Europrojekty UKF v Nitre

12. 09. 2014

(09.09.2014; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová/‑)

Simona Frantová, moderátorka: "Zásah do vegetácie sa výrazne podpisuje pod zmenu životného prostredia. Zhoršuje sa kvalita pôdy a vody, čo môže vplývať aj na zdravie človeka. Do akej miery, tým už sa zaoberal vedecký projekt Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, o ktorom nám dnes porozpráva rektor univerzity Ľubomír Zelenický. Vitajte."

Ľubomír Zelenický, rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre: "Dobrý deň prajem."

Simona Frantová: "A pozvanie do štúdia prijal aj Marián Kostolányi z Agentúry Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie. Dobrý deň aj vám."

Marián Kostolányi, Agentúra Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie: "Dobrý deň."

Simona Frantová: "Pán rektor, na úvod si povedzme niečo o dôsledkoch urbanizácie, ako ovplyvňuje alebo zasadzuje do nášho životného prostredia?"

Ľubomír Zelenický: "Najprv by som povedal, čo to vlastne urbanizácia je. Pod urbanizáciou chápeme procesy formovania a rozvoja mestského spôsobu života a hlavným dôsledkom tejto urbanizácie je zväčšovanie zastavaných plôch na úkor vegetácie. V urbanizovanom prostredí, ako sú mestá a dediny, v ktorých žije veľké množstvo ľudí, sa v súčasnosti plochy, ktoré sú vegetačné, nahrádzajú zastavanými plochami. Tento proces má dosť fatálny dôsledok a dopad na mikroklímu toho regiónu. Prejavuje sa to tak, že sa zvyšuje teplota toho sídla, znižuje sa vlhkosť, zhoršuje sa prúdenie vzduchu s dopadom na kvalitu vody, pôdy a funkčnosť vegetácie. Ak k tomu prirátame znečistenie ovzdušia emisiami oxidov uhlíka, oxidov dusíka, poprípade znečistenie plastami, s ktorými sa dennodenne stretávame, tak urbanizácia začína ohrozovať zdravie človeka a kvalitu jeho života. Z tohto dôvodu sa tým našich odborníkov rozhodol riešiť projekt zameraný práve na urbanizáciu."

Simona Frantová: "Čo bolo teda hlavným cieľom toho projektu?"

Ľubomír Zelenický: "Riešitelia projektu si nestanovili len jeden cieľ, ale stanovili si tých cieľov niekoľko. Prvým základným cieľom bolo určiť základné fyzikálne, chemické, biologické a ďalšie charakteristiky urbanizovaného prostredia, ktoré majú preukázateľný vplyv na životné prostredie. Čiže inak povedané, prejsť do takého kvalitatívneho popisu životného prostredia ku kvantitatívnemu popisu. Druhým takým cieľom bolo stanoviť a hľadať vzťahy medzi zastavanými plochami, vegetačnými plochami a následne sme zmenou mikroklímy prostredia a následne tá mikroklíma spôsobuje zvýšenie emisií ftalátov. Ďalším cieľom, ktorý súvisí s vegetáciou, boli ciele konkrétne, nájsť nejaký vhodný optimálny pomer medzi vegetačnými plochami a zastavanými plochami, čiže nájsť také optimum, kde by tá vegetácia mohla plniť tie funkcie, ktoré od neho očakávame. A posledný cieľ, ktorý ja považujem za jeden z najdôležitejších a chcel by som ho spomenúť, je hľadanie možnosti, ako obmedziť expozíciu ľudí ftalátmi. To znamená látkami, ktoré sú produkované plastmi."

Simona Frantová: "Prejdime teraz na tú praktickejšiu časť, zaujíma ma, ako prebiehal celý ten výskum a k akým výsledkom ste sa dopracovali?"

