný, a k šíreniu vírusu ďalej na Slovensku by neprišlo."

Branislav Závodský: „Čiže takáto istá by bola vaša odpoveď, keby som sa spýtal, že či môže ebola proste nejakým spôsobom preskočiť, povedzme takýmito linkami cestovaním aj inde do sveta, do trošku vyspelejších civilizácií, ako je bohužiaľ, aktuálne na severe Afriky?"

Boris Klempa: „Určite áno, leteckou dopravou vlastne sa môže rozšíriť do akejkoľvek časti sveta v dnešnej dobe, ale ukazuje sa, že tie vyspelé krajiny sú na to pripravené, a počúvame denne o prípadoch podozrivých, ktoré sa nepotvrdili, že ráta sa s tým, tieto krajiny sú pripravené."

Branislav Závodský: „Povedzte teraz, čo je to vlastne ebola? Ako tomu máme rozumieť?"

Boris Klempa: „Tak ebola je vlastne ochorenie, ktoré je spôsobené vírusom, príznačne pomenovaný ebola vírus, a tento vírus je zaujímavý tým, že vlastne pôvodne sa vyskytuje v takých veľkých netopieroch, kde je to vlastne zoonotický vírus, ktorý sa vyskytuje v prírode, a pri týchto epidémiách ten prvý človek, indexový pacient sa nakazí práve z takéhoto prírodného zdroja a až následne prichádza k šíreniu medzi ľuďmi."

Branislav Závodský: „A to ako sa to môže stať, že ten netopier nejak ho uhryzne, alebo neviem teraz, ospravedlňujem sa za svoje slabé znalosti v tejto oblasti, ale teda..."

Boris Klempa: „Tak africké sú takéto veľké netopiere veľmi často lovené ako zdroj potravy, sú súčasť tzv. ..., takže k tým kontaktom s netopierom dochádza veľmi často. Okrem tej priamej manipulácie je dosť možné, že k infekcii môže dôjsť vlastne aj pri kontakte s trusom, s výlučkami z týchto netopierov. Okrem toho niektoré epidémie už boli vlastne vystopované aj tak, že boli infikované opice, ktoré tiež trpia ebolou, zomierajú na ebolu ako aj my, a vlastne manipulácia s takýmto chorými, alebo domácimi zvieratami viedla k tomu úplne prvého prípadu."

Branislav Závodský: „Ak už sa vlastne šíri tá ebola, musí dôjsť k priamemu kontaktu, povedzme, toho zvieraťa, ktoré je nakazené týmto vírusom, a človeka, alebo aj nejak vzduchom?"

Boris Klempa: „Vírus sa šíri len priamym kontaktom s tekutinami infikovaného pacienta, to znamená v kontakte s krvou, ale títo pacienti majú zvracanie, hnačky, tak aj všetkými týmito tekutinami, musí prísť k priamemu kontaktu, a kontaktu so sliznicami."

Branislav Závodský: „Toto je dôvod, prečo v Afrike sú chorí dnes aj ošetrovatelia, aj lekári, a zomierajú na ebolu, pretože sa snažia zachrániť teda tých pacientov, a práve dochádza k tým kontaktom?"

Boris Klempa: „Práve sú absolútne nedostatočne vybavení z hľadiska tých ochranných pomôcok, aj nemajú skúsenosti v západnej Afrike s týmto ochorením. Navyše aj ľudia majú tie rituáli pri starostlivosti o chorých, alebo pred pohrebom, starosť o telo. To všetko sú situácie, ktoré vedú k tomu veľkému šíreniu."

Branislav Závodský: „Čiže inými slovami, ak by, povedzme, ten ošetrovateľ, keď už sa teda dostávame do nemocnice a neriešime tie veci predtým z hľadiska nejakej prevencie, ale pokiaľ v nemocnici je ten ošetrovateľ, alebo lekár dobre zabezpečený, má, povedzme, nejaký oblek na to, plášť, rukavice, atď., tak by nemal byť teoreticky nakazený?"

Boris Klempa: „Áno, samozrejme."

Branislav Závodský: „Otázka je, prečo práve teraz, v tomto čase nám vypukla zrazu takáto obrovská epidémia, keď predtým, aj keď tieto správy z Afriky prichádzali aj v minulosti, ale povedzme, že dlho o tom nebolo počuť vôbec nič, a zrazu 2 tisíc mŕtvych, a odhady hovoria dokonca, že môže zomrieť až 20 tisíc ľudí."

Boris Klempa: „Tak je pravda, že k epidémiám eboly dochádzalo aj predtým. Poznáme ju od roku 1976. Tie epidémie doteraz boli rádovo v stovkách prípadov, ale vyskytovali sa hlavne v centrálnej Afrike, v takých veľmi odľahlých oblastiach pralesných. Toto je prvý prípad v západnej Afrike. A tie dôvody, prečo sa to šíri tak masívne, nesúvisia s vírusom ako takým, ale skorej skorej s tou obrovskou chudobou, s tým, že to všetko krajiny ako Libéria alebo Sierra Leone, trpeli občianskymi vojnami, tak zdravotníctvo je vo veľmi zlom stave. Navyše to obyvateľstvo možno v porovnaní s centrálnou Afrikou je oveľa viac mobilné, je tam veľký pohyb osôb, fakticky neexistujú hranice, veľký pohyb ľudí, ktorý v dôsledku tých občianskej vojen tam prechádzali týmito krajinami. Je tam aj veľká nedôvera voči vládam, voči zdravotníckemu systému ako takému. Toto všetko prispieva k tomu masívnemu šíreniu."