Ľubomír Zelenický: "V prvom rade treba povedať, že riešiteľský kolektív bol zložený z vedcov z rôznych oblastí, čo je tiež netradičné. Boli to vedci z biológie, z fyziky, chémie, environmentalisti a matematici. Dopracovali sa k celkom zaujímavým výsledkom a originálnym informáciám, ktoré sú použiteľné jednak pre vedeckú verejnosť, boli publikované už aj v zahraničí a jednak pre konkrétne riešenia v danej lokalite. To znamená, pre architektov, urbanistov, tých, ktorí sa zaoberajú vegetáciou. Riešiteľský kolektív urobil merania počas všetkých ročných období a na rôznych lokalitách mesta Nitry, na verejných priestranstvách, aj v niektorých podnikoch, ktoré nejakým spôsobom majú vplyv na to ovzdušie. Z tých výsledkov by som spomenul, jednak bol vypracovaný konkrétny model mikroklímy Nitry, to znamená, bola vypracovaná databáza údajov z tých fyzikálnych, chemických a ďalších veličín, ktoré dnes môžu využívať prakticky všetci tí riešitelia toho projektu. Ďalej bol preukázaný vzťah medzi, teda bolo preukázané, že sa zvyšuje teplota oproti vegetačným priestorom a bol preukázaný vzťah medzi zvýšenou teplotou tohto a emisiami oxidu dusíka a prchavých látok. Zaujímavým zistením, ktoré sme neočakávali, bolo, že napríklad sme zistili, že znečistenie Nitry ako takej nepochádza len od výfukových plynov alebo od exhalátov z teplární, ale pochádza aj zo zdrojov mimo Nitry a práve zmena prúdenia vzduchu spôsobuje, že tieto zdroje ovplyvňujú aj Nitru. No a neposledným takým závažným zistením bolo, že zmena teploty a vlhkosti toho prostredia má za následok zvýšenie ftalátov v organizme človeka. Inak povedané, že to zvýšenie teploty má za následok, že v ľudskom tele sa objavujú nebezpečné chemické látky, ktoré ohrozujú jeho život, preukázali sme meraniami, že vplýva to hlavne na dýchacie ústrojenstvo človeka."

Simona Frantová: "Je dôležité spomenúť aj to, že tento projekt bol financovaný z eurofondov, pán Kostolányi, akou sumou ste ho podporili?"

Marián Kostolányi: "Tak univerzita patrí medzi tie organizácie, ktoré sú našimi najúspešnejšími prijímateľmi v operačnom programe Výskum a vývoj, ktorý sa financuje z Fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom nenávratného finančného príspevku. A v rámci tohto opatrenia v rámci tohto operačného programu a opatrenia má univerzita jeden projekt, kde dochádza k prísunu poznatkov z výskumu do praxe a práve o tomto projekte hovoril pán rektor. A tento projekt bol podporený z európskych fondov prostredníctvom toho nenávratného finančného príspevku v hodnote 887‑tisíc eur."

Simona Frantová: "A realizovala univerzita aj nejaké iné projekty okrem tohto jedného?"

Marián Kostolányi: "Áno, ďalšie štyri projekty, ktoré boli realizované univerzitou v celkovej hodnote 16 miliónov eur, sú práve z opatrenia na vybudovanie infraštruktúry za účelom zlepšenia vzdelávacieho procesu na univerzitách a vysokých školách a myslím si, že toto opatrenie alebo oprávnené aktivity mohli vysoké školy a univerzity z eurofondov realizovať na začiatku tohto programového obdobia, čo bolo kľúčové pre rozvoj univerzity aj pre budúce vedecké zameranie univerzity. A vlastne zámerom tohto opatrenia bola rekonštrukcia a rozšírenie objektov univerzít a vysokých škôl s tým, aby bol ten vzdelávací proces vylepšený."

Simona Frantová: "Spomenuli ste štyri projekty v hodnote 16 miliónov eur, ktorý z nich bol finančne najnáročnejší."

Marián Kostolányi: "Najnáročnejší bol projekt, ktorý bol financovaný z ..., kde bolo 5,6 milióna a realizoval sa v období 2010 až 2012. A boli tam vybudované špeciálne učebne pre prax, bola tam zvýšená bezpečnosť dátových sietí, bola tam celková rozsiahla rekonštrukcia internátu, tak isto tam bola modernizácia informačno‑komunikačných technológií. A pre študentov katedry telesnej výchovy bola modernizácia technologického vybavenia bazénu Samozrejme, aj v ostatných troch projektoch sa realizovala tá modernizácia vnútorného vybavenia a v týchto opatrenia práve prioritou bolo vybudovanie, modernizácia vnútorného vybavenia. Čo sa týka ostatných projektov, okrem týchto piatich projektov, univerzita participovala aj ako partner s inými univerzitami, s inými výskumnými centrami, takže si myslím, že úlohy a činnosť tejto univerzity v rámci operačného programu výskum a vývoj bola dostatočná a myslím, že pripravená aj pre budúce programové obdobia, aby rozvíjala svoju vedecko‑vzdelávaciu aktivitu a činnosť."

Simona Frantová: "Pán rektor, ako už pán Kostolányi spomenul, vaša univerzita žiadala nenávratné finančné príspevky na modernizáciu. Aké zmeny podľa vás najviac prispeli k skvalitneniu vzdelávania?"