Branislav Závodský: „Čiže inými slovami, keď, povedzme, u nás na Slovensku máme nejaký problém, často sa stretávame s epidémiami chrípky, vtedy teda aj lekári, aj učitelia, aj v školách, aj v zamestnaniach zamestnávatelia teda hovoria tým ľuďom, aby ostávali doma, takpovediac ich izolujú a pomaly sa toho zbavíme, tak toto je problém teda urobiť, ja neviem, v Sierra Leone, alebo niekde."

Boris Klempa: „No, aj keď sa nám to možno nezdá, ale tá dôvera naša voči našemu zdravotníctvu je určite výrazne väčšia ako v tej Afrike, kde kolujú rôzne legendy o tom, čo tento vírus, odkiaľ sa zobral, vlastne aj tí dobrovoľníci zo západu narážajú na odpor."

Branislav Závodský: „To znamená že čo, že tí ľudia nechcú sa dať, povedzme, ak majú nejakú, no vakcínu, skrátka nejaký liek, ktorý by mohol zbrzdiť postup tej choroby, teda toho vírusu, tak oni nechcú prijať tú liečbu, alebo v čom to je?"

Boris Klempa: „No, predovšetkým jediná účinná možnosť, ako zastaviť tú epidémiu, je izolácia chorých a karanténa tých, ktorí prišli do kontaktu s chorými. A nastoliť tieto karanténne opatrenia je veľký problém, pretože ľudia sa im aktívne bránia, schovávajú svojich chorých. Boja sa priznať, s kým boli v kontakte. Trochu sa to dá aj pochopiť, keď..."

Branislav Závodský: „Možno majú obavu aj o svoj život. Nielenže sa obávajú, že ich zabije vírus, ale že ich aj zabije nejaký ozbrojenec, alebo ja neviem, niekto, kto možno takto vidí riešenie toho, alebo...?"

Boris Klempa: „No skorej môže prichádzať k situáciám, že prídu za nimi ľudí z tímov izolačných, zoberú im napríklad deti, ktoré boli v kontakte s chorým, v tom momente, keď ich berú, tak im nič nie je, za dva týždne im ich už vrátia v igelitovom vreci. Viem si predstaviť ten priestor, ako vznikajú všetky tieto..."

Branislav Závodský: „Rozumiem. V poslednej dobe sa ale objavujú informácie, ktoré by mohli byť trošku pozitívne, údajne je nejaká vakcína prvá, ktorá trošku zaberá na ebolu, aj keď len dočasne, ale teda vedci prišli na to, že keď sú potom tí ľudia zaočkovaní znovu po nejakom časte, tak tá vakcína vydrží dlhšie. Je to pravda? Je to nádej, že by sme mohli sa toho úplne zbaviť?"

Boris Klempa: „Tak tých kandidátov na vakcíny je niekoľko. Táto posledná, ktorá sa objavila aj v odbornej literatúre, nielen v médiách, tak práve upozorňujú na to, že je prvá, ktorá by mohla nastoliť aj dlhodobú imunitu. Treba si ale uvedomiť, že vakcína nie je liek. To znamená, vakcína predovšetkým slúži na prevenciu..."

Branislav Závodský: „Tých, ktorí sú zdraví, aby neochoreli."

Boris Klempa: „Ale okrem týchto vakcín samozrejme smeruje výskum aj k liekom. Niektoré takisto ukazujú veľmi sľubné výsledky."

Branislav Závodský: „Práve to som sa chcel spýtať, či myslíte ešte, že máme ďaleko, ďaleko od vynájdenia toho lieku, ktorý by vyliečil ten vírus, alebo sme blízko?"

Boris Klempa: „No, tak ako táto bezprecedentná situácia otvára priestor, aby boli vyskúšané aj také lieky, ktoré za normálnych okolností by museli prejsť ešte dlhoročným klinickým testovaním, a teraz je tá situácia, kedy sa skúšajú už vo veľmi obmedzenom množstve. Takže možno vďaka tejto epidémii príde k určitému veľkému posunu, alebo skoku v tom vývoji, a možno k tým liekom a vakcínam sa dopracujeme oveľa rýchlejšie."

Branislav Závodský: „Bodaj by to znamenalo minimálne to, aj keď toľko obetí, no. Povedzte, ako je to v našich podmienkach, povedzme, aj u vás vo Virologickom ústave, pracujete aj s takýmito vírusmi, tiež sa tým zaoberáte, komunikujete, povedzme, s kolegami z iných krajín a riešite to, alebo je to trošku mimo vás?"

Boris Klempa: „Je to trošku mimo nás, pretože práca s týmto vírusom si vyžaduje veľmi špeciálne laboratórium s najvyšším stupňom zabezpečenia. Takéto v Bratislave nemáme, alebo na Slovensku nemáme. Máme o jeden stupeň nižšie laboratórium, a vlastne venujeme sa trochu podobným vírusom, menej nebezpečným, ale takisto zoonotickým, teda pôvodne vyskytujúcim sa vo zvieratách, a veľa z týchto výsledkov by sa dalo aplikovať."

Branislav Závodský: „Pochváľte sa, ak tam máte nejaký, povedzme, zaujímavý úspech, alebo zaujímavú vec, ktorú sa vám podarilo objaviť pri skúmaní týchto vážnych vecí."

Boris Klempa: „Tak, napríklad sa venujeme hantavírusom, ktoré sú práve z tej kategórie tri, čiže o stupeň nižšie, ktoré sú prenášané hlodavcami, a zhodou okolností práve v oblasti Guinei, čiže tam, kde dnes zúri tá ebola, tak sa nám podarilo... prvé hantavírusy vôbec, pritom sú to vírusy, ktoré sú dobre známe aj v Európe, aj v Ázii."

Branislav Závodský: „Skúste, aby sme si to vedeli predstaviť, čo spôsobujú?"

Boris Klempa: „Spôsobujú aj trochu podobné ochorenie, ktoré sa volá hemoragická horúčka s renálnym syndrómom, čiže je to tiež horúčka s určitou mierou vnútorného krvácania a so zlyhávaním obličiek. Vyskytuje sa aj na Slovensku mimochodom, aj keď vo veľmi obmedzenej miere. No čo by som ešte možno tak povedal k tej ebole, tak dnešné diagnostické metódy vlastne nevyžadujú nevyhnutne mať k dispozícii ten infekčný vírus, ktorý by sme nemohli mať, takže diagnostika je možná aj bez tohoto laboratória."

Branislav Závodský: „Aj tu na Slovensku. Inak ako sa vlastne prejavuje ten vírus? Kedy vlastne človek zistí, alebo teda lekári, kedy môžu diagnostikovať, že ten človek má naozaj tento vírus?"

Boris Klempa: „Ešte by som pre ukľudnenie rád povedal, že človek je infekčný až vtedy, keď už má príznaky ochorenia, keď už je chorý. Ale ktorý je infikovaný, ale ešte u neho sa neprejavili príznaky, tak takisto ešte nemôže šíriť vírus ďalej. Tie príznaky, začína to veľmi klasicky chrípke podobným príznakom, to znamená prudký nástup vysokých teplôt, bolesti hlavy, celková únava, bolesti svalov, pridávajú sa tie hnačky a zvracanie, pričom prichádza už k tomu krvácaniu, takže krv sa vyskytuje v týchto výlučkoch. Tie hemoragické prejavy, znamená krvácanie, sa môže prejaviť aj krvácaním zo slizníc, z očí, uší. Takisto aj na koži. No a v tých smrteľných prípadoch vlastne krvácanie spôsobuje celkové zlyhávanie orgánov."

Branislav Závodský: „Ako dlho to môže trvať od toho momentu, keď už ten človek je naozaj chorý?"

Boris Klempa: „To je jedna z vecí, ktorá robí z eboly takého strašiaka, že ten priebeh je pomerne rýchly, rádovo v priebehu niekoľkých dní môže prichádzať k smrti."

Branislav Závodský: „Možno posledná otázka, aj na začiatku som to spomínal, že organizácia Lekári bez hraníc vyzývajú hlavy štátov, premiérov po celom svete, aby skúsili nájsť možnosti, ako pomôcť Afrike, ako pomôcť vôbec zabrániť ďalšiemu šíreniu, možno aj k nájdeniu nejakého konečného lieku na toto, obrátili sa teda aj na nášho premiéra. Chcem len povedať, že vy ste nie lekár, ani nemáte nič s ministerstvom zdravotníctva, ale predsa, viete si vôbec zo svojho pohľadu virológa, alebo z nášho pohľadu Slovenska predstaviť nejakú možnosť, ako my by sme mohli pomôcť?"

Boris Klempa: „Tak tie krajiny trpia absolútnym nedostatkom vlastne aj akékoľvek ochranných prostriedkov, ale takisto veľký problém je práve ten zdravotný personál, zdravotnícky. V takej Libérii jeden lekár pripadá na 100 tisíc obyvateľov, a keď navyše tí lekári zomierajú práve vplyvom eboly, tak to má veľké dôsledky. Takže, čo tie krajiny potrebujú, je určite aj materiálna pomoc vo forme všetkých tých ochranných pomôcok, no a hlavne asi potrebujú asi ten odborný zdravotnícky personál."

Branislav Závodský: „Uvidíme, ako na to zareaguje naša vláda. Budeme to sledovať. Veľmi pekne ďakujem doktorovi Borisovi Klempovi zo Slovenského virologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ďakujem, že ste boli. Príjemný deň. Dovidenia."

Boris Klempa: „Ďakujem za pozvanie."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)
(MB)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, virológia

Odbory vedy a techniky:
Lekárske vedy

Tlač