Ľubomír Zelenický: "V prvom rade by som povedal, že všetky tie projekty, o ktorých tu bolo hovorené, vychádzali z potrieb, ktoré boli identifikované na úrovni univerzity ale aj fakúlt. Boli manažované tak, aby ich synergický efekt sa prejavil v troch zásadných oblastiach a to sú tie zmeny, na ktoré ste sa pýtali. Jednak to je oblasť zvýšenia kvality ubytovania študentov, tam boli modernizované dva študentské domovy. Druhá oblasť bola oblasť zlepšenia podmienok pre realizáciu vedecko‑výskumnej činnosti. Tam to boli tie projekty, ktoré sme realizovali s partnermi či už zo Slovenskej akadémie vied alebo s partnermi s ešte ďalšími školami. Výsledkom boli centrá excelentnosti, nové laboratória a môžem povedať, že bolo to naštartovanie činnosti našich vedeckých pracovníkov a dnes sú úspešní na zahraničných univerzitách, konferenciách. Vedia sa porovnávať. A treťou oblasťou, ktorú považujem za veľmi dôležitú, bola práve tá oblasť zmien vo vzdelávaní. Boli modernizované učebne a v podstate ďalších 208 učební, ktoré máme, boli vybudované modernými prístupovými systémami, prezentačnou a audiovizuálnou technikou, boli vybavené digitálnymi technológiami. Vytvoril sa priestor pre učiteľa. Ten učiteľ má dnes komfort, vie vyučovať, komunikovať so študentom, využívať dátové zdroje, internet, knižnice, takže jednoducho tá zmena, ktorá vo vzdelávaní nastala, je taká, akú naša univerzita za celé obdobie nepoznala. Môžem povedať, že dnes v tej infraštruktúre vzdelávania sa sa môžeme porovnávať s hoci akými univerzitami na Slovensku alebo v zahraničí. Pre zaujímavosť spomeniem, keď ste spomínali tie učebne, bolo vybudovaných osem špecializovaných učební na niektoré disciplíny, ako napríklad učebňa na geograficko‑informačné systémy, to znamená pre študentov geografie, pre študentov ekológie využitie tých najsofistikovanejších programov. Boli vybudované učebne pre výučbu aplikovanej informatiky orientovanej na správu webových aplikácií, riešenie úloh s veľkým množstvom dát, spravovaní serverov a ďalšie takéto netradičné úlohy. Práve takéto učebne vytvárajú dostatočné zázemie pre tých študentov a vedia sa uplatniť na trhu A v neposlednom rade by som spomenul jednu učebňu, ktorá je zaujímavá, a to je učebňa pre praktické vzdelávanie študentov zdravotníckych odborov, nazývame to sanitka, čiže pre získavanie praktických zručností. Samozrejme okrem toho boli kompletne zrekonštruované dátové siete ‑ serverovne. Dnes ponúkame študentom komfort, čo sa týka tejto siete, učiteľ môže 24 hodín denne komunikovať so študentom a riadiť jeho činnosť z domu. Takže to považujem za veľmi dôležité."

Simona Frantová: "Nech sa páči."

Marián Kostolányi: "Ešte som chcel k tomu doplniť, že práve účelom relácie Euroskop, teda že sme sa na to dali z agentúry to, aby sme práve ľuďom priblížili aj tým stredoškolákom, žiakom zo základnej školy, aby videli, čo všetko ich čaká, keď sa začnú venovať vede, výskumu a v týchto oblastiach, vzdelávania, že budú pokračovať na vysokej škole, že sú tie možnosti naozaj veľké a už v súčasnosti aj dostupné na Slovensku."

Simona Frantová: "Na záver nahliadnime trošku do budúcnosti, pán rektor, na aké ďalšie oblasti výskumu a vývoja by ste sa chceli zamerať?"

Ľubomír Zelenický: "No myslím, že s pomocou podpory týchto eurofondov sme vybudovali dostatočnú infraštruktúru a v ďalšom by sme sa chceli zamerať na posun v takej oblasti výskumu, kde máme potenciál získať medzinárodne porovnateľné výsledky. Spomeniem oblasť genetiky, biológie, analytickej chémie so zameraním na chémiu ťažkých kovov, poprípade fyziky materiálov so zameraním na termofyzikálne vlastnosti stavebných materiálov, nanomateriálov. No pre nás je typický aj pedagogický výskum, takže rád by som bol, keby v týchto programoch a ďalších možnostiach bolo aj podporenie ďalšieho pedagogického, sociologického a zdravotníckeho výskumu a taktiež výskumu niektorých humanitných odborov, jazykovede, archeológii, poprípade literárnej komunikácie."

Simona Frantová: "Páni, to bola moja posledná otázka. Ja vám veľmi pekne ďakujem za rozhovor. Dovidenia."

Marián Kostolányi: "Ďakujeme, dovidenia."

Ľubomír Zelenický: "Dovidenia, ďakujeme."

Simona Frantová: "Verím, že vás dnešná téma zaujala a budete nás sledovať aj o týždeň. V štúdiu privítam rektora Slovenskej zdravotnícke univerzity v Bratislave. Želám vám ešte pekný deň. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(AO)

Kľúčové slová:
projekty, vysoké školy, vzdelávanie

Odbory vedy a techniky:
Pôdohospodárske vedy

Tlač